Najväčší dezinformačný škandál tohto roka? Informačná vojna na vzostupe

Bratislava 17. októbra 2023 (HSP/Foto:TASR/AP-Hatem Moussa)

Eduard Chmelár vo svojom príspevku na sociálnej sieti upozorňuje na jednu z informácií, ktorú šírila izraelská strana a ktorú napokon,  stále nevie potvrdiť izraelská vláda ani izraelská armáda. Taktiež poukazuje, že prebiehajúci konflikt na Blízkom východe je aj informačnou vojnou a je potrebné byť opatrní pri šírení takýchto správ. Jeho príspevok vám prinášame v plnom znení

Reportérka CNN Sara Sidnerová sa ospravedlnila za dezinformáciu o deťoch, ktorým podľa tejto spravodajskej stanice Hamas odťal hlavy. Tvrdila, že správu prevzala od kancelárie izraelského premiéra, pričom priznala, že tieto informácie sa nepotvrdili. „Musím byť opatrnejšia vo svojich slovách a je mi to ľúto,“ napísala na sociálnu sieť…

Zachytili ste túto správu v našich médiách? Prirodzene, že nie, lebo do celkového obrazu proizraelskej propagandy sa nehodí. Slovenské médiá, ktoré rozhecovali vo verejnosti nenávisť k Palestínčanom, nemali ani toľko slušnosti, aby uviedli fakty na pravú mieru. Ide pritom o najväčší dezinformačný škandál tohto roka. Uvedomte si, prosím, že na základe tejto falošnej informácie, ktorá pobúrila celý svet, spustil Izrael barbarský útok na Gazu, ktorý si doteraz vyžiadal tisíce nevinných ľudských životov. Hamas zasa zdôvodnil svoje krvavé jatky tým, že jeho operácia bola odvetou za útok na mešitu Al-Aksá v okupovanom východnom Jeruzaleme a rastúce násilie izraelských osadníkov voči Palestínčanom, ktoré si len tohto roku vyžiadalo vyše 250 životov.

Prípad Sary Sidnerovej, ktorá svoju spravodajskú hru s nedozernými následkami odbila formálnym „I´m sorry“, nám potvrdzuje, že izraelsko-palestínsky konflikt je aj informačnou vojnou a že musíme byť mimoriadne opatrní pri používaní správ, ktoré nám podsúva izraelská vláda, ale aj Hamas. Podobnú nenávisť voči palestínskemu ľudu podnietila CNN aj pred 22 rokmi po teroristických útokoch na New York a Washington, keď niekoľkokrát denne vysielala zábery jasajúcich Palestínčanov. Až neskôr priznala, že tieto zábery nesúvisia s 11. septembrom 2001 a boli nakrútené dva týždne predtým.

Známy publicista Ivan Hoffman v denníku Pravda napísal, že snom Židov je mať Izrael len pre seba a útok Hamasu im dal dlhoočakávanú zámienku, ako vyhnať Palestínčanov z Gazy. Hoci to vyzerá ako špekulácia, významná časť izraelskej spoločnosti takto naozaj uvažuje. Sám izraelský prezident Isaac Herzog sa minulý týždeň vyjadril, že medzi Hamasom a civilným obyvateľstvom je len malý rozdiel a že ak sa chceli od neho dištancovať, mali proti nemu povstať. Aj izraelská armáda zverejnila stanovisko, že „buď stojíte za Izraelom alebo stojíte za terorizmom“. Taktiež mnoho amerických kongresmanov vydalo vyhlásenie, že kto je za Palestínu, ten je za Hamas. To sú absolútne neprijateľné rasistické postoje charakteristické pre tribalistické, nie demokratické zriadenie. Zdá sa však, že pre Izrael sú typické.

Väčšina izraelských lídrov v skutočnosti uprednostňovala militantnú skupinu Hamas pred bezmocnou vládou Palestínskej samosprávy. S Palestínskou samosprávou totiž musia na základe medzinárodných dohôd rokovať, kým nepriateľský Hamas im poskytuje krytie, aby udržali apartheid a beztrestne zabíjali stovky palestínskych civilistov. Zároveň im Hamas poskytuje vítané alibi, aby sa mohli vyhnúť záväzku povolenia palestínskej štátnosti. Niektorí izraelskí predstavitelia sa občas skutočne otvorene vyjadrujú, že uprednostňujú Hamas pred Palestínskou samosprávou. Jeden z najextrémistickejších členov doteraz najextrémistickejšej vlády, izraelský minister financií Bezalel Smotrich, sa v rozhovore z roku 2015 vyjadril takto: „Palestínska samospráva je bremenom a Hamas je prínosom. Je to teroristická organizácia, ktorej nikto neprizná štatút pri Medzinárodnom trestnom súde a nikto jej nedovolí vydať rezolúciu v Bezpečnostnej rade OSN.“ Na inom mieste povedal, že Palestínska samospráva spôsobuje Izraelu veľké škody na medzinárodných fórach a pre Izrael je lepšie pracovať na jej kolapse.

Poukazovať na to má zmysel. Veď niektoré šialené výkriky ako výrok izraelského ministra obrany Gallanta „Zničíme všetko!“ sú priamou výzvou na genocídu, no nikto z predstaviteľov Slovenskej republiky ich neodsúdil. Izrael pritom zabíja aj utekajúcich civilistov, ktorých vyzval, aby opustili Gazu. Len zvýšený tlak medzinárodného spoločenstva v posledných dňoch varujúci Tel Aviv, aby bral ohľady na civilistov (ku ktorému sa včera opäť pridal aj pápež František), spôsobil, že Izrael doteraz nerozvinul pozemnú ofenzívu. Obrovská hrozba však naďalej trvá. Zostane slovenská diplomacia aj naďalej hluchá a slepá?