Guardian: Ak Západ dá súhlas Kyjevu, stane sa spoluvinníkom úderov na Rusko

❚❚

Bratislava 13. septembra 2024 (HSP/Theguardian/Foto:X@PlatjeKarel, TASR/AP-Efrem Lukatsky)

 

Ak sa Ukrajine umožní zasiahnuť ruské územie západnými zbraňami, dôsledky budú vážne, varoval autor článku Dan Sabbagh v denníku The Guardian. Rakety dlhého doletu sa dajú účinne použiť len ako súčasť rozsiahleho vojenského plánu. Je však otázne, či ho Kyjev má, a konzultácie s Washingtonom vťahujú Západ do plánovania úderov proti Rusku

ATACSM rakety dlhého doletu
Ilustračné foto

Rozhodnutie umožniť Kyjevu vypúšťať západné rakety na ruské územie by mohlo mať dramatické následky, preto by sa malo dôkladne zvážiť.

.

Spoločná návšteva Anthonyho Blinkena a Davida Lammyho v Kyjeve, po ktorej nasledovala cesta Keira Starmera do Washingtonu na stretnutie s Joeom Bidenom, nevyhnutne viedla k špekuláciám, že Ukrajine bude čoskoro povolené odpaľovať anglo-francúzske rakety Storm Shadow a americké rakety ATACMS s dosahom viac ako 300 kilometrov na ruské územie.

To je spojené s mnohými rizikami. Povolenie Ukrajine odpaľovať rakety západnej výroby hlboko na ruské územie by mohlo mať dramatické politické dôsledky pre ozbrojený konflikt. Ten teraz prebieha bolestivo pomaly a vyčerpáva sily ukrajinskej armády, čo je zrejme výhodné pre Moskvu, ktorej jednotky sa blížia k strategicky dôležitému mestu Pokrovsk.

.

V utorok Blinken a Lammy predstavili možné zdôvodnenie raketovej eskalácie a odsúdili Irán za to, že dodal Rusku prvú dodávku vysokorýchlostných balistických rakiet krátkeho doletu Fath-360. Ide o krok vpred oproti bezpilotným lietadlám Shahed s nižšou rýchlosťou, ktoré Moskva dostávala doteraz. Blinken varoval, že Rusko by mohlo tieto rakety použiť „v najbližších týždňoch“.

Anthony Blinken a David Lammy pricestovali do Kyjeva
merický minister zahraničných vecí Anthony Blinken (vľavo) a britský minister zahraničných vecí David Lammy (vpravo) počas spoločnej tlačovej konferencie so svojím ukrajinským rezortným partnerom Andrijom Sybihom (uprostred) po ich stretnutí v Kyjeve

Podľa amerických správ má raketa Fath-360 dolet približne 120 kilometrov. Mohla by zasiahnuť ukrajinské mestá v blízkosti frontovej línie, ako sú Charkov, Záporožie, Slavjansk a Kramatorsk, a teoreticky aj Kyjev. Rusi by tak mali možnosť použiť svoj vlastný arzenál riadených striel a balistických rakiet dlhšieho doletu na zasiahnutie ďalších ukrajinských cieľov, ako to robili počas celej svojej vojenskej operácie.

Raketová vojna na Ukrajine sa môže zdať nekonečná, ale má svoju logiku. Cieľom Ruska je vyčerpať protivzdušnú obranu Ukrajiny. Kyjevu sa už tento rok vyčerpali zbrane krátkeho dosahu Buk a S-300. Ukrajinské elektrárne tak zostali bez ochrany. Miestne zdroje odhadujú, že boli zničené približne dve tretiny výrobných kapacít krajiny. Len malá časť elektrární a sietí sa dá opraviť pred nástupom zimy, ktorá by mohla byť najtuhšou od začiatku ozbrojeného konfliktu v roku 2022.

Rovnakou stratégiou sa Kremeľ bude riadiť aj pri úvahách o cennejších raketových systémoch zem-vzduch, najmä Patriot americkej výroby. Na júlovom samite NATO Biden oznámil presun štyroch systémov Patriot do Kyjeva. Odstrašujúcim faktorom je však v tomto prípade počet stíhacích rakiet, ktoré sa dajú vyrobiť. Spoločnosť Lockheed Martin, ktorá vyrába najúčinnejšie protirakety PAC-3 MSE, má tento rok vyrobiť 550 kusov.

