Ženeva 17. júna 2021 (HSP/Foto:TASR/AP-Alexander Zemlianichenko, Pool)
Ženeva sa na jeden deň stala najsledovanejším miestom na svete. Stretnutie Putin – Biden, toto neutrálne európske mesto takmer vyľudnilo. Bezpečnostné opatrenia boli viditeľné všade, na letisku boli schodiská vedúce z lietadiel prekryté nepriehľadnými plexisklami, na trase kadiaľ prechádzali prezidentské kolóny a v jej okolí, boli dopravné výluky
Na rohoch ulíc stáli nápadní muži v oblekoch. Ženeva v niektorých jej častiach pripomínala mesto duchov. Prázdne ulice s vlajúcimi farbami Ruskej federácie a Spojených štátov pripomínali skôr opustené výstavisko zhýralého európskeho luxusu a vyvolávalo zmiešané reakcie skromnejšie žijúceho, svetového obecenstva.
Svet pred stretnutím nevie, ako bude následne reagovať. Prechádzame ťažkou krízou a všetci sme s napätím čakali, čo sa na stretnutí udeje a ako sa v závere prezidenti k stretnutiu postavia.
Množstvo svetových médií sa pred stretnutím vyjadrovalo v tom zmysle, že od stretnutia prezidentov nemajú veľké očakávania. Nakoniec sa stalo stretnutím vyjasnenia si pozícii, sprevádzaným neobvyklým napätím.
Stretnutie prezidentov RF a USA v švajčiarskej Ženeve, sa stalo najdiskutovanejšou témou na svete, ešte pred fyzickým stretnutím Putin – Biden a analytické informácie zo stretnutia budú formovať svetovú mienku ešte niekoľko dní. Novinársky záujem popredných médii bol preto obrovský.
Už pred hlavným stretnutím, na obvyklom meetingu s novinármi, ktoré sa pri rokovaniach tohto typu dejú vždy pred hlavnými rozhovormi boli prítomní okrem akreditovaných novinárov, prezidentov Joa Bidena a Vladimíra Vladimíroviča Putina, aj ministri diplomacie oboch strán. Za ruskú stranu to bol minister Sergej Lavrov, za americkú diplomaciu minister Antony Blinken.
Príliš liberálne správanie sa novinárov v tejto fáze stretnutia vyvrcholilo hádkou, pri ktorej sa handrkovali sami novinári, medzi sebou. “Zvádzali boj o výhľad” na hlavných aktérov stretnutia. Ukončila to až ochranka, ktorá opakovanými výzvami: “Chodte preč! Chodte preč!” polo násilne, toto malé stretnutie novinárov s aktérmi ukončila. Bolo to až také zlé a neprofesionálne, že na obvykle kamennej tvári ministra Lavrova, bolo spočiatku badať jemné znepokojenie a následne, výzorovo potláčaný odpor k takémuto správaniu sa, niektorých novinárov.
Roztržka novinárov s ochrankou pokračovala vonku. Latinsko Americké noviny El País zverejnili video, kde je možné celú roztržku novinárov s usporiadateľmi pozorovať.
Slovenské médiá v značnom počte, v priebehu stretnutia na svetovú udalosť, takmer nezareagovali. O momentálne žurnalisticky najsledovanejšie stretnutie na svete prezidentov Putina a Bidena, nejavili slovenské korporátne médiá počas stretnutia vážnejší záujem. Buď nepovažovali prinášať svojim čitateľom online spravodajstvo za potrebné alebo len vyčkávajú, lebo v čase stretnutia nedisponovali tými “správnymi západnými pohľadmi” na stretnutie. Pokračovať v globalizačnej, východoeurópskej, geopolitickej hre a vyjadrovať sa k stretnutiu budú pravdepodobne neskôr.
Hlavné správy sa venovali stretnutiu veľmi podrobne a prinášali informácie z diania počas celého dňa. Reportáž “minútu po minúte” zverejnili na svojom spravodajskom webe.
Reakcie svetových médií na stretnutie sa rôznia, často sa dokonca odlišujú diametrálne. Opačné svetové strany sa stali zároveň opačnými názorovými prúdmi. Americké korporátne spravodajské médiá reagovali po Putinovom mítingu s novinármi rozhorčene. Popudili ich Putinove vyjadrenia, ktorými kritizoval politiku spojených štátov. “Dovolil” si pri odpovediach západným novinárom poukázať na, vo svete nepopulárne, americké zasahovanie do politík nezávislých krajín a pri odpovediach ich konfrontoval s reálnou americkou politikou.
Ruské médiá sa v deň stretnutia správali principiálne podobne ako slovenské – váhavo. O schôdzke ich prezidenta s jeho americkým náprotivkom síce informovali, ale stroho. K analytickým pohľadom, na ktoré sú ruskí novinári náchylní sa počas včerajšieho dňa nedostali. Bolo z ich váhavosti jasné, že vyčkávajú na reakcie okolitého sveta a vyjadrovať sa budú v závere.
