Bratislava 20. septembra 2023 (HSP/Foto:TASR/AP-Cecilia Fabiano/LaPresse via AP, Cecilia Fabiano/LaPresse via AP, Twitter)
Na Lampeduse sa rozšírila správa, že v bývalej vojenskej základni Loran vznikne stanové mestečko pre migrantov. Tvárou v tvár situácii, keď sa armádne vozidlá a technika dali do pohybu a objavili sa dve lode s nákladom na osadenie stanov, proti čomu Lampedusannia spolu so zástupcom starostu 17. septembra demonštrovali s blokádou pred stálymi cestnými posádkami a trvali na tom, aby obidve lode tak ako prišli, aj odišli, nedovolia, aby zo svojho ostrova urobili Alcatraz
Občania sa vyjadrili jasne: „Toto všetko už Lampedusa neznesie, my to nezvládneme. Lampedusa patrí nám a nie vláde ani Európskej únii.“ Viceprimátor Attilio Lucia tvrdo vyhlásil: „Od dnešného dňa Lampedusa hovorí, že už stačilo. Obyvatelia Lampedusy sú unavení, od dnes je toho dosť. Toto nie je pohostinnosť, Lampedusa nemôže privítať 200 tisíc migrantov. Bojíme sa o deti. Toto je neúspešná vláda. Dala najavo, že chcú vytvoriť stanové mestečko. Hovoríme dosť. Už žiadne prijímacie centrá, žiadne stanové mestečká. Lampedusa sa dnes prebúdza a hovorí: zastavte túto situáciu. Nemôžeme privítať všetkých týchto ľudí, sme ochotní tu zostať vo dne v noci, natrvalo, aby sme zabezpečili, že sem nikto nevstúpi so stanmi a vytvorí stanové mestečko. Budeme pokračovať v blokovaní ciest, urobíme to pokojne, aby každý, vláda a predovšetkým Európa vedela, že Lampedusa hovorí, že už stačilo. Chcú premeniť ostrov na väzenie, na veľké prijímacie centrum. Toto nie je solidarita. Vždy sme boli k dispozícii, aby sme pomohli migrantom, ktorí nie sú problémom. Migranti sú naši bratia, ale je tu unavené obyvateľstvo. Dnes sa tu utopilo malé dieťa, nedokázali sme ho zachrániť. Hovoríme otvorene: Migrácia je biznis s ľudským mäsom.“
Núdzový stav na Lampeduse už v roku 2020 – teda pred tromi rokmi, vyhlásil starosta slovami:
“Teraz je to nezvládnuteľná situácia. Ak vláda nevyhlási pre Lampedusu výnimočný stav, urobím to. Hotspot už nie je schopný prijímať migrantov, zodpovednosť za túto núdzovú situáciu nemôže niesť starosta, mestská správa a obyvatelia Lampedusy.”
.
K starostovi sa pripojil aj prezident regiónu Sicília: Sicília nemôže naďalej trpieť touto inváziou migrantov. O pár hodín bude na mojom stole vyhláška, ktorou nariaďujem vysťahovanie všetkých existujúcich hotspotov a prijímacích centier. Okamžite aktivujte letecký most a osloboďte Sicíliu od týchto hanebných štruktúr, počnúc od Lampedusy. Chcú prinútiť Sicílčanov, ktorí sú najpríjemnejšími ľuďmi na celom svete, stať sa rasistami? Teraz, ak chcú v Ríme, môžu napadnúť moje nariadenie. Dosť: mali sme až príliš veľký inštitucionálny rešpekt k tejto núdzovej situácii, oplácanú mlčaním, ľahostajnosťou a zanedbaním. Boli vraj zabezpečené odsuny migrantov –mužov, ktorých sme neskôr našli v uliciach mesta. Rím si už nemôže umývať ruky nad núdzovým stavom migrantov!” Stále čakáme na vyhlásenie výnimočného stavu pre Lampedusu, na monitorovanie našich pobreží a na niekoho z pohodlných rímskych kresiel, ktorý sa týmto vážnym problémom bude zaoberať. Mám povinnosť chrániť Sicílčanov, a preto som nútený obrátiť pozornosť na problém, ktorý centrálny štát zrejme nechce riešiť. Nariadenie vydám a keď mi ho v Ríme zrušia, prevezmú všetku politickú a morálnu zodpovednosť! A ľudia konečne pochopia, kto je zodpovedný za nekontrolovanú inváziu nelegálnych migrantov. Conte zasadil úder, Sicílčania žiadajú rešpektu! Je toho už dosť.
