Dôležitou témou, na základe čoho sa môžu ľudia rozhodnúť, komu dajú v prezidentských voľbách svoj hlas, je migrácia. Portál Aktuality zisťoval u kandidátov na prezidenta ich názor, či by malo Slovensko prijímať imigrantov a utečencov.
Maroš Šefčovič, ktorý sedel v európskej komisii, keď nútila krajinám EÚ, vrátane Slovenska povinné kvóty na migrantov, teraz otočil a odpovedal neutrálne:
“Nekontrolovaná nelegálna migrácia je vážny problém, ktorý je v Európe prítomný od jesene 2015, keď vrcholil. Slovensko vždy pomohlo tým najzraniteľnejším, čo je správne. Zároveň jednoznačne povedalo, že v prvom rade musíme zabezpečiť účinnú ochranu vonkajších hraníc a riešiť príčiny migrácie v krajinách, kde vzniká. To je alfa a omega, pričom tento postoj je dnes v Európe väčšinový. Každá krajina má právo určiť, koho prijme na svoje územie,” povedal Šefčovič.
Ďalší kandidát, František Mikloško, tvrdí, že Slovensko má svoju migračnú politiku a má ju dodržiavať.
Milan Krajniak sa stavia k migrácii odmietavo: “Čo sa týka migračnej politiky, Slovensko musí byť veľmi opatrné a obozretné. Ak raz v migračnej politike urobíme chybu a prijmeme na Slovensko nesprávnych ľudí, nedá sa to vrátiť späť. Preto má Slovensko pokračovať v doterajšej konzervatívnej migračnej politike.”
Podobne zareagoval aj Marian Kotleba: “Kým bude na Slovensku čo len jediný človek bez domova alebo čo len jediný nezamestnaný, je úlohou vlády a všetkých ostatných predstaviteľov kompetentných orgánov riešiť situáciu týchto ľudí.
Až keď sa postaráme o všetkých obyvateľov SR, potom môžeme rozmýšľať nad tým, či a ako pomôžeme aj nejakým cudzincom. Ani to však nezakladá úvahy o tom, aby sme im pomáhali tým, že ich presídlime. Každý, kto si myslí, že problém so stá miliónmi ľudí z Afriky a Ázie vyrieši päťmiliónové Slovensko, je čistý blázon.”
Kandidát na prezidenta Štefan Harabin taktiež odmieta prílev migrantov:
“Nie. Najprv sa musíme postarať o našich občanov, až potom môžeme pomáhať iným. Aj tých 1500 migrantov, ktorých po nátlaku Šefčoviča neústavne prijal na Slovensko Kaliňák, bez odsúhlasenia v referende, bude vrátených.
Prvý migrant môže byť prijatý až potom, keď každý dôchodca dostane na ruku najmenej 500 eur zaslúženého dôchodku, lebo aj Fico a Kažimír tvrdia, že Slovensko je ekonomicky v dobrej kondícii a má vyrovnaný rozpočet.”
Našli sa však aj dvaja kandidáti, ktorí nepriamo naznačili, že nejakých tých migrantov by sme prijať mali.
Eduard Chmelár na jednej strane tvrdí, že bezhlavé prijímanie migrantov, ako sa o to pokúsila nemecká kancelárka Angela Merkelová, je neúnosné. No na strane druhej sa podľa neho “nemôžeme uzatvárať pred získavaním špičkových odborníkov, nemôžeme sa obracať chrbtom k ľuďom, ktorým ide o život. Medzi týmito vecami treba prísne rozlišovať.”
Podobne reagovala aj kandidátka Zuzana Čaputová: “Slovensko už teraz poskytuje azyl ľuďom na úteku pred vojnou alebo nešťastím v ich krajine pôvodu. Samozrejme, ak naň majú nárok.
Otázkou je, či vieme byť viac solidárni, než sme teraz. Podľa mňa vieme. V každom prípade nie je nateraz dôvod na paniku a prehnané emócie, skôr na hľadanie pragmatických riešení v rámci EÚ.”
Čaputová okrem toho, že chce viac solidarity pre migrantov, podporuje taktiež agendu LGBT, konkrétne registrované partnerstvá a adopcie detí pre homosexuálov.
Je preto udivujúce, že podľa posledných prieskumov verejnej mienky je Čaputová s takýmito extrémne liberálnymi názormi top favoritkou. Je však možné, že tesne pred voľbami sa v televíznych debatách kandidátov dostanú tieto informácie o Čaputovej do širšej verejnosti a ľudia dobre zvážia svoj hlas.
Samuel Gdovin