Môj profil 
Predplatné
Práve dnes, 17. júla, si pripomíname výročia prijatia Deklarácie o suverenite Slovenskej republiky. Tento dokument sa v slovenských podmienkach, ako pripomína poslanec, nerodil ľahko.
V iných krajinách napr. v Pobaltí, v bývalej Juhoslávii alebo na zvyšnom území Sovietskeho zväzu sa občania hrdo a jednotne prihlasovali k svojej štátnej zvrchovanosti a nezávislej štátnosti, avšak v slovenských pomeroch významná časť najmä humanitárnej inteligencie sa postavila tvrdo proti. “Slovákov strašili ich štátnou samostatnosťou a spájali ju s tým najhorším, čo by mohlo Slovensko postihnúť,” vysvetľuje Hrnko.
Slovenský národ sa však nedal zastrašiť a vo voľbách v roku 1992 dal veľkú väčšinu hlasov stranám, ktoré mali v svojom programe slovenskú štátnu zvrchovanosť. Faktom je, že zo strán, ktoré hlasovali za zvrchovanosť zostala do súčasnosti parlamentnou stranou jedine Slovenská národná strana, a zo strán, ktoré sa postavili jednoznačne proti, sa dnes pokúša opäť do parlamentu dostať KDH.
“Áno, to KDH, ktoré dnes s cieľom dostať sa k moci je ochotné pod vedením A. Hlinu spojiť sa aj s čertom – diablom a poprieť aj základné princípy kresťanskej ideológie, ako je podpora rodiny s otcom a matkou, a sľúbiť podporu LGBTI agendy v spolupráci s politickými subjektmi, pre ktorých predstaviteľov je život bez Boha ľahší a ktorí sa zamýšľajú nad podporou pedofilov ako obetí svojich pudov. Ale homo sapiens sapiens sa predsa odlišuje od iných tvorov tým, že svoje pudy vie racionálne potlačiť. O tom je humanita, o tom je ľudskosť, o tom je kresťanstvo,” vysvetľuje Hrnko.
Po tom, čo sme prijali Deklaráciu, Ústavu SR a potom, čo sme začali budovať samostatnú Slovenskú republiku, to vyzeralo, že tieto otázky sú už minulosťou a môžeme pokojne pristúpiť k budovaniu štátu. “Musím však konštatovať, že zápas o suverenitu, o suverénnu štátnosť je proces trvalý. Musíme denno-denne mať na zreteli, že nepriatelia slovenskej štátnosti sú stále v strehu a využívajú každý náš neúspech, každé naše zaváhanie, aby spochybnili našu štátnosť.”
Podľa poslanca ide o ľudí, ktorých môžme vidieť na tribúnach ako predstaviteľov „slušnosti“, hoci je ich slušnosť iba neoliberálna nenávisť k iným názorom, nenávisť k vlastenecky zmýšľajúcim spoluobčanom a všeobecné spochybňovanie slovenskej štátnosti “ako hodnoty, za ktorú nebojovali len príslušníci predchádzajúcej generácie, ale naši predkovia celé stáročia”.
A preto vyzýva ľudí, aby sa nedali znechutiť koryfejmi neoliberalizmu a stúpencami cudzích síl. “Verme sebe, verme svojej budúcnosti a nedajme sa znechutiť.”
Budúce voľby podľa neho nebudú ani o pravici a ani o ľavici, ale o tom, či si Slovensko zachová svoju identitu ako štát Slovákov a ostatných obyvateľov Slovenska, “alebo svoju identitu hodíme cez palubu v mene „krajších zajtrajškov“ s plnou misou šošovice a necháme svoj „kaviár“ vyjedať tým, v mene koho tu niekto chce progresívne všetko meniť”.
Odvaha a rozhodnosť slovenského národa založiť si vlastný štát
17. júl 1992 pripomenula aj poslankyňa SNS Magdaléna Kuciaňová. “V historickom dokumente prijatom práve 17. júla 1992 je v rovnováhe deklarovaný princíp národný i občiansky. Odvoláva sa na cyrilo-metodské tradície, ale z celej Deklarácie je cítiť najmä odvahu a rozhodnosť slovenského národa založiť si vlastný štát,” píše Kuciaňová.
Tento deň sa každý rok pripomína zapálením vatier. Veľmi ju preto potešilo, že pri tejto významnej udalosti pre slovenský národ nechýbala práve Slovenská národná strana a jej iniciátor Anton Hrnko – podpredseda SNS, terajší poslanec a predseda Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť.
Žiadna cudzia moc nám už nemá právo určovať s kým sa máme priateliť, s kým máme obchodovať, či ako máme vychovávať svoje deti
27. výročie Deklarácie zvrchovanosti SR na sociálnej sieti pripomenul aj ďalší národniar Jaroslav Paška. Upozornil, že žiadna cudzia moc Slovákom nemá čo zasielať rozličné výzvy, pokyny, príkazy, smernice a nariadenia, či obmedzovať našu slobodu a umenšovať naše zvrchované práva.
“Vieme, že i naša cesta k slovenskej štátnosti bola zložitá a tŕnistá. Stála mnoho úsilia, krvi, aj obetí. Keď sme v lete 1992 vyhlásili zvrchovanosť a následne prijali Ústavu SR, naplnili sme tým aj dlhoročné sny a túžby našich otcov, zabezpečiť svojim deťom a ich potomkom právo žiť slobodne, vo vlastnom suverénnom, medzinárodne uznanom štáte. V štáte, v ktorom máme plné právo zvrchovane si rozhodovať o tom, ako chceme, aj budeme žiť,” pripomenul Paška.
“Žiadna cudzia moc nám už nemá právo určovať s kým sa máme priateliť, s kým máme obchodovať, či ako máme vychovávať svoje deti. Nemá čo zasielať rozličné výzvy, pokyny, príkazy, smernice a nariadenia, či obmedzovať našu slobodu a umenšovať naše zvrchované práva,” upozornil národniar.
“Preto je dôležité a potrebné štátnu suverenitu si vážiť, chrániť, ale si aj neustále pripomínať aká zložitá cesta viedla k jej nadobudnutiu. A pripomínať aj to, že ju máme nielen pre seba, ale aj pre slobodu našich detí a ich potomkov,” dodal na záver Paška.
.JPG)