Lampedusu so svojím vždy šťastným úsmevom navštívila Ursula von der Leyenová. Vyjadrila síce súcit s obyvateľmi ostrova a prisľúbila, že EÚ zakročí proti „brutálnemu prevádzačskému biznisu“, z čoho vyplýva, že Európska komisia o tomto prosperujúcom biznise mala dlhé roky vedomosť, neurobila žiadne opatrenia na ochranu občanov ani ochranu migrantov, teda dlhé roky sa tak dielo s jej konkludentným súhlasom. Povedala, že EÚ urýchli navracanie nelegálnych migrantov, nespĺňajúcim kritériá na udelenie azylu do krajín ich pôvodu. „O tom, kto prichádza do EÚ a za akých podmienok, budeme rozhodovať my. Nie prevádzači“, doplnila.
Nevyjadrila sa však práve k tým kritériám. Možno bude dostačujúcim kritériom tzv. Papierik s hromadným označením mien Alibabovia z Aleppa, všetci narodení prvého januára a všetci zo Sýrie. Zdôraznila však, že EÚ bude postupovať na základe solidarity. Nepovedala, že migráciu treba zastaviť, takže bude zrejme iba inak organizovaná a takisto nespomenula ochranu vonkajších hraníc. Návrh talianskej premiérky Meloni na prijatie opatrení, ktoré by zabránili tomu, aby sa vôbec migranti vydávali na cestu a aby bola zabezpečená blokáda severnej Afriky, pani európska komisárka nechala bez povšimnutia.
Prečo? Lebo migrantov bude pribúdať, nie ubúdať. A pretože na Slovensku bude po voľbách v prípade, ak dovolíme, aby nám vládlo Progresívne Slovenska, už len spomenutie mena George Soros možno trestným činom, uvediem príklady z Talianska, ktoré je migráciou najviac postihnuté, v ktorých sa uvádza: „Politické strany, spolitizované mimovládne organizácie, neziskovém organizácie, podporujúce migráciu, sú financované prostredníctvo Open Society Foundation, ktorým George Soroso zaplavuje našu krajinu peniazmi, aby ju formoval na svoj obraz a podobu, čo odhaľuje veľmi špecifický projekt, ktorý okrem silnej obrany zo strany progresívcov riskuje podkopanie suverenity Talianska.“
George Soros pre Huffington Post v roku 2013 povedal: „Špekulanti si robia svoju prácu, nie sú za to vinní. Ak aj niečo, je to na zákonodarcoch, ktorí dovoľujú špekulácie. Špekulanti sú len poslovia zlých správ.“
Bývalý premiér Bettino Craxi spomína uviedol: „Finančný žralok Soros urobil kolosálnu špekuláciu s lírou a zarobil neviem akú kolosálnu sumu. Po tomto jeho výkone ako uznanie dostal v roku 1995 čestný titul na univerzite v Bologni. Na koho pokyn? Veľké intrigy, veľké dobrodružstvá, ku ktorým vedú veľké finančné skupiny.“ George Soros dostal čestný titul aj na Univerzite Komenského v Bratislave. Otázka znie: Na koho pokyn a za aké zásluhy?
Všeobecne povedané, Open Society Foundations siaha od projektov na obranu ľudských práv, otázok migrantov, environmentálnych iniaciatív až po monitorovanie zbrojárskeho priemyslu a volieb. V posledných voľbách dal strane Emmy Boninovej šek na 298 550 tisíc dolárov na „podporu rozsiahlej reformy talianskych imigračných zákonov prostredníctvom iniciatív, ktorých cieľom je poskytnúť pomoc migrantom a zlepšiť ich sociálny blahobyt.“
Na Slovensku Helsinský Výbor pre ľudské práva organizoval expertný diseminačný workshop k príručke ľudských práv. Tento workshop bol organizovaný v spolupráci s Baltic Human Rights Society o troch významných témach: osobná sloboda, migrácia a azyl.
Je naozaj kuriózne, uvádzajú taliani, že liberáli, posadnutí ruskými hackermi údajným zasahovaním Kremľa do záležitostí cudzích krajín, nepovedia ani slovo o miliónoch, ktoré minul Soros v Taliansku.
