Krym 3. augusta 2018 (HSP/Extra plus/Foto:Daria Samsonova)
Mesačník Extra plus priniesol ako jediný na Slovensku exkluzívny rozhovor s hlavou Krymu Sergejom V. Aksionovom a my vám ho dnes sprostredkúvame na Hlavných správach
Narodil sa 26. novembra 1972 v Moldavskej ZSSR. Študoval na vojenskej škole v Simferopole, pre vojenskú kariéru sa však nerozhodol a absolvoval Univerzitu ekonomiky a riadenia. Od roku 1998 sa venoval podnikateľskej činnosti, v roku 2009 sa stal zakladateľom a lídrom krymského spoločensko-politického hnutia Ruská jednota. Vo februári 2014 sa postavil na čelo Autonómnej republiky Krym ako jej premiér. Pod jeho vedením sa na polostrove uskutočnilo referendum a v súlade s rozhodnutím drvivej väčšiny jeho obyvateľov aj pripojenie Krymu k Rusku, za čo mu bola udelená medaila Za návrat Krymu. Od 22. januára 2017 je členom Najvyššej rady strany Jednotné Rusko. Je ženatý, má dcéru a syna. Hlava Republiky Krym a predseda Rady ministrov Republiky Krym Sergej V. Aksionov.
Na Slovensku sa občas stáva, že sa úspešný podnikateľ rozhodne vstúpiť do politiky. Čo vás motivovalo na takýto krok?
Do politiky som vstúpil v roku 2009. Vtedy stál na čele Ukrajiny prezident Viktor Juščenko, ktorý získal svoj post vďaka oranžovej revolúcii. Ukrajinská vláda aktívne útočila na ruský jazyk a kultúru, na kanonickú pravoslávnu cirkev a smerovala k prerušeniu vzťahov s Ruskom a vstupu do NATO. Heroizácia nacistických zločincov sa stala štátnym trendom. Vrchnému veliteľovi Ukrajinskej povstaleckej armády (OUN-UPS), Hauptsturmführerovi SS Romanovi Šuchevičovi, jednému z organizátorov masových vrážd židov a Poliakov, bol udelený titul Hrdina Ukrajiny. To všetko vyvolávalo rozhorčenie miliónov ľudí. Aby sme čelili tejto šialenej politike, spolu s rovnako zmýšľajúcimi ľuďmi sme vytvorili najprv spoločenské hnutie a potom aj politickú stranu Ruská jednota. Naše idey našli podporu nielen na Kryme, stranícke organizácie pôsobili aj v niekoľkých juhovýchodných oblastiach Ukrajiny. Samozrejme, vtedy sme nemali v úmysle vrátiť Krym do Ruska, mali sme iný program, ktorý zodpovedal vtedajšej situácii. Podporovali sme maximálne ekonomické a politické zblíženie Ruska a Ukrajiny, jej vstup do Colnej únie Ruska, Bieloruska a Kazachstanu. K hlavným úlohám strany patrila ochrana ruského jazyka a kultúry, kanonického pravoslávia, boj proti silnejúcemu ukrajinskému nacizmu. Možno sme skôr ako iní pochopili, aké vážne nebezpečenstvo to predstavuje.
Vo februári 2014 zachvátili Kyjev nepokoje. Ako sa tieto udalosti dotkli obyvateľov Krymu?
Prevažná väčšina sa od samého začiatku postavila proti takzvanému euromajdanu. Štátny prevrat vo februári 2014 vnímali ako priamu hrozbu ich bezpečnosti. Videli sme, že hnacou silou tohto prevratu sú neonacisti. Nová kyjevská moc neskrývala, že zvažuje jedinú cestu riešenia krymskej otázky – silovú. „Krym bude buď ukrajinský, alebo vyľudnený“ – to bolo staré heslo ukrajinských nacionalistov v 90. rokoch minulého storočia. A 26. februára 2014 extrémisti z krymskotatárskeho medžlisu spolu s nacistami z kyjevského Pravého sektora zaútočili na budovu krymského parlamentu. Počas nepokojov zahynuli dvaja naši rodáci, desiatky ďalších utrpeli zranenia. Nad útočiacim davom pritom viali červeno-čierne banderovské zástavy. Pred obyvateľmi polostrova tak bola vo februári 2014 jasná voľba: Ukrajina, krv a vojna alebo Rusko, mier a sloboda.
