Svet 28. decembra 2017 (HSP/Foto: Pixabay/LiveAction)
28. decembra si pripomíname sviatok umučených neviniatok – ako spomienku na obete krvavej masakry kráľa Herodesa, ktorá sprevádzala narodenie Ježiša Krista. Masaker nevinných pokračuje aj dnes. Je dôsledkom ľudskej zloby, ktorej s takou ľahostajnosťou asistujeme
Svetová zdravotnícka organizácia uvádza, že vo svete sa ročne udeje približne 40-50 miliónov umelých potratov, čo predstavuje približne 125 tisíc umelých potratov denne (TU môžete vidieť presné číslo, koľko ich bolo “evidovaných” v tomto roku ako aj to, ako každú sekundu počet potratov pribúda).
Paradoxom je, že obetiam tejto praktiky je na rozdiel od neviniatok zabitých Herodesom odmietaný status “obetí”. Jednoducho tieto deti neexistujú. Nesmú existovať. Médiá o nich mlčia. Často nám predkladajú štatistiky obetí totalitarizmov, obetí AIDSu, či obetí fajčenia, no v novinách ani v televízii nepredostrú otvorene realitu o obetiach potratu. Vlastne ľudia ani nevedia, čo potrat je. Pred očami a popod fúz sa im predostiera neviditeľná cenzúra. Orwellovský newspeak toto mučenie nazýva umelé prerušenie tehotenstva. Aby náhodou niekomu nevyrušil “ľahkosť svedomia”.
Mystifikácia tejto tragédie, ktorú podstupujú potomkovia dnešnej a nedávnej generácie, je jednou obrovskou hanbou. Hanbou, ktorá v sebe ukrýva snahu ukryť pravdu o obetiach. Ľudia majú doslova teror v očiach, keď sa majú pozrieť do tváre týchto obetí a uznať tak ich bytnosť. Príkladov je množstvo. Od právnych – kedy sudcovia “rozhodli”, či majú nenarodené deti ochranu alebo nie, až po “banálne” fotografie zachytávajúce ich ľudskosť a tým pádom aj krutosť, ktorú podstúpili – keď sa ľudia búria a nechcú vidieť billboard upozorňujúci na realitu potratu. Zahanbujúce je, že proti pravde, ktorá má byť ľuďom predkladaná priamo pred oči, sa stavajú aj sami kresťania. (Príkladom sú billboardy Centra pre bioetickú reformu, ktoré odhaľujú umelé potraty a proti ktorým sa stavali niektorí aktívni kresťania vo verejnom živote). Až príliš totiž vyrušuje ich nečinnosť…
Za obeťami Herodesa matky kvílili, tie potratené nemá ani kto oplakať. Len zopár osamelých jazdcov, ktorí sa vytrvalo modlia aj pred tými našimi nemocnicami, kde denne “vyrvatím srdca z hrude”, odtrhnutím končatím či rozmliaždením lebky umrú v tom chladnom teple maternice svojej matky desiatky z nich.
Marína Kovačičová
0.0°C
.JPG)