„Právami migrantov sa zaoberáme hneď po ich príchode na kontinent alebo v tranzitných krajinách“, uvádza Nadácia otvorenej spoločnosti.
Keď si spočítame, v koho rukách sa v súčasnosti nachádza Slovenská republika, tak hranice zostanú naďalej otvorené. Možno na spôsob Angely Merkelovej by mal nelegálnych migrantov pri prefrčaní automobilmi rôzneho druhu na hraničnom prechode očakávať billboard v zobrazení usmiatej pani prezidentky v slovenskom kroji so slovami: Vitajte na Slovensku, spolu to zvládneme.
Keby pán predseda vlády Ódor skutočne chcel dôsledne riešiť otázku migrácie, ešte stále nezničili V4, mohol by sa na túto tému pozhovárať s Viktorom Orbánam, a to bez tlmočníka, obaja ovládajú maďarský jazyk. Chýba však vôľa zo slovenskej strany, rozdeľuje ich Soros, ktorý chce mať z Európy „etnickú záhradu“.
Taliani píšu: Zdá sa, že okrem pekných slov v tom, čo sa zdá byť výzvou pre ostatných investorov, aby sa pripojili k „misii“ Sorosa vo veciach migrácie, Soros veľmi jasne podčiarkuje ekonomickú návratnosť veci: Sám poskytol 500 miliónov dolárov s tým, že tak môžu urobiť aj ďalší, pretože migranti a utečenci sú už dnes spotrebiteľmi, užívateľmi služieb, ktoré im môžu súkromníci poskytovať možno aj využívaním štátnych alebo európskych dotácií.
Skrátka migranti sú biznis pre tých, ktorí to vedia uchopiť.
Záverom tri veci: Zistenie talianskeho výskumníka Palumba, že veľa ľudí, ktorí kedysi pracovali pre Nadáciu otvorenej spoločnosti, prešlo na prácu pre médiá, tri dokumenty a dve videá: Giorgia Meloni a vicestarosta Lampedusy na demonštrácii občanov.
Obnovenie azylového systému
Project Syndicate, 26.septermber, George Soros: Európska únia musí prevziať zodpovednosť za chýbajúcu spoločnú politiku v oblasti práva na azyl, ktorá zmenila tohtoročný rastúci tok utečencov zo zvládnuteľného problému na ďalšiu politickú krízu. Každá členská krajina sa sebecky zamerala na svoje záujmy, pričom často konala proti záujmom iných. To vyvolalo paniku medzi žiadateľmi o azyl, verejnosťou a orgánmi činnými v trestnom konaní.
Aby EÚ reagovala na krízu, potrebuje komplexný plán, ktorý nanovo definuje riadenie tokov žiadateľov o azyl tak, aby k nim dochádzalo bezpečným a usporiadaným spôsobom a tempom, ktoré odráža absorpčnú kapacitu Európy. Aby bol plán globálny, musí presahovať hranice Európy.
Keďže pôvodcom súčasnej krízy je Sýria, osud sýrskeho obyvateľstva musí byť najvyššou prioritou. Nesmieme však zabúdať ani na ostatných žiadateľov o azyl a migrantov. Európsky plán musí sprevádzať globálna reakcia pod záštitou Organizácie Spojených národov a jej členských štátov. Tým sa rozloží bremeno sýrskej krízy medzi veľký počet štátov a zároveň sa nastavia globálne štandardy na riešenie problémov nútenej migrácie v širšom zmysle.
Tu je šesť prvkov komplexného plánu.
Prvý: EÚ musí v blízkej budúcnosti prijať aspoň jeden milión žiadateľov o azyl ročne. Aby to bolo možné, musí si váhu rozdeliť rovným dielom – zásada, ktorá bola napokon na samite zakotvená kvalifikovanou väčšinou.
Je zrejmé, že je potrebná primeraná finančná pomoc. EÚ by mala zaručiť 15 000 EUR pre každého žiadateľa o azyl na každý z prvých dvoch rokov, aby pomohla pokryť náklady na bývanie, lekársku starostlivosť a vzdelanie – a poskytla členským štátom viac stimulov na prijatie utečencov. Tieto prostriedky môže získať vydaním dlhopisov s dlhou dobou splatnosti na nevyužitú úverovú kapacitu AAA, čo bude mať aj výhodu poskytnutia tak potrebného fiškálneho stimulu pre európske hospodárstvo.