Západné médiá opisovali hlasovanie v referende v roku 2014 zväčša ako neslobodné a pripojenie polostrova k Rusku označovali za ruskú agresiu. Ako by ste opísali udalosti tých dní?
Na Kryme vtedy pôsobilo vyše dvetisíc novinárov vrátane najväčších západných médií. Nemohli nevidieť tú náladu, s akou išli ľudia hlasovať, tie davy pred volebnými miestnosťami. Takéto vzrušenie nepanovalo počas nijakých volieb za ukrajinských čias. Národy polostrova mohli v marci 2014 po prvý raz za mnoho rokov samostatne rozhodnúť o svojom osude. Umožnila im krymská domobrana a ruskí vojaci, ktorí sa nachádzali v našom regióne v súlade s dohodami medzi Ruskom a Ukrajinou. Ak by to neurobili, na krymskej zemi by nebolo mierové referendum, ale jatky v réžii Kyjeva. Krymské referendum zodpovedalo všetkým normám demokratického prejavu vôle občanov. Mimochodom, potvrdili to aj zahraniční pozorovatelia vrátane novinárov vo volebných miestnostiach, ale nikto ich nepočúval. Namiesto objektívneho informovania tak západná verejnosť dostala propagandistické mýty o „ruskej agresii“ a „anexii Krymu“. Ani jedno, ani druhé neexistuje a nikdy neexistovalo. Je len slobodná voľba slobodných ľudí.
Západ sa jednoznačne postavil na stranu Ukrajiny. Referendum považuje za nezákonné, Republiku Krym ako súčasť Ruska neuznáva…
Západ bude podporovať kohokoľvek, ak to bude preň výhodné. Súčasný kyjevský režim prišiel k moci štátnym prevratom. Je to oligarchický režim, ktorý prijal ideológiu ukrajinského nacizmu a rozpútal v krajine občiansku vojnu, každý deň pácha vojnové zločiny v Donbase, prenasleduje a likviduje inak zmýšľajúcich ľudí. Je to rusofóbny režim a Západ mu odpúšťa akékoľvek zločiny. Všetky slová o slobode a demokracii, o dodržiavaní medzinárodného práva z úst lídrov USA a ďalších západných krajín sú len dymová clona, zakrývajúca tvrdý boj za presadzovanie ich geopolitických záujmov.
Ako protiruské sankcie zasiahli obyvateľov Krymu?
Ekonomika neutrpela nijakú hmatateľnú ujmu. Veď zahraničné investície tu neboli ani za ukrajinských čias. Teraz majú obyvatelia problémy pri získavaní víz západných krajín, čo je, samozrejme, donebavolajúce porušenie práva na slobodu pohybu. Napríklad nedávno sa krymskí novinári nemohli zúčastniť na zasadnutí OBSE vo Viedni – mimochodom, na tému slobodných médií – pretože im odmietli udeliť rakúske vízum. To je sloboda médií po európsky. V OBSE jednoducho nechcú poznať pravdu, nepotrebujú ju. Alebo iný príklad – rozruch, aký spôsobila dodávka turbín na stavbu krymských elektrární. Samozrejme, nezabráni to ich spusteniu v roku 2018, ale samotná situácia je poburujúca. Západ neodsúdil, teda fakticky odobril energetickú blokádu, ktorú na Krym uvalil Kyjev a ktorú možno považovať za akt štátneho terorizmu. Táto politika je zameraná proti obyvateľstvu Krymu. Podľa mňa sú sankcie prvok hybridnej vojny rozpútanej proti Rusku.
Aká bola reakcia Ukrajiny na pripojenie Krymu k Rusku?
