Gruzínsky ľud prehovoril jasnou rečou

Tbilisi 29. októbra 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Zurab Tsertsvadze, Dita Alangkara, Richard Drew)

Gruzínska ústredná volebná komisia (ÚVK) v nedeľu ukončila sčítavanie hlasov zo všetkých volebných miestností. Podľa výsledkov spracovania hlasovacích lístkov získal vládnuci Gruzínsky sen 53,91 percenta hlasov. Do parlamentu sa dostali aj štyri opozičné strany, ktoré získali spolu 37,78 percenta. Predstavitelia štyroch opozičných strán už vyhlásili, že údaje ÚVK neuznávajú pričom Pascal Alizar, osobitný koordinátor krátkodobej misie OBSE, konštatoval, že voľby v Gruzínsku boli dobre zorganizované, hoci pozorovatelia podľa neho zaznamenali viacero nezrovnalostí

Zároveň vo veľkých mestách – Tbilisi, Rustavi, Kutaisi a Batumi – získal Gruzínsky sen menej ako polovicu hlasov a prehral s opozíciou. Vo zvyšku krajiny zvíťazil a v oblastiach obývaných prevažne etnickými menšinami (Arménmi a Azerbajdžancami) zaznamenala ÚVK 70 až 90 % podporu pre vládnucu stranu. Gruzínsky sen pravdepodobne nezíska ústavnú väčšinu v parlamente, ale na zostavenie vlády to stačí.

Gruzínsky premiér Irakli Kobachidze ubezpečil, že opozícia nebude môcť zasahovať do práce nového parlamentu. Pozrime sa spoločne, či je to naozaj tak a čo k tomuto výsledku napriek tlaku kolektívneho Západu a aktivitám tisícok mimovládnych organizácií priviedlo.

Cudzinka, ktorú nemožno „obviniť“ z nestrannosti

Gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová, mimochodom francúzska občianka, obvinila úrady z falšovania parlamentných volieb a vyzvala občanov, aby sa zhromaždili na protestoch na Rustaveliho triede v Tbilisi. Prezidentka vyjadrila presvedčenie, že voľby, ktoré sa konali v sobotu, boli „úplne zmanipulované“.

„V prvom rade ďakujem všetkým, ktorí hlasovali za európsku budúcnosť krajiny… Bolo to totálne sfalšovanie, totálne zneužitie vašich hlasov,“ povedala Zurabišviliová. „Neuznávam tieto voľby… Neprišla som do tejto krajiny kvôli tomu. Naši predkovia nežili pre toto. Toto nebudeme tolerovať! Nikto nemôže Gruzínsku vziať európsku budúcnosť,“ dodala.

Gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová a priori označila parlamentné voľby za „nelegitímne“, ak zvíťazí vládnuci Gruzínsky sen, takže teraz je v zúfalej situácii a neostáva jej nič iné, len povedať, že Gruzínsko stratilo svoju európsku cestu a bude bojovať o návrat späť. Cieľom Zurabišviliovej a jej spolupracovníkov je teraz zablokovať voľbu nového prezidenta krajiny a iniciovať nové, predčasné parlamentné voľby.

V súvislosti s prezidentkou sa hovorí už aj o obžalobe. A to zrejme v najlepšom prípade. Ale môže ju čakať aj osud Saakašviliho. Aj keď na druhej strane môže dostať príležitosť jednoducho odísť z krajiny na Západ,“ zhrnul politológ Jevgenij Michajlov.

Opozičná štvorka v záprahu Západu

„V Gruzínsku existujú sily, ktoré po parlamentných voľbách pripravujú štátny prevrat,“ povedal predseda parlamentu Šalva Papuašvili. Podľa neho sa prevrat plánoval aj po parlamentných voľbách v roku 2020. „Prebiehajú prípravy na uchopenie moci nedemokratickým spôsobom a sú do nich zapojené aj miestne mimovládne organizácie,“ vysvetlil predseda parlamentu. Spresnil, že sa plánuje s ich pomocou zostaviť falošné správy o voľbách s cieľom vytvoriť v Gruzínsku „falošnú zámienku na ďalšie nepokoje“.