Rovnako dôležité je umožniť štátom aj žiadateľom o azyl, aby vyjadrili svoje preferencie, a to s použitím čo najmenšieho nátlaku. Umiestniť utečencov tam, kde ich chcú – a kde sú vítaní – je nevyhnutnou podmienkou úspechu.
Po druhé: EÚ musí viesť globálne intervencie zamerané na poskytovanie primeraných finančných prostriedkov Libanonu, Jordánsku a Turecku s cieľom podporiť štyri milióny utečencov, ktorí sa v týchto krajinách v súčasnosti nachádzajú.
Z prostriedkov, potrebných na základnú starostlivosť, sa zatiaľ podarilo vyzbierať len zlomok. Ak zahrnieme vzdelávanie, odbornú prípravu a iné kritické potreby, ročné náklady predstavujú najmenej 5 000 EUR na utečenca, teda 20 miliárd EUR. Pomoc, ktorú EÚ dnes Turecku zaručuje, hoci sa minulý týždeň zdvojnásobila, stále predstavuje len 1 miliardu EUR.
EÚ sa musí finančne zaviazať hraničným krajinám vo výške najmenej 8 až 10 miliárd EUR ročne, pričom zvyšok pochádza zo Spojených štátov a zvyšku sveta, čo by zvýšilo počet vydaných dlhodobých dlhopisov na podporu žiadateľov o azyl v Európe.
Po tretie: EÚ musí urýchlene zriadiť jednotnú agentúru pre azyl a migráciu a napokon spoločný zbor pohraničnej stráže. Súčasná spleť 28 rôznych azylových systémov nefunguje: je drahá, neefektívna a prináša mimoriadne rozporuplné výsledky, pokiaľ ide o určovanie kritérií pre žiadosti o azyl.
Po štvrté, pre žiadateľov o azyl musia byť vytvorené bezpečné kanály, ktoré umožnia napríklad prechod z Grécka a Talianska do cieľových krajín. Ide o veľmi urgentný zásah, pretože slúži na upokojenie paniky. Ďalším logickým krokom je rozšírenie bezpečných trás do pohraničného regiónu, čím sa zníži počet migrantov, ktorí sa vydávajú na nebezpečnú cestu vo vodách Stredozemného mora. Ak majú žiadatelia o azyl primeranú šancu dostať sa do Európy, je oveľa pravdepodobnejšie, že zostanú tam, kde sú. Bude potrebné začať rokovania s krajinami, nachádzajúcich sa v prvej línii, v spolupráci s agentúrou OSN pre utečencov, aby sa tam zriadili spracovateľské strediská – najmä s Tureckom.
Prevádzkové a finančné ustanovenia vypracované EÚ by sa mali použiť na definovanie globálnych noriem pre zaobchádzanie so žiadateľmi o azyl a migrantmi. Toto je piaty prvok komplexného plánu.
Napokon, po šieste: na absorbovanie a integráciu viac ako milióna žiadateľov o azyl a migrantov ročne musí EÚ zmobilizovať súkromný sektor, a teda mimovládne organizácie, náboženské skupiny a spoločnosti, aby konali ako sponzori. Na to, aby sa migranti a sponzori spojili, budú potrebné nielen primerané finančné prostriedky, ale aj ľudský kapitál a IT zručnosti.
Exodus migrantov z vojnou zmietanej Sýrie sa nikdy nemal zmeniť na krízu. Prebiehala už nejaký čas, bola ľahko predvídateľná a dokonale zvládnuteľná pre Európu a medzinárodné spoločenstvo. Maďarský premiér Viktor Orbán teraz vypracoval šesťbodový plán na riešenie krízy. Jeho plán, ktorý podriaďuje ľudské práva žiadateľov o azyl a migrantov bezpečnosti hraníc, však hrozí rozdelením a zničením EÚ tým, že sa vzdá hodnôt, na ktorých stojí, a poruší zákony, ktoré ju majú riadiť.
Rok 2016: Sorosov kontroverzný návrh pre Európu
Georg Soros, nespokojný s vtedajšou utečeneckou politikou EÚ, pretože bola stále založená na vstupných kvótach , navrhol v roku 2018 šéfom štátov a vlád EÚ recept založený na dlhu.