Jej reakciou bol štátny teror proti Krymčanom. Myslím si, že práve tak treba hodnotiť vodnú, dopravnú, energetickú aj potravinovú blokádu Krymu. Režim v Kyjeve využil našu závislosť od Ukrajiny v logistike, energii a zdrojoch, ktorá vznikla ešte v sovietskom období, ako zbraň proti celému obyvateľstvu polostrova. Na jar 2014 zablokoval Severokrymský kanál. Táto najväčšia hydrotechnická stavba Európy, postavená v 60. rokoch 20. storočia, pokrývala vyše 80 percent spotreby sladkej vody na Kryme. Týmto spôsobom chcel Kyjev vyvolať humanitárnu katastrofu na polostrove, ale prerátal sa. V tom čase z nášho územia odišli aj ukrajinské banky a úspory Krymčanov si jednoducho prisvojili. Podľa kyjevských „stratégov“ mal okamžitý odchod bánk vyvolať kolaps finančného systému, ale aj tento problém sme operatívne vyriešili. V novembri 2015 spôsobil Kyjev zase energetickú blokádu. Teroristi zničili stĺpy vysokého napätia v Chersonskej oblasti pri našich hraniciach, kadiaľ prúdila elektrická energia z Ukrajiny. Polostrov vtedy závisel od týchto dodávok takmer na 80 percent. Mimochodom, upravovala ich dohoda s Ruskom a Ukrajina za to dostávala nemalé peniaze. V dôsledku teroristického útoku zostal náš región bez elektriny. Život a zdravie vyše dvoch miliónov ľudí boli ohrozené. Západné ľudskoprávne organizácie však na to nijako nereagovali. Našťastie, rozsiahlej humanitárnej katastrofe sme dokázali zabrániť. Pomáhalo nám celé Rusko.
Aké sú vzťahy s Ukrajinou dnes?
Teraz Krym, chvalabohu, od Ukrajiny nijako nezávisí. Ale Kyjev sa stále pokúša škodiť Krymčanom. Na našom území bolo zadržaných niekoľko skupín diverzantov, ktorí plánovali teroristické útoky na infraštruktúru. Nedávno zničili plynovody a stĺpy elektrického vedenia pri Alušte. Bežní ukrajinskí turisti však aj naďalej navštevujú Krym, prichádza ich sem niekoľko stotisíc ročne.
Obyvatelia nezabúdajú na zastavenie dodávok elektriny, vody, na stratu úspor v bankách… Ako ste riešili také vážne problémy?
Dodávku elektriny vyriešil energetický most z ruského Krasnodarského kraja na Krym a zvýšenie kapacity elektrární. V decembri 2015 prezident Putin osobne spustil prvú líniu energetického mosta. Poslednú, štvrtú líniu tejto unikátnej stavby sme uviedli do prevádzky v polovici mája minulého roku. Krymčania prežili v núdzovej situácii vyše päť mesiacov. Nové elektrárne v Simferopole a Sevastopole umožnia vytvorenie energetickej rezervy na dlhé roky dopredu. Reakciou na vodnú blokádu boli nové podzemné rezervoáre, presun vody z nádrží v centrálnej časti polostrova do oblastí trpiacich deficitom, technológie na úsporu vody. Plánujeme veľkú stanicu na odsoľovanie morskej vody v severnom Kryme. Vody pre obyvateľstvo a priemysel teda je a aj bude dosť. Boli sme však nútení zabudnúť na pestovanie ryže a ďalších vlhkomilných plodín a preorientovali sme sa na tie odolné proti suchu. To všetko spôsobilo straty poľnohospodárom, ktoré im kompenzoval štát. Ani to nespôsobilo na Kryme nijakú katastrofu, naopak, mnohé odvetvia poľnohospodárstva dnes vykazujú rast. V posledných troch rokoch sa na polostrove rodí rekordné množstvo obilia, aké tu nebolo 20-30 rokov. Následky dopravnej blokády sme prekonali niekoľkonásobným zvýšením kapacity lodnej dopravy cez Kerčský prieliv a medzinárodného letiska Simferopol. Letisko obslúžilo za tohtoročnú jar a leto vyše 4 milióny pasažierov, približne toľko ich prepravili aj trajekty. Do začiatku budúcej turistickej sezóny bude otvorený nový terminál letiska s kapacitou do 6,5 milióna cestujúcich. A dokončením Krymského mosta v rokoch 2018 a 2019 odídu logistické problémy do zabudnutia. Rád by som poznamenal, že na realizáciu infraštruktúrnych projektov, kľúčových pre náš región, osobne dozerá prezident, čo je záruka úspechu.
