Hrabko: Kiska tvrdí, že sa s dalajlámom stretol súkromne ako prezident

Bratislava 21. októbra 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)

Ak sa prezident SR Andrej Kiska chcel stretnúť s dalajlámom, mal na takéto rozhodnutie právo rovnako, ako mal premiér Robert Fico a predseda parlamentu Andrej Danko právo rozhodnúť sa opačne. “Vyčítam Andrejovi Kiskovi iba to, že si pýtal dovolenie od čínskej ambasády, že tvrdil, že ide o súkromné stretnutie a potom kdesi napísal, že dalajlámu prijal ako prezident,” povedal v diskusii na TABLET.TV publicista Juraj Hrabko.

Dodal, že prezident podľa jeho informácií vopred konzultoval svoje stretnutie s dalajlámom s čínskou stranou. Keď tá rozhodne nesúhlasila s akoukoľvek formou stretnutia, Andrej Kiska sa stretol s tibetským duchovným vodcom aspoň súkromne. “A keď je po návšteve, vyhlási, že ho prijal ako prezident,” zdôraznil Hrabko, ktorý považuje takýto model za nešťastný.

Dodal, že čínsky postoj k dalajlámovi je dlhodobo známy. “Ak je prezident slobodný človek a chcel sa stretnúť s dalajlámom, mal sa s ním stretnúť. Ak sa s ním stretnúť nechcel, nemusel sa s ním stretnúť,” povedal Hrabko, podľa ktorého sa to malo od začiatku radšej riešiť oficiálne. “Prezident je prezidentom 24 hodín denne,” dodal s tým, že súkromný charakter takéhoto stretnutia sa podľa neho realizuje problematicky.

“Neviem, aké politické dôsledky to môže mať. Nie sme odkázaní na čínsky obchod alebo výrobu v takom množstve, aby nás to nejako veľmi poškodilo. Samozrejme, nejaké dôsledky to mať môže,” odpovedal na otázku, či bude mať stretnutie slovenského prezidenta s tibetským duchovným vodcom negatívne dosahy na slovensko–čínske vzťahy.

Hrabko v diskusii vysvetlil aj svoje staršie vyjadrenie, podľa ktorého by malo zrušenie Mečiarových amnestií skôr negatívne dôsledky.

“Málokto pochybuje o tom, že Michal Kováč mladší bol zavlečený do cudziny a že Slovensko ako štát porušilo jeho práva. Máme na to aj rozhodnutie súdu. Tu netreba nič dovyšetrovať,” povedal. “Amnestie však neboli udelené v rozpore s právomocami zastupujúceho prezidenta Vladimíra Mečiara. A neboli vykonané v rozpore so zákonom, ale v rozpore s duchom zákona, cieľom, na ktorý sú amnestie a milosť určené,” pokračoval Hrabko. “Máme tu aj rozhodnutie Medzinárodného súdu pre ľudské práva, ktorý potvrdil, že amnestie sú a týkajú sa Ivana Lexu. Lexa ten spor vyhral. Slovensko ho posadilo do väzby a súd povedal, že bol dotknutý amnestiou a Slovensko porušilo jeho práva,” dodal s tým, že legálnosť amnestií potvrdilo viacero ďalších súdnych rozhodnutí.

Poslanci podľa Hrabka majú hlasovať podľa svojho vedomia a svedomia, ale v súlade s ústavou. “Tam sa možnosť zrušiť amnestiou nespomína, na rozdiel od možnosti prelomiť po troch rokoch rozhodnutie referenda. Nikde nie je napísané, že si parlament môže uzurpovať právomoc prelomiť súdne rozhodnutie. Pretože amnestie uznali právoplatné súdne rozhodnutia. Ak by parlament schválil zrušenie amnestií, prelomil by súdne rozhodnutie, čo zákonodarnému zboru vôbec neprináleží,” zdôraznil Hrabko, podľa ktorého by takéto rozhodnutie zásadne narušilo oddelenie súdnej a zákonodarnej moci.