Zatiaľ čo na jednej strane považoval za dôležité investovať do príchodu migrantov, čo by podľa neho pomohlo udržať prílev utečencov na „úrovni, ktorú Európa dokáže absorbovať“, bol si vedomý toho, že náklady na jeho „plán etnickej výmeny“ sú finančne náročné na realizáciu.
Okrem už aj tak enormných nákladov, spôsobených migrantmi, ktorí už boli v Európe prítomní, by podľa odhadov holandskej mimovládnej organizácie GEFIRA takýto vysoký počet nových prisťahovalcov by musel byť zvýšený cca o 30 miliárd EUR ročne. Sorosov plán stál na dvoch pilieroch: financovaní migrantov a mimoeurópskych krajín, ktoré migrantov prevažne prijímajú a ktoré sám podporuje. Zároveň požadoval zavedenie novej dane na pomoc členským štátom v utečeneckej kríze vrátane dane z finančných transakcií, zvýšenia DPH a vytvorenia fondov pre utečencov.
Soros však vedel, že niektoré krajiny EÚ by takéto opatrenia neakceptovali, preto navrhol iné politické riešenie, ktoré si nevyžadovalo hlasovanie v suverénnych krajinách a ktoré sa týkalo verejného dlhu. Nový verejný dlh EÚ mal byť kontrahovaný tak, že využije svoj do značnej miery nevyužitý úverový status AAA vydaním dlhodobých dlhopisov, ktorých výnosy by sa mohli použiť na oživenie európskej ekonomiky.
Finančné prostriedky by mohli pochádzať z MES (ESM v anglickom akronyme), Európskeho mechanizmu pre stabilitu a z BoPA (Nástroj na pomoc pri platobnej bilancii), inštitúcie Spoločenstva na podporu platobnej bilancie. Soros vypočítal, že obe inštitúcie majú úverovú kapacitu 60 miliárd s tým, že sa očakávalo ich zvýšenie, keď Portugalsko, Írsko a Grécko každoročne splatia pôžičky prijaté počas krízy eura. Týmto by sa staré dlhy použili na financovanie nových dlhov, a to tak, že by oficiálne nezaťažili rozpočet žiadneho členského štátu EÚ.
Imigračnú krízu podporila prebiehajúca vojna v Sýrii. Nikto sa však nezamyslel nad tým, odkiaľ títo ľudia zrazu vedeli, že Európa im otvorí svoje brány a pustí ich na svoje územie. Imigračná kríza však nebola prirodzeným javom. Zhodovala sa so Sorosovou nadáciou, ktorá „darovala“ peniaze Inštritútu migračnej politiky Spojených štátov a Platforme pre medzinárodnú spoluprácu pri nelegálnych migrantoch – obe organizácie sponzorované Sorosom, ktoré podporujú presídľovanie z tretieho sveta do Európy.
Európsky parlament dňa 12.1.2022
Otázka na písomnú odpoveď E-000142/2022
pre Komisiu
Článok 138
Tom Vandendriessche (ID)
George Soros je maďarsko-americký investor, ktorý svoj majetok zarobil na špekuláciách na burze. Teraz používa tieto peniaze na presadzovanie vlastnej politickej a filozofickej agendy po celom svete. Soros využíva svoju Nadáciu otvorenej spoločnosti na financovanie mimovládnych organizácií a iných organizácií, ktoré propagujú jeho politické ideály. Poskytol tiež finančnú podporu demonštráciám, z ktorých niektoré boli násilné.
Okrem toho Soros čoraz viac vstupuje do verejnej diskusie. Vyzval napríklad Európsku úniu, aby sa „postavila“ Poľsku a Maďarsku. Aj minulý rok vyšlo najavo, že 22 zo 100 stálych sudcov ESD malo väzby na organizácie napojené na Sorosa.
Vzhľadom na toto:
1.Existuje nejaký kontakt medzi Komisiou a organizáciami, v ktorých je Soros zapojený (či už priamo alebo nepriamo), ak áno, o čom sa diskutuje a možno takéto oznámenia zverejniť v záujme transparentnosti?
2.Existujú väzby medzi Sorosovými organizáciami a členmi Komisie, ako to bolo v prípade Európskeho súdneho dvora?
3.Obrátila sa niekedy Komisia na organizácie, ktoré priamo alebo nepriamo podporuje George Soros, a je Komisia znepokojená rastúcim vplyvom Georga Sorosa na európsku politiku?
0.0°C
.jpg)