V našej tlači sa objavujú informácie o tom, že sankcie spôsobujú väčšie škody niektorým európskym krajinám ako Rusku. Ako ich zvláda Krym?
Podľa Vladimira Putina je najlepšia odpoveď na protiruské sankcie maximálna sloboda podnikania. Na Kryme sme v roku 2015 zaviedli voľnú ekonomickú zónu, ktorá nielen umožňuje významné daňové úľavy, nižšie platby poistného, nízky spodný prah investícií či zónu voľného obchodu, ale aj odstraňuje nadmernú byrokraciu. V súčasnosti má táto zóna vyše tisíc členov a objem nahlásených investícií presahuje 100 miliárd rubľov. Investorov najviac láka cestovný ruch, poľnohospodárstvo, stavebníctvo, priemysel, doprava a energetika. Využívame všetky možnosti, aby sme propagovali ekonomický potenciál Krymu a zaujali investorov. Efektívnou platformou sa stalo Jaltské medzinárodné ekonomické fórum, ktoré sa koná každý rok v apríli. V tomto roku sa na ňom zúčastnilo 2 200 hostí vrátane 200 zahraničných návštevníkov zo 46 krajín a boli na ňom podpísané zmluvy, dohody a memorandá v celkovej hodnote presahujúcej 100 miliárd rubľov. Nejde však len o ekonomiku. Jaltské fórum je dôležitý politický projekt. Náš polostrov je napriek pokusom o jeho umelú izoláciu súčasť informačného priestoru Eurázie, územia stabilných medzinárodných kontaktov. Rád by som využil túto príležitosť a pozval zástupcov vašej krajiny na IV. jaltské medzinárodné ekonomické fórum, ktoré prebehne 19. – 21. apríla 2018.
Mimoriadne aktívne vystupujú za zrušenie sankcií talianski, francúzski, ale aj nemeckí podnikatelia. Niektorí z nich i napriek zákazom udržiavajú obchodné vzťahy s Ruskom. Sú podobné kontakty aj na Kryme?
Áno. A nielen to, existujú schémy, umožňujúce zahraničným firmám pracovať u nás, obchádzať sankcie a zachovať v tajnosti svoju prítomnosť. Z pochopiteľných príčin by som to však nerád konkretizoval.
Aké zmeny prinieslo pripojenie Krymu k Rusku jeho obyvateľom?
Spomeniem len tie najdôležitejšie čísla. Vlastné príjmy rozpočtu stúpli v porovnaní s ukrajinským obdobím 2,5-násobne. A s pomocou federálneho rozpočtu dokonca šesťnásobne. To umožňuje výrazne zvýšiť dotácie do modernizácie sociálnej infraštruktúry na zlepšenie kvality života obyvateľstva. Financovanie zdravotníctva sa v rokoch 2014 – 2016 zvýšilo 2,4-krát v porovnaní s rokmi 2011 – 2013, teda poslednými rokmi ukrajinskej anexie Krymu. Tieto prostriedky idú do budovania ambulancií na vidieku, vytvorenia moderných špecializovaných zdravotníckych centier. A ešte jedno číslo: počet osobných automobilov na tisíc obyvateľov za posledné dva roky stúpol 2,4-násobne. Nejde však len o materiálnu stránku. Na ruskom Kryme je niečo, čo neexistovalo na Kryme ukrajinskom: sloboda, bezpečnosť a viera v zajtrajší deň. Násilná ukrajinizácia je minulosťou. Nikto nenanucuje Krymčanom cudzie hodnoty, neporušuje ich práva na slobodný rozvoj ich jazykov a kultúr, ako to bolo predtým.