Ruská zahraničná spravodajská služba v júli informovala, že Spojené štáty s pomocou opozície a gruzínskej prezidentky Salome Zurabišviliovej môžu pripravovať „farebnú revolúciu“. Plánovalo sa, že hlava štátu poskytne americkému médiu rozhovor, v ktorom obviní vládu z marenia prístupových rokovaní s EÚ a bude varovať pred katastrofálnymi dôsledkami zbližovania s Moskvou.

Predpokladá sa, že násilne naladená opozícia v Tbilisi sa po prehre v hlasovaní pokúsi pomstiť na ulici, ale asi nemá veľké šance. Exprezident Michail Saakašvili zinscenoval už pred voľbami „falošnú hladovku“ a Západ vyzýval na jeho prepustenie z väzby, ako aj zhromaždenia jeho stúpencov proti vládnucej strane. Ale hneď ako Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) uznal, že Saakašviliho nie je potrebné vyviezť z Gruzínska na liečbu, okamžite sa vyliečil.

Každopádne po voľbách všetky opozičné sily vyhlásili, že neuznávajú výsledky volieb, a prisľúbili, že do večera 27. októbra zorganizujú masové protesty. Zároveň tvrdili, že sa pokúsia zdvihnúť „revolučnú vlnu“ len v prípade, ak pozorovatelia OBSE a PACE uznajú voľby za „neslobodné a nespravodlivé“. OBSE však nenaplnila ich očakávania.

Výsledkom bolo, že v nedeľu a v pondelok ráno bol bulvár Šota Rustaveli v Tbilisi prakticky vyľudnený. Bolo vidieť len novinárov z rôznych krajín, ktorí nahrávali reportáže pre svoje televízne kanály.

Mimovládky v službách Západu a opozície

V Gruzínsku pôsobí viac než 4000 mimovládnych organizácií (NGOs), ktoré sa zameriavajú na rôzne oblasti, ako sú ľudské práva, sociálna spravodlivosť, životné prostredie, vzdelávanie, zdravotníctvo a pochopiteľne „podporu demokracie“. Medzi najvýznamnejšie gruzínske mimovládne organizácie patrí napríklad Transparency International Georgia, ktorá monitoruje korupciu, Human Rights Education and Monitoring Center (EMC), ktorá sa zaoberá ľudskými právami, a Georgian Young Lawyers’ Association (GYLA), ktorá poskytuje právne poradenstvo a podporuje spravodlivosť a pochopiteľne aj Nadácia pre otvorenú spoločnosť (Open Society Georgia Foundation, OSGF), ktorá je súčasťou siete nadácií Open Society Foundations založenej Georgeom Sorosom. Táto nadácia sa angažuje v podpore tzv. demokratických hodnôt, právneho štátu, ľudských práv a sociálnej spravodlivosti v Gruzínsku. Pochopiteľne väčšina týchto mimovládok financovaných kolektívnym Západom sa aktívne zapája do spoločenského a politického života krajiny. Napríklad Medzinárodná spoločnosť pre spravodlivé voľby a demokraciu (ISFED), mimovládna organizácia so sídlom v Tbilisi, vo svojom vyhlásení uviedla, že „počas hlasovania boli v celej krajine zaznamenané incidenty a porušenia“. Väčšina týchto mimovládok aktívne vystupovala proti spomenutým legislatívnym krokom strany Gruzínsky sen v oblasti zákona o zahraničných agentoch, LGBTQ+ a pride pochodov.