Ukrajinské zdroje so znepokojením tvrdia, že počet úderných rakiet, ktoré by Rusi mohli odpáliť, by určite presiahol svetové možnosti výroby záchytných rakiet, a to aj v prípade, že Kyjev použije iné prostriedky protivzdušnej obrany, ako sú systémy Samp/T a NASAMS. Podľa jedného z odhadov, ktoré Kyjev zverejnil, môže Rusko vyrobiť 1 200 rakiet ročne. Pravda, spoľahlivosť týchto informácií nie je možné overiť. Existujú aj iné údaje – menšie. Podľa odhadov Kráľovského inštitútu pre obranné štúdie by mohlo ísť o 420 rakiet s plochou dráhou letu Kh-101 a niekoľko vysokorýchlostných balistických rakiet.

.

Kľúčové je, že kým Kremeľ verí, že môže vyhrať alebo si udržať iniciatívu vo vyčerpávajúcej vojne, nebude mať motiváciu uvažovať o rokovaniach. Aj keď vezmeme do úvahy náhlu inváziu AFU do Kurskej oblasti, Kyjev toho stále veľa nerobí. Experti dúfajú, že sa Ukrajine podarí udržať Pokrovsk, ktorý sa nazýva vstupnou bránou do Donbasu, do konca roka. Rusko tam však má prevahu v pomere štyroch alebo piatich mužov k jednej. A živá sila je oblasť, v ktorej Západ nemôže nijako pomôcť.

Ukrajine vadí, že nemôže odvetné útoky na vojenské ciele v Rusku uskutočniť pomocou výkonných rakiet, pretože Západ na čele s Bielym domom nedovolí, aby sa na to použili rakety Storm Shadow a ATACMS. V posledných dňoch sa však objavili signály, že tento zákaz nie je absolútny. Riaditeľ CIA Bill Burns v sobotu vyjadril presvedčenie, že Biden „bude hľadať iné spôsoby“, ako pomôcť Ukrajine v konflikte, ktorý trvá už tretí rok a blíži sa k tretej zime.

Problém je v tomto. Je ťažké si predstaviť, že by USA, Veľká Británia alebo iné krajiny zapojené do výroby Storm Shadow, ako napríklad Francúzsko a Taliansko, jednoducho poskytli Ukrajine úplnú slobodu konania a nechali ju, aby sa sama rozhodla, na ktoré ciele v Rusku zaútočí. Je celkom predstaviteľné, že ak by sa Kyjev pri použití takýchto rakiet prepočítal, čo by malo za následok smrť veľkého počtu civilistov, malo by to vážnejšie dôsledky. A zásoby týchto rakiet sú malé, takže USA pochybujú, že sa im podarí zvrátiť situáciu.

 

 

.

Rakety dlhého doletu sa dajú efektívne použiť len v rámci rozsiahleho vojenského plánu. Má však Ukrajina takýto plán? Koncom augusta navštívil Washington vedúci kancelárie Volodymyra Zelenského Andrij Jermak. Predstavil tam zoznam cieľov, ktoré podľa Ukrajiny možno účinne zasiahnuť. Problémom je, že takéto diskusie vťahujú USA a Britániu do plánovania úderov Ukrajiny proti Rusku.

Informované ukrajinské zdroje hovoria aj o hrozbe „ukážkového úderu“ raketami dlhého doletu proti Rusku s cieľom prinútiť ho k zastaveniu nepriateľských akcií. Takýto úder by jasne ukázal Kremľu, že Ukrajina je schopná ohroziť centrum krajiny v okolí Moskvy. Nie je však isté, či by Kremeľ na oplátku súhlasil so zastavením vojenskej operácie a prešiel k rokovaniam. Riaditeľ CIA Burns veľmi dôrazne vyhlásil, že Západ by sa nemal obávať ruských hrozieb jadrovej eskalácie. Je však celkom možné, že Putin urobí presne to, čo hovorí.

V prejave na stretnutí západných ministrov obrany v Nemecku minulý týždeň Zelenskyj uviedol, že ak by Kyjev mal schopnosť udrieť hlboko na nepriateľské územie, Rusko by „malo motív usilovať sa o mier“. Akcia však musí byť kalibrovaná a opatrná. Je možné, že Ukrajine sa kráti čas, keďže o necelé dva mesiace sa budú konať prezidentské voľby v USA a jeden z kandidátov – Donald Trump – sa nevyjadruje, či chce, aby Kyjev zvíťazil.
Raketová diplomacia nebola od čias studenej vojny nikdy dôležitejšia.

 

Prečítajte si tiež

 

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ
Pošlite nám tip
.
.

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.