Na Kryme sú stále niektoré nehnuteľnosti patriace Ukrajincom. Ako riešite tento problém? Hovorí sa o predaji nehnuteľností oligarchu Kolomojského…
Tí, čo nadobudli nehnuteľnosť zákonne a nie korupciou, nemajú nijaké problémy. Bez ohľadu na to, či sú to občania Ukrajiny alebo iného štátu. A čo sa týka nehnuteľností ukrajinského oligarchu Kolomojského – jeho banka Privatbank v roku 2014 ukradla úspory státisícov Krymčanov. Výnosy z predaja znárodnených nehnuteľností, ktoré predtým vlastnil, idú na kompenzácie obyvateľom, ktorých peniaze si privlastnila Privatbank. Je to správne a spravodlivé.
Ekonomická situácia na Ukrajine a v Rusku nie je rovnaká: rozdielne sú nielen platy či dôchodky, ale aj ceny. Aké kroky bolo treba urobiť, aby sa Krym v sociálnej oblasti vyrovnal ostatným subjektom Ruska?
Priemerné platy a dôchodky Krymčanov sú vyššie ako tie ukrajinské. Dokonca aj pri zohľadnení cenových rozdielov. A ceny komunálnych služieb a benzínu sú tu nižšie ako na Ukrajine. Naša republika je momentálne na 64. mieste z hľadiska priemerných miezd spomedzi 85 subjektov Ruskej federácie. Vyrovnať rozdiely možno len vďaka hospodárskemu rozvoju. Ekonomika zlepší aj ostatné ukazovatele. Krym sa musí stať sebestačným, prosperujúcim regiónom Ruska, má na to všetky predpoklady.
Ako je na tom ekonomika a priemysel?
V minulom aj tomto roku zaznamenali prakticky všetky odvetvia rast. Objem priemyselnej výroby za minulý rok vzrástol o 4,6 percenta, za prvý polrok tohto roku o 2,4. K ťahúňom patria lodiarske závody Zaliv v Kerči a More vo Feodosii, simferopolský závod Fiolent. Ich produkcia je známa ďaleko za hranicami nášho regiónu. A, samozrejme, preslávené vína z vinárskych závodov Massandra či Nový svet, ale aj krymské ovocie a esenciálne oleje.
Mimoriadne pôsobivá je stavba Krymského mosta, ktorý spojí polostrov s pevninským Ruskom. Najmä v porovnaní so Slovenskom, kde diaľnice pribúdajú horko-ťažko po kilometroch.
Rusko je svetová veľmoc, schopná realizovať aj tie najveľkolepejšie projekty. Máme na to všetky možnosti.
Odkiaľ pochádzajú prostriedky na taký grandiózny projekt?
Z federálneho rozpočtu. Z federálneho programu sociálno-ekonomického rozvoja Krymu a Sevastopola do roku 2020. Celkový objem financovania projektov v ňom presahuje 800 miliárd rubľov.
Status Kerčského prielivu a Azovského mora nie je medzinárodne jednoznačne stanovený: považujú sa za spoločné, rusko-ukrajinské. No Kyjev ich považuje za svoje a hrozí podaním žaloby pre Krymský most…
Kyjev môže podávať žaloby kam len chce, šance na úspech nemá. Most sa stavia na ruskom území.
Podľa oficiálnych údajov dosahovala nezamestnanosť na Kryme koncom roka 2016 len 0,6 percenta. Aká je situácia dnes?
Toto číslo sa nezmenilo. Úroveň nezamestnanosti je nižšia ako celoruský priemer. Problém je však v nedostatku kvalifikovaných odborníkov v mnohých oblastiach. Vyvolal to búrlivý ekonomický rozvoj našej republiky, modernizácia ekonomiky.
Krym má bohatú históriu, príjemné podnebie, more aj hory, čo vytvára priaznivé predpoklady na rozvoj turizmu.
