Prísľub, že migrantov nepustí do krajiny rozšírením hraničných múrov, je hlavnou témou predvolebnej kampane vládnucej Novej demokracie, keďže stredopravá strana je na najlepšej ceste získať v nedeľu 21. mája najväčší podiel hlasov. Náskok však nemusí stačiť na to, aby zabránil radikálnej ľavici a socialistom v opätovnom nástupe do parlamentných volieb alebo zabezpečil vytvorenie stabilnej vlády.

Podľa súhrnných prieskumov má konzervatívna Nová demokracia (ND) 36 %, za ňou nasleduje radikálna ľavica (Syriza) s 29 %, socialistické Hnutie za zmenu (Pasok) s 10 % a komunistická strana so 7 %.

Hoci ide o pohodlný náskok, v každom prípade nemusí stačiť len na to, aby súčasný premiér Kyriakos Mitsotakis zabezpečil jednotnú vládu na druhé funkčné obdobie po sebe. Zatiaľ čo v roku 2019 získala Nová demokracia takmer 40 % hlasov, čo – v kombinácii s gréckym volebným systémom, ktorý víťazovi automaticky prideľuje 50 kresiel navyše, celkovo 158 z 300 – umožnilo strane zostaviť vládu bez koaličných partnerov, tentoraz sa zdá, že konzervatívci buď pristúpia na kompromis, alebo všetko stavia na druhé voľby.

Spojenie s niektorou z ľavicových strán teraz pre Novú demokraciu neprichádza do úvahy, a hoci šancu dostať sa do parlamentu majú aj dve menšie pravicové strany (Grécke riešenie a Národná strana, obe so ziskom 4 %), Mitsotakis, ako poznamenal Politico, bude chcieť radšej vládnuť sám, aj keby to znamenalo otvorenie volebných miestností pre druhé kolo hlasovania po tom, ako sa zostavenie vlády podľa očakávania skončí patom.

Napriek tomu, zatiaľ čo opozícia v kampani poukazuje na hospodárske nedostatky, katastrofálnu vlakovú nehodu a špionážny škandál Pegasus, ND v poslednej chvíli mobilizuje voličov – konkrétne sa zameriava na predĺženie ochranného plota na tureckej hranici – a práve to môže stranu posunúť cez magickú hranicu. Aspoň v to Mitsotakis dúfa, a nie bezdôvodne, keďže migrácia sa medzi pravicovými voličmi stala najdôležitejšou témou tohto súboja.

Spomienka na pohraničné zrážky medzi políciou a migrantmi valiacimi sa cez hranice v roku 2020 je medzi Grékmi, najmä tými, ktorí bývajú v severovýchodnej časti krajiny, stále živá a mnohí z nich by chceli – predovšetkým – zabrániť tomu, aby sa chaos z tých čias niekedy zopakoval.

Ale keďže osud nedávnych tureckých volieb stále visí na vlásku, visí na vlásku aj osud migračnej dohody medzi EÚ a Tureckom z roku 2016, čo znamená, že ak by dohoda kedykoľvek v najbližších rokoch padla alebo sa zvrtla, hraničné múry by boli jedinou vecou, ktorá by mohla zastaviť vlny utečencov, ktoré by vtrhli do brán Grécka.

Mitsotakis preto prisľúbil rozšíriť už existujúcu 37 kilometrov dlhú bariéru, ktorá chráni najzraniteľnejšiu časť turecko-gréckej hranice. Spočiatku ND sľubovala len ďalších 35 kilometrov plotov z ostnatého drôtu (čo by samo o sebe stálo až 100 miliónov eur), ale ako sa blížili voľby a radikálna ľavica si vo voľbách počínala rovnako, Mitsotakis zvýšil stávky a zaviazal sa, že do roku 2026 pokryje takmer celú dĺžku 192 kilometrov dlhej hranice – a dokonca ju nechá zaplatiť EÚ.

Prísľub postaviť múr a nechať zaň zaplatiť niekoho iného prirodzene podnietil kritikov aj priaznivcov k porovnávaniu s bývalým americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ktorý chcel náklady na svoj plot zveriť Mexiku.

“Nemám husté blond vlasy, takže si myslím, že toto porovnanie nie je obzvlášť relevantné,” povedal premiér Mitsotakis na otázku o podobnosti s Trumpom v nedávnom rozhovore pre nemecký denník Bild, ale dodal, že aj on presadzuje “agresívnu, ale spravodlivú” migračnú politiku.

Mal by som pripomenúť, že šesť mesiacov po mojom nástupe do funkcie sme v podstate čelili organizovanej invázii nelegálnych migrantov na grécke, teda európske územie.

[Hraničný plot] je jednou zo súčastí, nie jediným riešením migračného problému, ale určite jednou zo súčastí, ktorá výrazne znižuje nelegálnu migráciu.

Podľa premiéra je spravodlivé očakávať, že EÚ prevezme väčšinu nákladov spojených s výstavbou. “Sme frontový štát, sme vystavení výrazným migračným tlakom, očakávame pomoc od EÚ,” argumentoval Mitsotakis v rozhovore a dodal, že

Na jednej strane je veľmi nespravodlivé žiadať od Grécka, aby robilo náročnú prácu pri ochrane vonkajších hraníc, a potom ukazovať prstom na Grécko, pretože jednoducho robí túto prácu v mene iných.

Hoci to ľavica označuje za zbožné želanie, možno existuje šanca, že by to skutočne vyšlo. Rada aj Európsky parlament predsa prijali opatrenia na financovanie určitých ochranných infraštruktúr pozdĺž vonkajších hraníc. A aj keď sa zastavili len tesne pred explicitným pokrytím múrov a plotov, poskytnutím prostriedkov na vybavenie a personál by tieto opatrenia technicky mohli umožniť reorganizáciu miestnych rozpočtov, z ktorých by sa platila výstavba.

Pozemná hranica Grécka s Tureckom je však len jedným zo škrtiacich bodov pre nelegálnu migráciu, zatiaľ čo more zostáva otvorené. Keďže tam múry neprichádzajú do úvahy, Mitsotakisova ND namiesto toho zvýšila počet hliadkovacích plavidiel a zaviedla prísnejšie politiky vstupu, ktoré umožňujú úradom rýchlejšie iniciovať návrat nelegálnych migrantov.

To zasa viedlo viaceré mimovládne organizácie a Európsky parlament k upozorneniu na to, čo nazývajú “nezákonným odsunom” migrantov gréckymi orgánmi, čo vláda dôsledne poprela s tým, že dodržiava všetky potrebné pravidlá. Ako povedal premiér Mitsotakis:

Dodržiavali sme prísnu, ale spravodlivú politiku, chránili sme naše pozemné a námorné hranice, čím sme dokázali, že more má hranice a my ich dokážeme chrániť. Znížili sme toky o 90 percent.

V nedeľu sa však pozornosť presunie späť na pozemnú hranicu s prísľubom plotu v celej dĺžke, ale vo všeobecnosti Gréci tiež hlasujú buď za pokračovanie súčasnej migračnej politiky, alebo za jej zrušenie. A ak zvíťazí Nová demokracia, múr sa postaví bez ohľadu na to, či dostane alebo nedostane prostriedky z fondov EÚ.

“S európskymi peniazmi alebo bez nich,” povedal Mitsotakis na nedávnom predvolebnom mítingu, “plot v Evrose bude dokončený.”