Bratislava 23. januára 2021 (TASR/HSP/Foto:Screenshot YouTube)
Justičné tornádo, ktoré rozpútala slovenská vládna junta, si čoraz pozornejšie začínajú všímať aj v zahraničí. Najnovšie to ako odstrašujúci príklad spomenul vo svojom článku aj popredný český advokát
Slovenský masaker právneho štátu je odstrašujúci príklad – všímajú si to aj v Českej republike. Najnovšie na situáciu na Slovensku upozorňuje Lukáš Trojan, viceprezident Únie obhajcov ČR, partner advokátskej kancelárie tdpA a podpredseda Kontrolnej rady Českej advokátskej komory. Z jeho článku (nájdete ho tu) vyberáme pasáž týkajúcu sa Slovenska:
„Ako by trend naopak vyzerať nemal, nám ukazuje Slovensko. U našich susedov práve zúri protikorupčná víchrica. Za obete si vybrala sudcov, prokurátorov a policajtov. Slovensko disponuje v boji s korupciou drakonickou legislatívou, ktorá umožňuje ukladať extrémne vysoké tresty. Za ,podplácanie‘ (§330 trestného zákona) je možné uložiť v najprísnejšom variante trest odňatia slobody až 12 rokov a za trestný čin ,legalizácia prijmov z trestnej činnosti‘ (§233 trestného zákona) je možné páchateľa dokonca potrestať odňatím slobody až na 20 rokov. Momentálna situácia dobre ilustruje v právnej teórii známy fakt, že výška hroziacich sankcií nemá prakticky žiadny preventívny efekt.
Prísnu hmotnoprávnu legislatívu na Slovensku dopĺňa zvláštna procesná úprava, podľa ktorej o vybraných trestných činoch nerozhodujú všeobecné súdy, ale Špecializovaný trestný súd so sídlom v Pezinku. Táto špecifická procesná úprava má zaručiť, že sa najzávažnejšou trestnou činnosťou budú zaoberať odborne i eticky vysoko kvalifikovaní sudcovia. Nikdy som neveril na ,zvláštne a špecializované‘ tribunály či súdy. Takéto inštitúcie nie je možné vnímať ináč než ako barličku chybne fungujúcich procesných systémov.
Ak je všeobecné súdnictvo zdravé a funkčné, tvorí integrálnu súčasť právneho štátu a nepotrebuje dopĺňať zvláštnymi či špecializovanými súdmi. Zriadenie akejkoľvek špecializovanej inštitúcie, či už v rovine prokuratúry, v Českej republike štátneho zastupiteľstva, alebo v rovine súdneho systému, svedčí buď o nefunkčnosti sústavy, alebo ešte horšie, jedná sa o nástroj, ktorý je zriadený na zjednodušenie ingerencie tretích subjektov, napríklad moci výkonnej do nestranného a nezávislého rozhodovania súdov.
Je pritom úplne jedno, či sa tak reálne deje, alebo nie. Už samotné podozrenie na možné politické či mediálne ovplyvňovanie ,špecializovaných súdnych inštitúcií‘ je z hľadiska záujmu o ochranu právneho štátu varovné. (Spomínate si na mená Pamela Záleská a Monika Tódová?… Pozn. red.)
Situácia na Slovensku dospela do situácie, keď najmä v dôsledku podivnej smrti bývalého policajného prezidenta generála Milana Lučanského vo väzbe podrobuje nielen odborná verejnosť procesnú stránku rozhodovania o väzbe špecializovaným súdom kritike. Práve kritika, ktorá sa na činnosť Špecializovaného trestného súdu zniesla ohľadne masívneho uvaľovania väzby na obvinených, vyvolala zo strany jeho predsedu JUDr. Jána Hrubalu nutnosť mediálnej obhajoby, keď v komentári s titulkom ,Väzba ako mučiaci nástroj‘ (publikovanom 6. januára 2021 na portáli sudcovia.sk) obhajuje pozíciu a rozhodovaciu prax Špecializovaného trestného súdu.
Ak musí predseda verejne obhajovať rozhodovanie vlastného súdu pred verejnosťou formou osobných komentárov, tak je zrejmé, že legitimita takejto inštitúcie je vážne narušená. Aký ďalší vývoj bude na Slovensku nasledovať, to je ťažké odhadovať, ostáva len dúfať a želať si, aby zvíťazil právny štát prezentovaný spravodlivým a zákonným rozhodovaním bez politických či mediálnych vplyvov.“
Ivan Lehotský