Hrabko: Fico nikdy nemal ústavnú väčšinu, aj tak menil ústavu

▶ ❚❚ ↻

Bratislava 13. júla 2024 (TASR/HSP/Foto:Screenshot Youtube/TASR TV)

Ani jedna z predchádzajúcich vlád Roberta Fica (Smer-SD) nemala v parlamente ústavnú väčšinu, napriek tomu dokázali v Národnej rade (NR) SR presadiť viacero ústavných zmien. V TASR TV na to upozornil publicista Juraj Hrabko

Na snímke publicista Juraj Hrabko

Premiér Fico možnosť nových zmien v ústave spomínal 5. júla na bratislavskom hrade Devín vo svojom prejave počas celonárodných osláv výročia príchodu Cyrila a Metoda na naše územie.

Na zmenu ústavy je však potrebných najmenej 90 poslaneckých hlasov, ktoré aktuálna vládna koalícia k dispozícii nemá. “Na to, aby vládna koalícia presadila ústavnú zmenu, potrebuje niektorú z mimovládnych strán,” konštatoval Hrabko. V minulosti podľa neho Fico opakovane dokázal väčšinu potrebnú na odsúhlasenie ústavnej zmeny dosiahnuť rokovaniami s opozíciou. “Nevylučujem to ani teraz,” poznamenal Hrabko.

Na to, aby bola možnosť zmeny ústavy reálna, premiér podľa Hrabka potrebuje opozičné strany rozdeliť, vniesť medzi ne politický konflikt a následne niektorú alebo niektoré z nich získať pre podporu ústavnej zmeny. V tomto zmysle podľa neho koncipoval aj svoj prejav na Devíne. “Z jeho uhla pohľadu to bol dobrý prejav. Povedal všetko čo chcel, čo si zaumienil,” dodal Hrabko.

Väčšina novely trestných kódexov je v súlade s Ústavou SR, niektoré časti však nie. Vyplýva to z rozhodnutia Ústavného súdu (ÚS) SR, o ktorom informoval jeho predseda Ivan Fiačan 3. júla. “Rozhodnutie treba akceptovať, lebo rozhodol ten, kto právomoc rozhodnúť má, teda Ústavný súd SR,” konštatoval Hrabko.

Na sklamané reakcie časti opozície reagoval slovami, že ÚS SR “nie je Ježiško, aby plnil politikom ich priania”. Na druhej strane, ÚS SR podľa neho rozhodnutím neodstránil z noviel nedostatky súvisiace s niektorými výhradami Európskej únie, čoho dôkazom je príprava ďalšej novely trestných kódexov.

Vláda totiž 10. júla odobrila návrh zmien v Trestnom zákone, ktorý zohľadňuje výsledky konzultácií s Európskou komisiou (EK). Rýchlosť konania vlády podľa Hrabka naznačuje, že nejde iba o preventívne opatrenie, ale reakciu na bezprostredne hroziaci problém. “Koná tak rýchlo, aby bola novela publikovaná v Zbierke zákonov ešte skôr ako rozhodnutie ÚS,” upozornil Hrabko. Otázkou podľa neho je, či sa vládnej koalícii podarí dať v letných mesiacoch dokopy nadpolovičnú väčšinu poslancov potrebných na schválenie novely.

Prečítajte si tiež

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ

Chcem podporiť predplatným

Pošlite nám tip

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

NAŽIVO

11:13

Spojené štáty by mali brať do úvahy varovania Moskvy o možnej eskalácii konfliktu na Ukrajine, uviedol v piatok námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov podľa ruskej štátnej tlačovej agentúry RIA Novosti. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

11:07

Ministerstvo vnútra (MV) SR začalo vydávať cestovné pasy s novými dizajnovými a bezpečnostnými prvkami. Dostanú ich občania, ktorí o doklad požiadali najskôr v utorok (17. 9.).

10:56

Súčiastky do pagerov, ktoré v utorok vybuchli v Libanone pri útokoch na príslušníkov militantného hnutia Hizballáh, neboli vyrobené na Taiwane. Uviedol to v piatok taiwanský minister hospodárstva Kuo Č’-chuej, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

“Ide (predovšetkým) o súčiastky ako integrované obvody (čipy) a batérie,” uviedol minister s tým, že môže s istotou povedať, že neboli vyrobené na Taiwane.

Podľa analýzy agentúry Reuters snímky výbuchmi zničených pagerov vykazujú vysokú mieru podobnosti so zariadeniami taiwanskej spoločnosti Gold Apollo.

10:56

Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) vypraví na pondelkové (23. 9.) podujatie Deň rešpektu a športu 2024 tri mimoriadne vlaky s názvom Integrácia – Deň rešpektu z Prešova, Košíc, Popradu, Ružomberka a Nitry priamo do Trnavy.

10:47

Až takmer tretina obcí má hlavných kontrolórov na malý úväzok do 10 %. Tretina samospráv má kontrolórov s viac ako 100-percentným úväzkom. Je teda vysoko pravdepodobné, že pre príliš nízky alebo, naopak, vysoký úväzok je kontrola formálna a neúčinná.

V rozpore so zákonom o obecnom zriadení 196 obcí, čo je 7 %, nemá vôbec hlavného kontrolóra. Vyplýva to z elektronického prieskumu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR.

10:38

Ani počas nácviku, ani počas vojenskej prehliadky, ktorá sa konala 29. augusta v rámci osláv 80. výročia SNP v Banskej Bystrici, neprechádzala ťažká vojenská technika cez poškodený most v Kremničke. Radnica to v piatok zdôraznila na sociálnej sieti v súvislosti s dezinformáciami, ktoré sa po štvrtkovom (19. 9.) náhlom zatvorení mosta pre všetku dopravu, a rýchlostnej cesty R1 v tomto úseku, začali šíriť na sociálnych sieťach.

10:25

Verejný dlh Veľkej Británie prvýkrát v nedávnej histórii dosiahol úroveň zodpovedajúcu 100 % hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Čistý dlh verejného sektora, s výnimkou bánk v jeho vlastníctve, vzrástol v auguste na 100 % HDP prvýkrát od začiatku vedenia mesačných záznamov v roku 1993, oznámil v piatok britský štatistický úrad ONS. V júli dlh predstavoval 99,3 %.

V auguste si britská vláda požičala 13,734 miliardy libier (16,36 miliardy eur), čo je o 3,3 miliardy GBP viac ako v auguste minulého roka.