Turistický potenciál Krymu je obrovský. Nie je to len jedinečné, blahodarne pôsobiace podnebie a teplé more, ale aj množstvo historických a kultúrnych pamiatok z rôznych období, po rôznych národoch. Niektoré mestá – Kerč, Jevpatorija – sú také staré ako Rím. Mimochodom, Kerč je najstaršie ruské mesto. Tento rok navštívilo náš polostrov vyše 5 miliónov turistov, náš región patrí k najnavštevovanejším dovolenkovým destináciám Rusov. V sovietskych časoch sem však ročne prichádzalo takmer 10 miliónov návštevníkov. A túto métu sa snažíme dosiahnuť.
Aké príjmy do rozpočtu prináša turizmus?
Príjmy z cestovného ruchu do rozpočtu republiky za minulý rok presiahli 2 miliardy 360 miliónov rubľov. Z hľadiska podielu odvedených daní je turizmus na štvrtom mieste medzi odvetviami hospodárstva – po priemysle, obchode a doprave.
Krym bol vždy strategické územie, vystriedalo sa tu množstvo národov a kultúr. Mnohé z nich sa tu zachovali dodnes. O etnických konfliktoch tu však nepočuť…
Tolerancia a žičlivý vzťah k ľuďom iných národností i náboženstiev vždy patrili k hlavným črtám krymskej mentality. Všetky národy a národnosti tu majú garantované rovnaké práva na zachovanie a slobodný rozvoj svojich jazykov, kultúr a tradícií. Máme ústavne uzákonené tri štátne jazyky – ruský, ukrajinský a krymskotatársky. Rozvíjajú sa národnostné médiá, funguje tu 14 národnokultúrnych autonómií. Štátny telerozhlas Krym vysiela v arménčine, bulharčine, gréčtine, krymskej tatárčine, nemčine, ruštine aj ukrajinčine. Úspešne funguje krymskotatárska televízia a rozhlas, v minulom roku po prvý raz v histórii vyšlo 45 učebníc v krymskej tatárčine. Dôležitý krok v národnostnej politike bol dekrét prezidenta O rehabilitácii arménskeho, bulharského, gréckeho, krymskotatárskeho a nemeckého národa a štátnej podpore ich oživenia a rozvoja z 21. apríla 2014. Zrušili sa ním všetky nespravodlivé obvinenia príslušníkov národov, odsúdených na stalinské deportácie. Chcem zdôrazniť, že sa to stalo mesiac po pripojení Krymu k Rusku. Na Ukrajine sa za 23 rokov v tomto smere neurobilo nič.
V Jalte nedávno prebehla medzinárodná konferencia Fórum priateľov Krymu. Aké ďalšie kroky plánuje Rusko na uznanie Krymu ako svojej súčasti a na zrušenie sankcií? Myslíte si, že západný svet niekedy uzná Republiku Krym ako súčasť Ruskej federácie?
Na fóre sa stretli predstavitelia 30 krajín. Plánujeme ho organizovať každý rok v rámci Jaltského medzinárodného ekonomického fóra. Čo sa týka medzinárodného uznania alebo neuznania, nie je to pre nás zásadná otázka. Naša republika sa úspešne rozvíja ako ruský región aj bez toho. Chceme však šíriť pravdu medzi obyvateľstvom západných krajín aj svetového spoločenstva. Predovšetkým prostredníctvom diplomacie. A tieto úsilia prinášajú výsledky. Od začiatku roka navštívili Krym delegácie zo 60 krajín. Nikto z nich, a ani vy ste tu nenašli nijaké stopy po „okupácii“. Čím viac bude takých návštev, tým lepšie. Som si istý, že zdravý rozum zvíťazí aj na Západe. Ruský Krym je realita. Príďte k nám, porozprávajte sa s obyvateľmi – a zistíte, že naša voľba bola slobodná a vedomá.
Zuzana Makovská
Exkluzívny rozhovor vyšiel v mesačníku Extra plus, www.extraplus.sk
0.0°C
.JPG)
