Johannesburg 26. augusta 2023 (HSP/Europeanconsrvative/Foto:TASR/AP-Alet Pretorius/Pool Photo via AP)
Samit vyzval na “komplexnú reformu OSN vrátane Bezpečnostnej rady”, aby viac zastupovala rozvojový svet, píše Tamás Orbán pre The European Conservative
Šesť krajín vrátane geopolitických rivalov Iránu a Saudskej Arábie bolo oficiálne pozvaných do skupiny BRICS v prvej fáze procesu rozširovania tejto ekonomickej skupiny, oznámil juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa počas záverečného dňa samitu BRICS v Johannesburgu vo štvrtok 24. augusta.
“Ako päť krajín BRICS sme dosiahli dohodu o hlavných zásadách, štandardoch, kritériách a postupoch procesu rozširovania skupiny BRICS,” povedal Ramaphosa. “Dosiahli sme konsenzus o prvej fáze tohto procesu rozširovania a ďalšie fázy budú nasledovať.”
Šiestimi novými členmi budú Argentína, Egypt, Etiópia, Irán, Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty. Podľa Ramaphosu ich členstvo nadobudne platnosť o necelých päť mesiacov, 1. januára 2024, čo bude znamenať prvý vstup nových krajín do formácie od roku 2011, keď sa Južná Afrika stala piatym členom po pripojení Brazílie, Ruska, Indie a Číny.
XV BRICS SUMMIT 2023 Media Conference #BRICSSummit2023 https://t.co/b1SufIVfJN
— Cyril Ramaphosa 🇿🇦 (@CyrilRamaphosa) August 24, 2023
Oficiálnych žiadateľov bolo 23 a ďalších 16 krajín zvažuje podanie žiadosti v blízkej budúcnosti. Najväčšou otázkou samitu bola otázka, koľkým z týchto žiadateľov by mohlo byť udelené členstvo v prvej fáze, keďže Čína presadzovala, aby ich bolo čo najviac, ale India a Brazília sa snažili, aby bol proces postupnejší, aby sa príliš nezmenila vnútorná dynamika moci.
Napriek tomu Ramaphosa ubezpečil každého ďalšieho uchádzača, že aj oni budú mať svoju šancu v ďalších fázach rozširovania. Aby bol proces ešte hladší, Ramaphosa uviedol, že lídri poverili svojich ministrov zahraničných vecí, aby ďalej vypracovali “model partnerskej krajiny BRICS”, ako aj zoznam potenciálnych členov a do budúcoročného samitu pripravili správu.
Reforma globálneho riadenia
Hostiteľ tiež privítal prijatie druhej johannesburskej deklarácie, v ktorej sa zdôraznil záväzok BRICS pokračovať v úsilí o “posilnenie hlasu globálneho Juhu”, ako aj výzva na “komplexnú reformu OSN vrátane Bezpečnostnej rady s cieľom dosiahnuť jej demokratickejšiu, reprezentatívnejšiu, efektívnejšiu a účinnejšiu činnosť”.
Reforma globálneho riadenia v prospech rozvojového sveta (prelomením inštitucionálnej a hospodárskej dominancie Západu) bola vždy jedným z výslovne deklarovaných cieľov BRICS. Teraz, keď má jedenásť členov, je možno bližšie k jeho dosiahnutiu. Rozšírenie však neznamená, že BRICS ovládne svet zo dňa na deň, pretože viac členov znamená aj viac priestorov na nezhody.
Jedným zo zrejmých príkladov sú Irán a Saudská Arábia, súperiace regionálne mocnosti, ktoré už desaťročia vedú vlastnú verziu studenej vojny – zahŕňajúcu celý Blízky východ. Spoločný vstup Teheránu a Rijádu do skupiny BRICS určite znamená začiatok novej kapitoly v ich vzťahoch, ale ešte sa uvidí, či dokážu v rámci skupiny skutočne spolupracovať.
Bez ohľadu na akékoľvek budúce ťažkosti je toto rozšírenie pre BRICS skutočne historickým krokom k tomu, aby sa stal skutočným stelesnením “globálneho juhu” a nakoniec zosadil z trónu Západ v jeho úsilí o pretvorenie svetového riadenia.
“Týmto samitom BRICS začal novú kapitolu svojho úsilia o vybudovanie sveta, ktorý je spravodlivý, inkluzívny a prosperujúci,” povedal prezident Ramaphosa vo svojom záverečnom príhovore.
Prečítajte si tiež
- Samit BRICS končí. Aké sú výsledky?
- Rozšírenie BRICS: Prelomový moment pre globálnu ekonomiku
- BRICS: Na ceste k spravodlivému svetovému poriadku