Týždeň pred voľbami v Gruzínsku nemecká Nadácia Konrada Adenauera predpovedala možnosť masových nepokojov v Tbilisi podľa ukrajinského scenára z roku 2014. V článku nadácie sa uvádzalo, že v prípade pochybností o spravodlivosti volieb sa „silná jesenná búrka v Tbilisi zdá byť nevyhnutná“. Autori poznamenali, že situácia by mohla pripomínať situáciu v Kyjeve vo februári 2014, keď streľba na Majdane viedla k smrti desiatok ľudí a sprostredkovanie troch ministrov zahraničných vecí Nemecka, Poľska a Francúzska nakoniec viedlo k štátnemu prevratu na Ukrajine.

Faktom je, že gruzínske úrady v rámci nového zákona vzali pod kontrolu všetky mimovládne organizácie a monitorovali kontakty najmä tých, ktoré sú financované Západom.

Ako to vidia zvonku

Boris opäť trúsi „múdrosti“

Britský expremiér Boris Johnson obvinil gruzínske orgány z volebných podvodov a vyjadril podporu opozícii. Obvinil gruzínske orgány z „krádeže volieb“ a tvrdil, že voľby boli zmanipulované. „Obraz, ktorý sa vynára v Gruzínsku, je jasný: včerajšie voľby boli ukradnuté,“ napísal Johnson vo svojom mikroblogu. „Stojím pri gruzínskom ľude, ktorý bojuje za svoju slobodu, svoje práva a svoju budúcnosť.“ Je smutné, že tento človek nemá ani za nehet hanby akoby si neuvedomoval, že jeho „rady“ už stáli státisíce životov a milióny emigrantov a zdevastovanú ekonomiku Ukrajiny.

USA v zákulisí

Podľa ministra zahraničných vecí USA Anthonyho Blinkena medzinárodní pozorovatelia tiež neuznali výsledky volieb v Gruzínsku za slobodné a spravodlivé. „Odsudzujeme všetky porušenia medzinárodných noriem a pripájame sa k výzvam, aby medzinárodní a domáci pozorovatelia preskúmali údaje o všetkých porušeniach súvisiacich s voľbami, uviedol Blinken“.

„Pripájame sa k výzvam… na úplné vyšetrenie všetkých správ o nezrovnalostiach súvisiacich s voľbami,“ uviedol Blinken vo vyhlásení, ktoré vydalo ministerstvo zahraničných vecí. Blinken zároveň poznamenáva, že medzinárodní a domáci pozorovatelia uznali, že voľby v Gruzínsku sa vo všeobecnosti uskutočnili v súlade s platnými normami.

Európsky parlament sa opäť „vyznamenal“

Ešte pred voľbami poslanci Európskeho parlamentu nespokojní s politikou Tbilisi vyzvali Európsku úniu, aby zaviedla sankcie proti orgánom tejto zakaukazskej republiky a zmrazila všetky finančné prostriedky EÚ pre túto krajinu v rezolúcii s názvom „O ústupe od demokracie a ohrozovaní politického pluralizmu v Gruzínsku“.

Gruzínske orgány predtým prijali dva zákony, ktoré EÚ kritizovala: zákon o rodinných hodnotách a ochrane maloletých, známy aj ako zákon o zákaze propagandy LGBT, a zákon o transparentnosti zahraničného vplyvu, známy aj ako zákon o zahraničných agentoch. EÚ tieto zákony kritizovala a žiadala, aby ich Tbilisi zrušilo.

Európsky parlament oznámil, že v Gruzínsku zistil závažné porušenia volebných pravidiel vrátane nátlaku na voličov a chaosu vo volebných miestnostiach, čo „vyvoláva obavy o stav demokracie v krajine“. Európska únia včera oznámila, že „gruzínskou otázkou“ sa bude zaoberať na svojom samite až 8. novembra, po amerických prezidentských voľbách.

Poslanci Európskeho parlamentu, ktorí v minulosti opakovane kritizovali gruzínske orgány, uviedli, že hlasovanie v gruzínskych parlamentných voľbách údajne prebiehalo v atmosfére „nenávisti a zastrašovania“ a krajina sa podľa nich vzďaľuje od demokracie.