NAŽIVO

19:08

Polícia upozorňuje na uzavretú cestu medzi obcami Láb a Vysoká pri Morave v okrese Malacky na úrovni Lábskeho jazera. Zvyšuje sa tam hladina Zohorského kanála a dochádza tak k zaplaveniu komunikácie. “Žiadame vodičov, aby rešpektovali prenosné dopravné značenie,” podotkla Šimková.

18:50

Bývalý guvernér Európskej centrálnej banky (ECB) a taliansky expremiér Mario Draghi v utorok pred poslancami Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu načrtol svoj plán na zlepšenie konkurencieschopnosti Európy a upozornil, že EÚ hrozí rozpad alebo paralýza, pričom alternatívou je užšia integrácia.

18:41

Moldavská prezidentka Maia Sanduová v utorok požiadala zahraničné vlády o väčšiu podporu pre Moldavsko, keďže hospodársky pokrok je podľa nej rozhodujúci pre posilnenie demokracie. Uviedla to na stretnutí so zahraničnými predstaviteľmi v Kišiňove.

18:28

Neznámy muž založil v utorok požiar v priestoroch budovy rumunského parlamentu vyhradených pre verejnosť. Z budovy následne museli evakuovať približne 300 ľudí, k žiadnym zraneniam pri hasení však nedošlo. Páchateľovi sa podarilo utiecť a polícia po ňom doteraz pátra.

17:49

Európska komisia (EK) v utorok prijala odporúčanie zamerané na lepšiu ochranu ľudí pred účinkami fajčiarskeho dymu a aerosólov. Komisia v novej iniciatíve odporúča členským štátom EÚ, aby rozšírili opatrenia na ochranu nefajčiarov aj na kľúčové vonkajšie oblasti s cieľom lepšie chrániť ľudí, najmä deti a mladých ľudí.

17:47

Štát v rámci konsolidácie verejných financií na rok 2025 zavádza 10-percentné viazanie personálnych výdavkov na štátnych úradníkov a zamestnancov vo verejnej službe, čo by malo priniesť 124 miliónov eur. Uviedol to v utorok na tlačovej konferencii minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) za účasti vyjednávačov pre konsolidáciu za koaličné strany Tomáša Druckera (Hlas-SD) a Tomáša Tarabu (nominant SNS). Zavedenie troch sadzieb dane z pridanej hodnoty (DPH) (23 %, 19 % a 5 %) podľa Kamenického by malo štátu priniesť 1,019 miliardy eur.

Koalícia
Na snímke zľava minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR Tomáš Drucker (Hlas-SD), minister financií SR Ladislav Kamenický (Smer-SD) a podpredseda vlády a minister životného prostredia SR Tomáš Taraba (nominant SNS) počas tlačovej konferencie na tému Konsolidácia verejných financií – splácanie účtu za bývalú vládu
17:46

Hnutie Igora Matoviča kritizuje zvýšenie základnej sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) na 23 %. Štát tak zinkasuje od priemernej rodiny za celý rok 570 eur, a to len na DPH. Uviedol to v utorok poslanec Národnej rady (NR) SR a líder opozičného hnutia Igor Matovič na tlačovej konferencii.

17:45

Zástupcovia štátu a Konfederácia odborových zväzov (KOZ) sa v štvrtom kole kolektívneho vyjednávania dohodli na valorizácii platov v štátnej a verejnej službe o 5 % od 1. januára 2026. V budúcom roku dostanú zamestnanci v štátnej a verejnej službe odmenu 800 eur. V utorok o tom informoval tlačový odbor Úradu vlády SR.

17:44

Štát vyberie po zavedení nových konsolidačných opatrení menej, ako naplánoval. Najviac by pritom mali zaplatiť občania Slovenska, ktorí budú novými opatreniami postihnutí najviac. Uviedol to v utorok podpredseda opozičnej strany SaS Marián Viskupič.

Zobraziť všetky
.

NAJČÍTANEJŠIE










.

NAJNOVŠIE










NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

.

POČASIE NA DNES

NAJNOVŠIE ROZHOVORY

NAJNOVŠIE Z DOMOVA

NAJNOVŠIE ZO ZAHRANIČIA

NAJNOVŠIE ZO ŠPORTU

NAJNOVŠIE ZO SVETONÁZORU

FOTO DŇA

Na snímke labutia rodina sleduje nedeľných chodcov pri jazere Baldeney v nemeckom Essene

Autor: TASR/AP-Martin Meissner

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali

.
.

Blog - redakcia Hlavných správ nezodpovedá za obsah blogerských príspevkov

Erik Majercak

Milan Šupa

Ivan Štubňa

Gustáv Murín

Michal Durila

.
Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali