Historik zaoberajúci sa gender problematikou: Vymyslel som si všetko od A po Z a nebol som jediný

Bratislava 14. novembra 2019 (HSP/Foto:Twitter)

Kanadský historik špecializujúci sa na problematiku gender priznal, že dlhé roky falšoval výsledky svojho výskumu. “Mýlil som sa. Alebo lepšie povedané: čiastočne som mal pravdu a všetko ostatné od A po Z som si vymyslel a nebol som jediný”, tvrdí Christopher Dummitt. Informáciu uverejnil francúzsky týždenník Le Point a poľský denník nczas.com. Jeho celé priznanie bolo zverejnené na austrálskom portáli Quillette

“Strávil som veľa večerov diskutovaním o pohlaví a rodovej identite so študentmi, či s každým, kto mal smolu byť v mojej spoločnosti. Stále som opakoval: pohlavie neexistuje, viem to a je to tak,” priznal Christopher Dummit a dodal, že to tvrdil na základe toho, že je historikom genderu. Podľa poľského portálu prednášal napríklad na University of Trent v Kanade. Okrem iného napísal “Unbuttoned: História tajného života Mackenzie Kinga.”

Vedec potvrdzuje, že na severoamerických školách venujúcich sa histórii začali od deväťdesiatych rokov minulého storočia prevládať dogmy genderových štúdií. V akademickom svete vznikol celý rad menších disciplín, ktoré sa venovali a boli založené práve na výskumoch rodovej identity.

Medzi témami prevládal výskumu dejín žien a rodu. Potom prišla spoločenská a kultúrna história, ako aj história týkajúca sa rasovej a sexuálnej tematiky. Vo veľkom sa dokazovalo, že “rodové identity sú iba sociálnym konštruktom”.

V súčasnosti sú rodové témy a aspekty všadeprítomné. Nikoho už neprekvapuje, že sa téma práv pre transgender ľudí objavila v politike, či že sa schvaľujú pravidlá pre trans-atlétov.

“Mnohí aktivisti takéto vyhlásenia (o pohlaví ako o záležitosti biológie) považujú za nenávistný výrok,” píše Dummitt. O tom, že existujú iba dve pohlavia (mužské a ženské), biológovia vedia od začiatku, ale “superprogresívci ich chcú umlčať obvinením, že popierajú identitu trans-ľudí a chcú spôsobovať ontologickú škodu druhému človeku,”tvrdí.

Po 20 rokoch klamlivých štúdií Dummitt ľutuje svoje správanie a a hovorí jednoducho – „Mea culpa“. V priznaní tiež hovorí o dôvodoch a konkrétnych chybách.

“Doktorát som ukončil v odbore rodová história a svoju prvú knihu o tejto téme som vydal v roku 2007. The Manly Modern: O mužskosti v povojnovej Kanade.” Dummitt ale priznáva, že napriek tomu, že podľa názvu malo ísť o Kanadu, jeho závery vychádzali iba z piatich prípadov iba z Vancouveru. Dodáva, že tiež prekrucoval svoje tézy a podvádzal, za čo sa teraz hanbí.

Podobne ale postupoval aj pri iných prácach. “Mýlil som sa. Alebo presnejšie povedané: Čiastočne som mal pravdu a všetko ostatné od A po Z som si vymyslel,” priznáva. Dodáva, že “nebol som jediný”. Podľa Dummitta celá vedecká komunita venujúca sa rodovým štúdiám čiastočne prekrúca alebo falšuje údaje. “Je to jednoducho spôsob, akým sa v tejto vedeckej oblasti pracuje.”

Ako príklad uvádza Raewynen Connellovú z Austrálie, pre ktorú je maskulinita predovšetkým záležitosťou moci, ktorá podľa nej umožňuje presadzovať dominanciu mužov nad ženami. Až na to, že podľa Dummitta to jej práce to vôbec nedokazujú.

Tatiana Stará