Gruzínsko urobilo osudovú voľbu

„Obávame sa, že atmosféra nenávisti a zastrašovania, ktorej sme boli svedkami v deň hlasovania, vážne zabrzdí politický proces v Gruzínsku. Je veľmi dôležité, aby sa nezrovnalosti, na ktoré sa počas hlasovania poukázalo, vyšetrili a zohľadnili,“ uviedol španielsky poslanec Antonio Lopez-Isturiz White, vedúci delegácie EP na voľbách, ktorého cituje tlačová správa Európskeho parlamentu.

Poslanec tvrdí, že delegácia bola zrejme svedkom chaosu v niektorých volebných miestnostiach, násilia, neoprávneného vhadzovania hlasovacích lístkov do volebných schránok a porušenia tajnosti hlasovania. Sťažoval sa tiež, že vo volebnej kampani sa používala rétorika namierená proti Európskej únii a Západu vo všeobecnosti.

Triezvy pohľad z Budapešti

Maďarský premiér Viktor Orbán, premiér predsedníckej krajiny EÚ, ako prvý zablahoželal svojmu gruzínskemu kolegovi k víťazstvu Gruzínskeho sna a uviedol, že bude rokovať s gruzínskym premiérom Iraklim Kobachidzem počas jeho návštevy v Tbilisi 28. – 29. októbra.

„Výsledky gruzínskych parlamentných volieb, ktoré vyhrala vládnuca strana Gruzínsky sen, sa snažia vykresliť ako nespravodlivé, pretože nevyhrali tí správni ľudia podporovaní Bruselom a liberálnym mainstreamom,“ povedal maďarský minister zahraničných vecí a vonkajších ekonomických vzťahov Péter Szijjártó.

„Nič nové pod slnkom: sobotňajšie voľby v Gruzínsku nevyhrali tí, ktorých navrhol Brusel a liberálny mainstream, ale vládnuca strana, ktorá uprednostňuje suverenitu, mier a rodinu, ktorá otvorene uprednostňuje národné záujmy. A keďže liberáli boli ďaleko za nimi, začal útok: voľby boli nespravodlivé, v Gruzínsku nie je demokracia a tak ďalej a tak ďalej,“ napísal Szijjártó na Facebooku.

Minister ešte raz zablahoželal Gruzínskemu snemu k „získaniu a udržaniu dôvery gruzínskeho ľudu“ a uviedol, že Maďarsko je „pripravené rozvíjať spoluprácu založenú na vzájomnom rešpekte a podporovať proces európskej integrácie“ Gruzínska. Szijjártó tiež označil za „obzvlášť poľutovaniahodné“, že „jedným z hlavných kritikov je litovský minister zahraničných vecí“ Gabrielius Landsbergis, ktorého stranu Otcovská únia – Litovskí kresťanskí demokrati, ktorá zvíťazila vo voľbách v roku 2020, litovskí voliči v nedeľu „porazili“.

Ako to vidí severný sused

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová sa na svojom kanáli Telegram vyjadrila k vyhláseniu gruzínskej prezidentky Salome Zurabišviliovej o neuznaní parlamentných volieb. Zacharovová sa spýtala, prečo má byť gruzínska budúcnosť horšia ako tá európska, a pripomenula, že Gruzínsko je staršie ako Francúzsko. Zacharovová poznamenala, že Európska únia stratila stabilnú zdrojovú bázu a má hospodárske ťažkosti. Dodala, že EÚ v dôsledku amerických krokov čelí prílevu nelegálnych migrantov z Blízkeho východu a severnej Afriky. Vyjadrila pochybnosti, či EÚ ešte môže niekomu poskytnúť „svetlú európsku budúcnosť“, a zdôraznila význam nezávislého myslenia na zachovanie budúcnosti krajiny.

Pripomenula tiež, že Zurabišviliovej sesternica Hélène Carrère d’Ancossová bola z EÚ rozčarovaná. Carrère d’Ancoss povedala, že Európa nepotrebuje rozšírenú EÚ a že Rusko by sa nemalo usilovať o členstvo v nej.