Prezidentský míting v Ženeve obsahoval program s presne zacielenými prvkami geopolitickej hry: Putin bol programom stretnutia nútený hovoriť s novinármi ako prvý. Bidenova tlačová konferencia sa udiala až následne. Biden neskôr otvorene pred novinármi priznal, že pred svojou tlačovou konferenciou najskôr sledoval vyjadrenia Putina.
Joe Biden pri dialógu s Putinom poukázal na viacero faktorov. Paradoxne, vyčítal Putinovi a Rusku okrem iného aj nedostatočnú slobodu slova. Pravdepodobne si pán Biden iba neuvedomil, akú neskoršiu blamáž si tým vyrobil. Putin mal totiž následne, na stretnutí s médiami, prítomných, vcelku doterných novinárov, akreditovaných z celého sveta a rozprával sa s nimi jednu hodinu – až do vyčerpania novinárskych otázok. Novinárov, ktorých Pán Putin poznal, oslovoval menom. Počas celej tlačovej konferencie zachoval obvyklé dekórum. Prezident Biden pózoval iba pred americkými novinármi a zvyšok novinárskeho sveta bol z tlačovej konferencie vylúčený. Hneď na začiatku konferencie povedal, že má vybraných novinárov, ktorí môžu klásť otázky a tých bude postupne vyzývať, aby sa pýtali.
Biden väčšinu času s novinármi strávil vysvetlovaním, ako sa snažil Putina primäť k inému, lepšiemu, demokratickejšiemu správaniu sa v budúcnosti. Spomenul témy rozhovoru: dodržiavanie ľudských práv v Rusku, jednalo sa samozrejme o kauzu Navaľnyj, ďalej to bola téma spolupráce pri rokovaniach s Iránom či téma stiahnutia sa amerických vojakov z Afganistanu. Prezident ukončil tlačovú konferenciu spôsobom, typickým pre amerických prezidentov – rýchlym poďakovaním sa a snahou o náhly odchod. Svoju tlačovku ukončil už po 30 minútach. Novinári po ňom na odchode pokrikovali a dožadovali sa ďalších odpovedí na otázky.
Úplne na konci, sa však Biden medzi novinárov na okamih vrátil. Vyprovokovala ho otázka novinárky z americkej odnože CNN, Kaitlan Collinsovej. Jej otázka znela: “Prečo ste si taký istý, že Vladimír Putin zmení svoje správanie a nebude pokračovať v agresívnych akciách aj po nástupe Joa Bidena do funkcie? Bidenova reakcia bola mierne napísané, podráždená: “Nie som si istý,” povedal Biden. “Kde do pekla – čo robíš stále?” Kedy som povedal, že som si istý? ” Collinsová však v debate pokračovala, ale jej reč Biden nakoniec zahriakol slovami: “Ak toto tvrdíte, tak nerozumiete svojej práci.” Neskôr, pri odchode – pri nástupe do lietadla sa novinárke za svoju reakciu ospravedlnil. Bolo to však ospravedlnenie sa z akéhosi druhu prezidentskej povinnosti a úprimne, rozhodne nevyzeralo.
Bolo to impulzívne stretnutie Joa Bidena a jeho novinárov. Je škoda, že žiaden z nich nepoložil svojmu prezidentovi podstatnú otázku, ktorá zaujíma dnes celý svet: “Pán prezident, aj po dnešnom stretnutí si stále myslíte, že prezident Vladimír Putin je vrah, ako ste to pred časom vyhlásili v rozhovore pre televíziu ABC News?” Otázka by v deň stretnutia týchto prezidentov mala zmysel, lebo potom, ako to Biden vyhlásil, sa telefonicky ozval Putinovi a jeho mediálne prezentované slová sa stali predmetom vysvetľovania Putinovi. A práve pri tom telefonáte navrhol Joe Biden Vladimírovi Putinovi, aby sa stretli. Stretnutie v Ženeve bolo teda iniciatívou amerického prezidenta. Bola to jedna z vecí, ktoré prezident Putin povedal na tlačovej konferencií pred novinármi.
Témy zo stretnutia prezidentov Joa Bidena a Vladimíra Putina v Ženeve a komentáre svetových médií
“Biden odmietol Putinovo „smiešne porovnanie” medzi výtržníkmi Kapitolu a Navaľným”, komentoval jednu časť rozhovoru dvoch prezidentov, britský The Guardian. “Joe Biden bol novinármi na tlačovej konferencii požiadaný, aby povedal, ako zareagoval na Vladimíra Putina, keď ruský prezident porovnal jeho uväznenie politických oponentov, napríklad Alexeja Navaľného, s obvineniami vznesenými proti demonštrantom s požiadavkami na uskutočnenie riadneho sčítania volieb a vyšetrenia káuz, ktorí neskôr spáchali útok na budovu Kapitolu vo Washingtone 6. januára 2021.”
