„Chcel som trochu pomôcť aspoň formálnym členstvom, aspoň členskou známkou, menším poplatkom ako platím svojmu cirkevnému zboru. Už tam nikdy nezablúdim, lebo som videl na oficiálnej stránke SZPB texty a odkazy, pred ktorými som chcel nájsť bezpečné miesto medzi príslušníkmi odboja, ktorí netrepú o tom, že Brusel je nová Moskva a smernica o regulácii zbraní je fašizmus a noční vlci na amerických motorkách sú našimi priateľmi,“ píše Havran a pokračuje.

„Našiel som tam texty o urážke obeti nacizmu prezidentom Kiskom a poloretardovanú geopolitiku o organizovaní utečeneckej krízy a odkaz na Čarnogurského, ktorého otec bol ľudáckym poslancom a schvaľoval politiku, ktorá pripravila tisíce hrdinov a ich rodiny o život a česť a opäť odkazy na hlavne správy, ktoré sú na webe zrejme hlavným zdrojom informácií.“

„A toto má na stránkach organizácia hlásiaca sa k tradícii spojeneckých a povstaleckých informácií.

Tak si teda prihlášku nepodám, keď som na to natrafil, premkol ma pocit znechutenia a hanby a ľútosti voči tým, vďaka ktorým ešte dnes existujete a zneužívate ich obete na úmyselne šírenie bludov a besnoty.“

Havran sa už v minulosti pustil do národných dejateľov Štúra a Vajanského na ktorých mu prekážal ich antisemitizmus. Ak je však taký principiálny v otázke antisemitizmu, je potom trápne, keď neváhal vziať štipendium do Štrasburgu na štúdium evanjelickej teológie, ktorej doktrinálne základy  položil Martin Luther, jeden z najväčších antisemitov v dejinách európskeho filozofického myslenia, ktorý o židoch písal, ako o plemene hadov, zlodejov a vrahov, ktorých sa treba nadobro zbaviť a ich synagógy spáliť na popol.

Rovnako je z jeho strany trápne posudzovať otca Jana Čarnogurského, keď jeho otec, Michal Havran starší, figuruje v zväzkoch ŠTB pod krycím menom Miško, ako kandidát tajnej spolupráce, a za komunizmu bol zahranično-politickým komentátorom tlačového orgánu SZM Smena. Jeho texty o rockovej hudbe, ktorá predstavuje posledné štádium zahnívajuceho kapitalizmu, či vyčínaní izraelskej soldatesky na okupovaných územiach, si môže každý dohľadať v knižnici.

V rovnakom prorežimnom duchu tvorila aj matka Michala Havrana, Ivana. Za socializmu písala scenáre pre pioniersku lastovičku, kde formovala mládež k láske k s socializmu a komunistickej strane. Po zmene režimu presedlala na kapitalizmus v jeho najvulgárnejšej podobe, keď sa stala spoločníčkou v Majského firme A-ha public, do ktorej previedol Majský z tunelovaného BMG Horizontu, časopisy TV Komplet, Lišiak a Profit. Vďačnosť kapitalistovi Majskému potom prejavila v knihe, ktorú na jeho obhajobu napísala pod názvom  „Som Jozef Majský“, knihu si môžete objednať TU.

Podľa Vydavateľstva spolku slovenských spisovateľov sa ale jedna asi o najhoršiu knihu, aká kedy bola vydaná. Knihu od Michala Havrana mladšieho „Besnota“ si zase môžete za 2,99€ objednať TU.

Podľa predsedu Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Vladimíra Mikundu Havran v podtitulku svojho článku “Antisemitizmus, besnota, holokaust ako výmysel” kategorizuje, že „k tomu všetkému sa zrejme hlási Slovenský zväz protifašistických bojovníkov.“

Michal Havran si teda nie je istý, k čomu sa hlási SZPB, no žlč už vypúšťa. A tak všetko, o čom sa ďalej zmieňuje, patrí tiež do kategórie „zrejme“. Hoci v poslednom stĺpci k tomu pridáva ďalšiu kvalitu havranovsky usvedčujúceho faktu „a teda mám pocit“.

Kolega Vladimíra Mikundu Branislav Fábry píše, že ak si Michal Havran naozaj myslí, že SZPB šíri fašizmus, mal by podať trestné oznámenie. “To si však zrejme netrúfa urobiť, pretože by musel prezentovať konkrétne dôkazy a v celom jeho článku nie je jediná konkrétna citácia, z ktoréhokoľvek médiá SZPB, ktorá by niečo také ako šírenie fašizmu dokazovala. Je určite ľahšie písať jedovaté články, plné všeobecných fráz o fašizme na stránku sme.sk so scenzurovanou diskusiou než predkladať konkrétne dôkazy orgánom činným v trestnom konaní!”

Podľa Fábryho je základný Havranov problém to, že za fašistov označuje ľudí, nie kvôli ich postojom k fašistickej ideológii, ale kvôli tomu, že s ním nesúhlasia.

Havran už obvinil z fašizmu Sulíka a teraz dokonca zväz protifašistických bojovníkov. Svojím extenzívnym výkladom pojmu fašizmus M. Havran pomáha skutočným fašistom na Slovensku. Ak budeme používať pojem fašizmus na všetko, čo sa nám nepáči, tak verejnosť začne brať skepticky každú informáciu, pri ktorej sa pojem „fašizmus“ objaví.

Proti fašizmu a neoľudáctvu treba vystupovať, vecne a nie vulgárnym zneužívaním pojmu fašizmus proti názorovým odporcom.

Žiaľ, základným pilierom diskusie v médiách, ako je denník SME sa stala práve argumentácia „reductio ad Hitlerorum“. Ak niekoho označíme za „fašistu“, tak ho vyhlásime za zlo, s ktorým nemá zmysel viesť rozumnú diskusiu. Čím viac odlišných názorov potom vyhlásime za fašistické, o to menej sa musíme venovať vecnej argumentácii. Prehnané používanie tejto argumentácie je ale nevhodné a marí racionálnu verejnú diskusiu, napísal v reakcii Branislav Fábry.