Bratislava 16. novembra 2024 (TASR/HSP/Foto:TASR-Pavol Zachar)
Aktuálna kríza v rezorte zdravotníctva nadväzuje na spor medzi Lekárskym odborovým združením (LOZ) a vládou Eduarda Hegera, ktorú v roku 2022 ukončil podpis spoločného memoranda. V ňom však vláda v snahe za každú cenu zabrániť hroziacemu kolapsu zdravotníctva podpísala aj záväzky, ktoré nebola schopná splniť. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko
Dodal, že tak v roku 2022, ako aj v aktuálnom roku vláda zanedbala rokovania s LOZ a ten napokon siahol po radikálnom nátlakovom prostriedku v podobe výpovedí lekárov. Memorandum, ktoré ukončilo spor v roku 2022, však bolo podľa Hrabka príliš široké.
“Vláda podpísala podľa môjho názoru až bez rozmyslu všetko, k čomu ju LOZ dotlačil, prijala záväzky, hoci ich nemohla splniť,” konštatoval. Dnes preto LOZ podľa Hrabka nemusí prichádzať s novými požiadavkami, stačí mu, ak bude trvať na plnení memoranda. “Odborári držia v ruke papier, záväzok vlády podpísaný predsedom vlády Hegerom a domáhajú sa jeho plnenia,” podčiarkol Hrabko.
Aktuálne rokovania medzi LOZ a novým ministrom zdravotníctva Kamilom Šaškom (Hlas-SD) by preto podľa neho mali byť o tom, aby sa našli realistické termíny a schodné cesty k plneniu záväzkov memoranda.
Pre obe strany je podľa Hrabka dôležité, aby našli dohodu, ktorá bude realistická a akceptovateľná pre celý zdravotnícky sektor. “Niet inej možnosti, ako prísť k dohode. Ako a kedy sa lekári s vládou dohodnú, to neviem. Ale riziko je priveľké aj pre samotných lekárov a rovnaké, ak nie väčšie, pre vládu,” uzavrel Hrabko.
Na margo úloh, ktoré vláda uložila jednotlivým ministrom po návrate premiéra Roberta Fica (Smer-SD) z Číny, Hrabko povedal, že ide o praktický krok nadväzujúci na prijaté memorandá. Kľúčovými obchodnými aj politickými partnermi Slovenska však podľa neho ostávajú západné štáty, najmä členské štáty Európskej únie a USA a až budúcnosť ukáže, nakoľko bude spolupráca s Čínou kompatibilná s týmito partnerstvami.
Úrad inšpekčnej služby (ÚIS) vyšetruje prípad zabitia zaistenej osoby, z ktorého je obvinený košický policajt. V rovine politickej reakcie na túto tragédiu mal podľa Hrabka minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) požadovať vyvodenie personálnej zodpovednosti v košickej polícii hneď a nečakať na výsledky vyšetrovania. Od opozície by zasa očakával okamžité predloženie návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi. “Samozrejme, odvolaný nebude, to všetci vieme. Ale je to (zo strany opozície) povinná jazda,” konštatoval Hrabko.
Do opozičného hnutia Progresívne Slovensko vstupuje exminister zahraničných vecí a neúspešný prezidentský kandidát Ivan Korčok. Ako uviedol, mal mnoho iných možností, ako naložiť so svojím politickým kapitálom a rozhodol sa podporiť dominantný prodemokratický subjekt. Hrabko reaguje, že vplyv Ivana Korčoka na slovenskú politiku v tejto chvíli podľa neho nebude veľký, keďže nie je poslancom a aj v strane získal len funkciu člena predsedníctva. “Jeho politický kapitál podľa mňa veľký nie je. Považujem Ivana Korčoka za dobrého diplomata, akých máme na Slovensku málo, ale zatiaľ za priemerného politika, akých máme na Slovensku veľa,” povedal Hrabko.
Prečítajte si tiež:
- Šaško: Problém Nitrianskeho kraja je nedostupnosť ambulantnej starostlivosti
- Za najnovšiu hystériu tentokrát nemôže ani tak politická opozícia, ako skôr niektorí prominenti z kaviarne
0.0°C
.jpg)
