Bratislava 1. júla 2021 (HSP/Foto:Pixabay,TASR-Jaroslav Novák)
Už ma nebaví večné stonanie nad naším rozliatym slovenským mliekom. Neskonalou sebastrednosťou, sebectvom mnohých našich vraj vodcov, ktorí sami seba vyzdvihli za reprezentantov slovenskosti, sa nám k moci na Slovensku dostávajú tí, ktorým pojem Slovensko, slovenský národ, slovenský národný záujem nehovorí absolútne nič
Predstava, žeby týchto mali vystriedať niektorí z opozície, čo sa búchajú do pľúc, akí sú vlastenci, je rovnako skľučujúca. Vytvorilo sa nám tu pracovné miesto Slovák z povolania. Týchto Slovákov z povolania máte takmer v každej inštitúcii, v ktorej sa rozdeľujú peniaze zo štátneho rozpočtu. Pokiaľ z neho aspoň trochu kvapká, tak ich horlivosť nemá konca kraja. A je to jedno, či sú to politické strany alebo národné inštitúcie. Podľa môjho názoru sa nepohneme z miesta, kým sa morálne neobnovíme, kým sa sami seba nebudeme vážiť a kým nezačneme ľudí hodnotiť podľa toho, čo robia, nie podľa toho, ako silno sa búchajú do hrudníka.
Aj včerajšie odmeňovanie štátnymi vyznamenaniam ukázalo, že nič sa na našom Slovensku nezmenilo. Práca pre Slovensko sa nevypláca. Ale ak si doň primerane kopnete, ako keby ste si požiadali o štátne vyznamenanie.
Toto chcem zmeniť. Cez politiku sa mi to nepodarilo. Preto som založil nadáciu Pro Patria (Za vlasť). Jej cieľom je všestranne podporovať slovenský národný život, slovenské osobnosti, ktoré sa skutočne zaslúžili o slovenský národ a jeho štátnosť. Treba nám vytvoriť nové vzory, ktoré pritiahnu k vlastenectvu mladú generáciu. Ale najmä chceme, aby práca pre národ nediskvalifikovala našich ľudí na Slovensku, ale sa oplácala.
Nadácia sa verejnosti predstaví 2. júla t. r. prvým udelením cien tým, ktorí si to zaslúžia.
Pripájam náš Manifest:
JE DNES VLASTENECTVO NA PRÍŤAŽ?
Slovensko a slovenská verejnosť stojí opäť na dejinnej križovatke. Na prahu tretieho desaťročia existencie štátu sa vynárajú otázky, ktoré si naliehavo a neraz kladieme…Bude tu Slovenská republika aj o sto rokov? Podarí sa zapojiť slovenské elity do spoločenskej angažovanosti? Aká je úloha a zmysel slovenského národa dnes a aké miesto by mal v novej Európe zaujať? Je národ ešte dnes schopný dať a ukazovať jednotlivcovi zmysel života? Dokážu slovenské osobnosti pomenovať hlavné národné záujmy svojej vlasti a nájsť vlastnú identitu? Príde k reštartu vlasti pozitívnym smerom, alebo bude pokračovať fakticky postupný mravný a duchovný úpadok štátu a spoločnosti?
Politické elity u nás akoby prestali mať záujem o vlastenectvo a to sa pomaly vytráca zo slovníka spoločensko-politických autorít. Spoločenská letargia, podceňovanie občanov, odumieranie funkcií štátu zapríčiňujú postupné nahradzovanie demokratických štruktúr nevolenými, nelegitímnymi štruktúrami slúžiacimi úzkej privilegovanej vrstve a zahraničným vplyvom. Najmä duchovná oblasť je mimoriadne vystavovaná sústavnému pôsobeniu rozmanitých vplyvov a neraz aj rôznych záujmov, prinajmenšom nepriaznivo naklonených našej republike.
Na Slovensku sa stáva módnym zaujať postoj okázalého dištancovania od akéhokoľvek angažovania vo veciach verejných (ak to neprináša priamy hmotný zisk). Argumentuje sa najmä ideologickým pláštikom – slobodou jednotlivca. Národné centrum pre výskum verejnej mienky Chicagskej univerzity na základe medzinárodného prieskumu vypracovalo roku 2006 rebríček jednotlivých národných patriotov. V jeho rámci účastníci hodnotili hrdosť na svoju krajinu v nasledujúcich sférach: politický vplyv, sociálne zabezpečenie, fungovanie demokracie, hospodárske výsledky, veda, šport, umenie a literatúra, história atď. Slováci obsadili jedno z posledných miest Európy v úrovni národného povedomia, spolupatričnosti a hrdosti na svoj pôvod, kultúru či dejiny… Tieto a iné ukazovatele sú neblahým následkom skutočnosti, že sa z vlastnej identity vyzliekame ako zo šiat, ktoré vyšli z módy.
Stále nástojčivejšie sa vynára preto otázka charakteru slovenskej štátnosti v dnešnej ére európskej integrácie, plnej protikladných pohybov. Mladý štát sa v rýchlom tempe integroval do európskych štruktúr, ktoré už zo svojej povahy znamenajú obmedzovania štátnej suverenity jednotlivých členských štátov.