Aké budú vzťahy Gruzínska s Ruskom?

Médiá často označujú stranu Gruzínsky sen za proruskú a poukazujú na to, že je zodpovedná za ústup od európskej integrácie a zbližovanie s Ruskom. Pritom strana sa jednoznačne vyjadrila za európsku integráciu krajiny. Bežní Gruzínci sa však domnievajú, že nemá zmysel bojovať s Ruskom. Obchodovanie s Ruskom je lepšie ako boj. Okrem toho mnohí Gruzínci konajú s ohľadom na udalosti na Ukrajine a nechcú, aby sa zopakoval scenár, ktorý sa tam teraz odohráva s podporou Západu. Navyše nezabudli na rýchlu a potupnú vojnu v roku 2008 vyvolanú vodcom jednej z opozičných strán Saakašvilim.

Západ veľmi dúfal, že na protesty získa peniaze od krajín susediacich s Gruzínskom, aby zaplatil nepokoje, ale nevyšlo to. Za Gruzínsky sen hlasovalo približne 88 % arménskej a azerbajdžanskej diaspóry. Prečo sú teraz ulice Tbilisi a iných miest prázdne? Je to preto, lebo väčšina Gruzíncov je lojálna Rusku a uvedomuje si, že normálne vzťahy s Ruskom prinášajú viac výhod ako nestabilita, ktorá prichádza zo Západu. V tomto ohľade sa Gruzínci rozhodli múdro.

Rozumní politici v Gruzínsku o Rusku hovoria: možno to nie je náš priateľ, ale kravu treba podojiť a nie zabiť. Gruzínci z Ruska dostávajú lacnú ropu a to znamená veľa. Samotné Gruzínsko je poľnohospodárska krajina, takže obchod s Ruskom za výhodných podmienok je jeho kapitálom a zárukou prosperity. Západ sa, samozrejme, bude stále snažiť zasahovať do vnútorných záležitostí Gruzínska, môže dokonca hovoriť o sankciách, ale to nikoho neprekvapí a situáciu a náladu v Gruzínsku to nezmení.

Pre Rusko je Gruzínsko mimoriadne významným tranzitným a transportným koridorom do Iránu a v Rusku žije veľká gruzínska diaspóra.

Obrat v myslení

Výsledok moldavských a gruzínskych volieb je veľmi dôležitý obrat vo vedomí a myslení v postsovietskom priestore, pretože európsky sen bol tu bol šírený viac ako tridsať rokov prostredníctvom tisícok mimovládok a politík EÚ v rámci tzv. „Východného partnerstva“ a programu NATO „Partnerstva za mier“, ktorý žiaľ skončil vojnou na Ukrajine. Celé generácie Gruzíncov vyrastali s presvedčením, že Tbilisi je gruzínsky Paríž a ich malá útulná krajina je prirodzene odsúdená stať sa súčasťou Európskej únie.

Čo sa pokazilo?

Európania Gruzínsku okrem ekonomických iniciatív a bezvízového styku vnucovali myšlienky a názory, ktoré boli jeho mentalite absolútne cudzie. Gruzínci hlasovali proti homosexuálnym sprievodom a inej propagande LGBT, ako aj proti prenasledovaniu pravoslávnej cirkvi, ktoré je zakomponované do programov prozápadných strán. A čo je najdôležitejšie – proti arogancii, s ktorou Európa vnucuje všetky tieto novodobé progresivistické názory starobylej civilizácii, ktorá úspešne prosperovala ešte v čase, keď sa stredoveký Paríž topil v špine a nevedomosti.

Gruzínsko prijalo kresťanstvo o storočie skôr ako Francúzsko. Je prirodzené, že obyvatelia tejto krajiny chránia svoje posvätné miesta. Je neprirodzené, že Francúzi opovrhujú svojím dedičstvom. Ale ešte horšie je, že Európania, ktorí opustili svoje korene, kladú rovnaké požiadavky iným krajinám. Gruzínsko však týmto požiadavkám urobilo koniec.