“Ak prijmeme tézu, že tento parlament, väčšinou najmenej 90 poslancov, môže urobiť, čokoľvek si zmyslí, že si to jednoducho odhlasuje, bude to vnímané ako precedens. Nech sa už k moci dostane ktokoľvek, bude sa môcť odvolávať na to, že demokrati toto urobili, takže my môžeme urobiť to isté. Parlament môže meniť ústavu, ale do budúcna, nie spätne,” zdôraznil Hrabko. Dodal, že v tomto zmysle už došlo k legislatívnym zmenám a amnestie tak, ako ich udelil zastupujúci prezident Vladimír Mečiar, sa už na Slovensku udeliť nedajú.

V diskusii komentoval aj rozhodnutie Iniciatívy slovenských učiteľov (ISU) ukončiť protest, ktorý pôvodne mal pokračovať formou stupňovaného štrajku. “V prvom rade treba povedať, že ISU tento štrajk prehrala. Na rovinu sa dá povedať, prehrala, keďže z neho ustúpila a nič nedosiahla,” povedal Hrabko.

“Otázne je, kto všetko ešte s ISU prehral, či to nebola celá spoločnosť. Ale jednoducho nedokázala osloviť viacej učiteľov, nedokázala osloviť verejnosť. Uznala si, že prehrala a štrajk rozumne skončila. Nemá význam robiť štrajk s tisíc ľuďmi a tí by podľa môjho názoru ďalej ubúdali,” uviedol s tým, že nie je chybou ISU, ak sa rozhodla zapojiť tak málo učiteľov.

Podľa Hrabka možno učitelia v tejto chvíli nemali záujem bojovať o zlepšenie svojho postavenia týmto konkrétnym spôsobom alebo sa jednoducho uspokojili s tým, čo dosiahli doteraz. “Možno sa spoliehajú na odborový zväz, že ten pre nich vymôže ešte čosi viac,” poznamenal Hrabko. Dodal, že podľa neho odbory možno vyrokujú skoršie zvýšenie učiteľských platov, než je avizovaný september budúceho roku, ale zrejme len v navrhovanej výške šiestich percent.

Ohľadom medializovaného obvinenia Daniela Lipšica a Gábora Grendela v súvislosti so štyri roky starou kauzou Hrabko poznamenal, že v skutočnosti sa o ňom vie pomerne málo faktov. Aj samotný Lipšic s Grendelom na tlačovej konferencii reagovali len v politickej rovine, keďže nemali k dispozícii uznesenie o obvinení. “Do toho vyšetrovania nevidím, musíme si počkať a potom si môžeme urobiť svoj vlastný názor. Na základe faktov a argumentov, ktoré budú uvedené,” dodal Hrabko. Súhlasí však s tým, že obvinenie komplikuje už aj tak zložitú situáciu Daniela Lipšica, ktorý bol účastníkom tragickej dopravnej nehody.

Hrabko komentoval aj informáciu o pripravovanom vzniku dvoch nových politických strán s názvami TOSKA a NAJ. Zakladateľ strany NAJ Viktor Béreš je podľa Hrabka bývalý poslanec strany ANO, ktorý do parlamentu svojho času nastúpil ako náhradník. “Strán, ktoré teraz vznikajú, je, myslím, štyri alebo päť, pán Béreš urobil šikovne, že to nechal zverejniť v tom istom čase ako pán Rybníček,” poznamenal Hrabko. Keďže o možnom vzniku novej strany Richarda Rybníčka sa v médiách špekuluje už dlhšie, strana NAJ získala vďaka načasovaniu omnoho vyššiu medializáciu.

Napriek rozporuplným reakciám niektorých médií Rybníček podľa Hrabka nezačal zle. Podstatné podľa neho nie je to, že sa médiá k informácii o založení strany postavili polemicky, ale že sa tejto téme pomerne široko venovali.

“Ja tú stranu ani neodpisujem, ani jej nedávam nejakú veľkú šancu, aby vstúpila do vlády. Čo je snom Richarda Rybníčka podľa jeho prvých vyjadrení,” povedal Hrabko. Dodal, že čo sa týka prvých tém novej strany, zaujali ho úvahy o vylepšení volebného systému.