Tak ako celý dnešný svet aj Slovensko trpí na rastúci nedostatok prirodzených, vskutku rešpektovaných autorít. Súvisí to aj s masmediálnou povahou súčasného sveta. V situácii, keď časť svetového politického boja prebieha na úrovni masmédií, je mimoriadne dôležité informovať občanov o programovom oslabovaní národnej identity.
Na Slovensku nie je mediálne krytie ani elementárnych záujmov slovenskej štátnosti. Média sa vymkli vonkajšou aj vnútornou réžiou slovenskému prostrediu, lebo sú v nich etablovaní väčšinou zahraniční vydavatelia, ktorí dirigujú portfólio mediálnej politiky, takže nepôsobí v prospech slovenskej štátnosti. Médiá znevažujú každý pokus o pozdvihnutie národného sebavedomia – neexistuje žiadna osobnosť našej kultúry či histórii, ktorá by nebola vystavená kritike zo strany niektorej skupiny tzv. historikov, mienkotvorných novinárov či rôznych tzv. angažovaných občanov alebo iných aktivistov.
U slovenských politikoch a do značnej miery aj teoretikov politiky absentuje spoločenský diskurz o národnej politike a nemajú dosť záujmu, aby sa podieľali na budovaní slovenskej štátnej tradície, opierajúcej sa o historickú realitu.
Treba si uvedomiť, že jedným z hlavných motívov, ktorý môže slovenskú pospolitosť inšpirovať na účasť na budovaní vyspelej spoločnosti je vlastenectvo. To znamená pocit príslušnosti k štátu a spolupatričnosti s jeho obyvateľmi. Patriotizmus a iné občianske cnosti sa, žiaľ už roky dostávajú do roviny spochybňovania a ironizovania. Pritom bez nich nie je možné vybudovať akúkoľvek fungujúcu občiansku spoločnosť a moderný štát. Úvahy o vlasti, o štáte, o morálke sú považované v určitých vplyvných kruhoch za gýčové, nepraktické a neplodné. Tvorcovia mediálnej virtuálnej reality vytvárajú dojem, že patriotizmus, teda zdravé vlastenectvo, hlboké poznanie svojej minulosti, je niečo prekonané, spiatočnícke, čo patrí do 19. storočia.
Ako tvrdí sociológ, „kyvadlo politického názoru sa možno na nejaký čas vychýlilo príliš ďaleko v neprospech národného štátu. Je to jeden z dôvodov, prečo toľko ľudí cíti vo vzťahu k svojim politickým vodcom odcudzenie. Stalo sa módou vyhlasovať, že národný štát stratil vo svete miesto. Skôr sa tvrdí, že vplyvom globalizácie už štáty nedokážu kontrolovať vlastné záležitosti. Musia sa spájať s ostatnými a čoraz viac sa spoliehať na celosvetové inštitúcie ako sú OSN, Svetová banka a Svetová obchodná organizácia. Taký názor je však riskantný, navyše sa ukazuje ako pochybný. Napriek častému hľadaniu novej identity – európskej, alebo inej, či dokonca akejsi „svetovej občianskej spoločnosti – sa cíti väčšina ľudí doma vo vlastnej krajine: v národnom štáte, ktorého sú občanmi.” ( Ralpf Dahrendorf)
Ak chceme túto situáciu zlepšovať, treba siahať po symboloch a momentoch spojených so zrodom Slovenskej republiky, ktoré nás môžu inšpirovať a ktoré dávajú našim pokusom zmysel. Za tým účelom sme zriadili nadáciu
PRO PATRIA
Nadácia Pro Patria vznikla ako platforma pre tých, ktorých úlohou bude identifikovať na Slovensku mravných, schopných a obetavých ľudí a predstavovať ich ako spoločenskovedné či kultúrne vzory a autority. Cieľom nadácie je dostať hodnotných a obetavých vlastencov do povedomia verejného života, povzbudiť váhajúcich, morálne i materiálne oceniť mnohých, ktorých spoločnosť nedoceňuje a mainstream prehliada.
Pro Patria chce svojou iniciatívou vyslať signál do národného spoločenstva, aby sa prebudila národná energia a usmernilo sa zdravé intelektuálne prúdenie. Budúcnosť štátu závisí od miery odbornej schopnosti, osobnej odvahy, čestnosti a angažovanosti občanov a vlastnej inovatívnosti politických a spoločenských elít. Chceme, aby sa práca pre národ vyplácala, nie ako to často predvádzajú oficiálne „elity” Slovenskej republiky, ktoré odmeňujú skôr tých, čo suverenitu a národnú realizáciu slovenského národa podkopávajú, ako by ju pozdvihovali. Sme presvedčení, že okolo nadácie sa postupne zoskupí spoločenstvo rovnako zmýšľajúcich ľudí, ktorí vedia, aký zmysel a poslanie má v dnešnom svete národ a že tvorivý duchovný potenciál je najväčším bohatstvom každej spoločnosti.
0.0°C
.jpg)
.jpg)