“Myslím, že je to smiešne porovnanie,” odpovedal Biden novinárom v Ženeve. Americký prezident zdôraznil, že je veľký rozdiel medzi útokom na Kapitol so zbraňami a vyhrážaním sa strážcom zákona pri pochode za právo vykonať (v Rusku) slobodné a spravodlivé voľby. Počas svojej dnešnej tlačovej konferencie Putin pomocou tohto, podľa The Guardianu “nespravodlivého” porovnania vyvrátil otázku, prečo je toľko jeho kritikov uväznených alebo mŕtvych.
Putin tým chcel vyjadriť zásadný fakt, ktorý sa v USA iba málokto dnes odváži verejne presadzovať: Ak má byť väznený Navaľnyj so svojím tímom Putinovi opozícia, tak ľudia, ktorí vtrhli do budovy Kapitolu, zákonite musia byť väznená Bidenova opozícia.
Počas návratu do Ruska poskytol Putin rozhovor novinárom aj v lietadle. Zverejnili to ruské noviny Vzgljad. Mal potrebu dodatočne sa vyjadriť, k prebiehajúcim alebo starším, stále nedoriešeným americkým kauzám.
“O tom, kto, kde, za čo môže alebo o tom, kto je vrah.” Pozrite sa, v uliciach amerických miest každý deň niekoho zabijú, vrátane popredných lídrov rôznych organizácií. Tam nestihnete povedať ani slovo, už poriadkové sily strieľajú. Buď do hrude, alebo od chrbta. Bez ohľadu na to, či sú vedľa deti alebo nie. Pamätám si, žena šoférka opustila auto, bežala, a strelili jej do chrbta – zastrelili ju.
Dobre, sú to trestné veci, ale zoberme si Afganistan. Tam bolo jednou raketou zabitých 120 ľudí na svadbe.
Povedzme, že išlo stále o chybu – aj to sa stáva. Ale streľba z dronov alebo vrtuľníkov na civilistov v Iraku – to bolo čo? Kto je za to zodpovedný? Kto je vrah? ” Dodal prezident Putin.
Putin v závere ruským novinárom pripomenul aj fakt, že americká väznica na Guantáname je stále v prevádzke. „Hovoria o ľudských právach, ale Guantánamo stále funguje. Nedodržiavajú vôbec nič – ani medzinárodné, ani americké právo, nič. Stále na ostrove Kuba existuje”, uviedol Putin.
Asi najpálčivejšou otázkou, ktorá zaujíma slovenského čitateľa je informácia, čo si prezidenti na stretnutí v Ženeve povedali o Ukrajine a budúcich spoločných riešeniach Ukrajinskej občianskej vojny.
“Počas rozhovorov sa prezidenti Vladimir Putin a Joe Biden zhodli na tom, že k urovnaniu na Ukrajine má dôjsť podľa minských dohôd”, uviedol ruský prezident na svojej tlačovej konferencii po samite. „Pokiaľ ide o Ukrajinu, tejto témy sme sa dotkli. Nemôžem povedať, že sme to prebrali veľmi podrobne, ale pokiaľ som pochopil prezidenta Bidena, tak súhlasí s tým, že minské dohody by mali byť základom pre urovnanie na juhovýchode Ukrajiny,” uviedol Putin. Poznamenal tiež, že sa okrajovo dotkli témy vstupu Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie. Putin na stretnutí podľa jeho slov tiež uviedol, že Rusko má voči Ukrajine iba jeden záväzok – vykonávanie minských dohôd, ak je na to Kyjev pripravený.
„Pokiaľ ide o povinnosti týkajúce sa Ukrajiny, máme iba jednu povinnosť – podporovať vykonávanie minských dohôd. Ak bude ukrajinská strana na to pripravená, bez akýchkoľvek pochýb pôjdeme touto cestou,” uviedol ruský prezident.
Putin tiež poznamenal, že ešte v novembri minulého roku predstavila ukrajinská delegácia svoje názory na to, ako plánuje implementovať minské dohody. Podľa neho nejde v prípade Minskej dohody o tajný dokument. Je verejný a hovorí sa v ňom, že je predovšetkým potrebné predložiť návrhy na politickú integráciu Donbassu do ukrajinského právneho systému a do ústavy. “K tomu je potrebné zmeniť ukrajinskú ústavu – je to tam vysvetlené”, uviedol Putin.
Zásadná otázka, na ktorej sa prezidenti nezhodli je Bielorusko. Biden predstavil Putinovu svoju verziu vnímania udalostí v Bielorusku, s ktorou ruská strana zásadne nesúhlasila.
Tony Belohorec
0.0°C
.jpg)