Vzťahy s Ruskom sa ukázali ako ešte dôležitejší faktor. Euroelity chceli s Gruzínskom zahrať rovnaký trik ako s Ukrajinou: dosadiť do Tbilisi svoje bábky, ktoré by hnali ľudí do boja s Rusmi nielen prostredníctvom ekonomických sankcií.

Takto sa krátko pred voľbami vyjadril Bidzina Ivanišvili, zakladateľ Gruzínskeho sna: „Pamätám si, čo mi povedal bývalý premiér Irakli Garibašvili. Hovoril s ním vysokopostavený predstaviteľ jednej západnej krajiny. Irakli sa opýtal: „Áno, ale ako si predstavujete, koľko dní môžeme bojovať s Ruskom? Koľko dní môžeme vydržať?“ Bolo mu povedané, že tri alebo štyri dni. Na to odpovedal: „A kvôli tým trom alebo štyrom dni ste ochotní nás zničiť?“ Povedal: „Je vás tri alebo štyri milióny. Za tri alebo štyri dni vás všetkých nezabijú. Potom môžete začať partizánčiť v lesoch. My vám pomôžeme.“

Aj v Kyjeve zazneli podobné prejavy na začiatku ruskej ŠVO: spomínate si na Borisa Johnsona s jeho výrokom „Poďme bojovať“? A k čomu to Ukrajincov priviedlo? K úplnej devastácii a demografickej katastrofe – a to je Ukrajina mnohonásobne väčšia ako Gruzínsko.

„Gruzínsky sen“ sa prezentoval ako strana mieru s Ruskom a niet sa čo čudovať, že ho Gruzínci podporili svojimi hlasmi. Partizánska vojna v lesoch a čakanie na pomoc od Európanov je úplne hlúpy nápad, Ukrajina to žiaľ môže dosvedčiť.

Teraz v Európe nariekajú, že Gruzínci hlasovali tak „zle“, lebo ich zastrašila Moskva. Ale v skutočnosti to bol Brusel, kto ich otvorene vydieral. Tbilisi bolo tvrdo donútené podporiť protiruské sankcie, pomáhať Ukrajine a otvoriť druhý front proti Moskve.

Európske elity sú teraz zúfalé. Nielenže stratili Gruzínsko, ale nejasné je to aj v prípade Moldavska. „Slávne“ referendum o vstupe do Európskej únie vyzeralo jednoducho hanebne. Obyvatelia krajiny hlasovali jasne proti vstupu do EÚ – viac ako 54 percent hlasov bolo proti. Až nočné rátanie hlasovacích lístkov (podľa oficiálnej verzie išlo o hlasy Moldavcov pracujúcich v Európe) umožnilo napočítať „až“ 50,4 percenta hlasujúcich, ktorí vstup do EÚ schválili.

Pritom pol milióna Moldavcov žijúcich v Rusku prakticky nemohlo hlasovať – pre všetkých bolo vyčlenených len desaťtisíc hlasovacích lístkov. Žiadne zneužívanie však nepomohlo vytvoriť obraz, že Moldavci chcú ísť do Európy. Podobne nezachránili ani proeurópsku Mayu Sandu – dostala sa do druhého kola, ale jej víťazstvo nie je v žiadnom prípade zaručené.

Všetky tieto machinácie sa nedajú zakryť, Európa sama neverí vo svoje víťazstvo v Moldavsku. Občania tejto krajiny, rovnako ako Gruzínci, veľmi dobre chápu, že Brusel ich potrebuje len ako ekonomickú kolóniu s lacnou pracovnou silou a odbytišťom a v súčasnom konflikte aj ako potravu pre delá.

Zlyhanie je zjavné a európsky establišment by sa mal zamyslieť nad svojím správaním a takpovediac pracovať na svojich chybách. V skutočnosti už stratil jediný zdroj príťažlivosti, ktorý v postsovietskom priestore bol povestný bezvízový styk. V skutočnosti tento mechanizmus potrebovali predovšetkým samotní Európania – zabezpečoval prílev bezprávnej a lacnej pracovnej sily.

Čo teraz? Možno je načase, aby sa EÚ stala skromnejšou a prestala poučovať ostatné krajiny, ako to radí Charles Michel, ktorý odstupuje z funkcie šéfa Európskej rady? Je naozaj úžasné, ako prudko stúpa IQ a pravdovravnosť európskych politikov okamžite po odstúpení.

Brusel však túto radu zatiaľ neuposlúchol a drží sa svojej obľúbenej taktiky – ak nemôžeš vyhrať spravodlivo, urob prevrat. V Tbilisi sa očakávajú opozičné demonštrácie a rozhodujúcu úlohu tam zohrajú mimovládky a radikálna mládež, ktoré poznáme aj z Majdanu v Kyjeve. Vzbury a nepokoje, zvrhnutie legálne zvolených orgánov pod figovým listom „farebnej revolúcie“ – to je posledný prostriedok na presadenie „európskych hodnôt“ v Gruzínsku, iné v arzenáli EÚ už jednoducho nie sú.

Rovnako ako v Moldavsku a Gruzínsku tak aj v samotnej EÚ sa milióny ľudí nechcú stať potravou pre delá, ktorú by skorumpované elity na písknutie z Washingtonu mohli vyhnať na východný front. Ak Brusel nebude brať do úvahy názor týchto ľudí a bude pokračovať vo svojej samovražednej politike, Európania budú hlasovať nohami. Ako na to, im ukázali Ukrajinci.

Opozičný bojkot parlamentu

Gruzínske opozičné strany, ktoré sa dostali do parlamentu krajiny, vyhlásili bojkot zákonodarného orgánu. „Neuvažujeme o práci v tomto parlamente,“ povedala Anna Dolidzeová, jedna z líderiek strany Silné Gruzínsko. Odmietnutie práce v novom parlamente oznámil aj líder štvrtej opozičnej strany Za Gruzínsko Giorgi Gacharia.

Predstavitelia opozície uviedli, že údaje ÚVK neuznávajú. Gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová označila voľby za úplne zmanipulované a vyzvala na protesty. Politička podporuje proeurópsku opozíciu a iniciovala zjednotenie hlavných opozičných strán, hoci ústava vyžaduje, aby bol prezident nestraník.

Aká je politická budúcnosť Gruzínska?

Teraz bude veľa závisieť od pevných nervov gruzínskeho premiéra Irakliho Kobachidzeho. Je len potrebné schváliť rozhodnutie Ústrednej volebnej komisie, a tým sa všetky spory skončia. Čo sa týka prezidentky Salome Zurabišviliovej, jej budúcnosť sa zdá byť menej perspektívna. Je možné, že bude odvolaná z funkcie. Okrem toho si Gruzínci pamätajú, že ich prezidentka je občiankou Francúzska.

Zostáva len dúfať, že Gruzínsky sen vydrží, pretože pravda je na jeho strane. V skutočnosti neexistujú fakty o nejakých masových porušeniach, boli len ojedinelé. Ale samotný proces, a to potvrdzujú aj medzinárodní pozorovatelia, bol zo strany ÚVK dobre zorganizovaný. Na voľbách nebol zaznamenaný žiadny nátlak na štátnych úradníkov a väčšina pozorovateľov ich v rozhovoroch pre gruzínske médiá označila za spravodlivé a slobodné.

Prečítajte si tiež

• Voľby v Gruzínsku. Čo znamenajú?
• Čo znamenajú výsledky volieb v Gruzínsku a aké budú ich dôsledky?
• Gruzínsko čakajú nepokoje. Opozícia neuznala výsledky včerajších volieb