Predstavitelia Európskej únie a ministerstva zahraničných vecí Spojených štátov varovali gruzínske orgány, že “teraz nie je čas na zintenzívnenie vzťahov s Ruskom” a že Gruzínsko ako krajina, ktorá čaká na štatút kandidáta na členstvo v EÚ, by malo byť “ostražité” pred akýmkoľvek možným pokusom Ruska obísť sankcie zavedené po rozsiahlej invázii Ruskej federácie na Ukrajinu.

Gruzínsky sen v reakcii obvinil Spojené štáty, že americký konzulát v Gruzínsku údajne bezdôvodne a “diskriminačne” odmieta vydať gruzínskym občanom víza. Podľa šéfa strany Irakliho Kobachidzeho dostalo americké víza len 37 % všetkých žiadateľov v Gruzínsku.

“Pritom rovnaký ukazovateľ (vydaných amerických víz) v Azerbajdžane, Turecku, Arménsku a Rusku bol v minulom roku 63 % až 88 %. To sa nedá vysvetliť. Keby som bol veľvyslancom USA, zaujímal by som sa o prácu konzulátu,” uviedol Kobachidze.

Poznamenal tiež, že Spojené štáty už tridsať rokov nemajú dohodu o voľnom obchode s Gruzínskom a neponúkli gruzínskym občanom bezvízový vstup do USA.

Americká veľvyslankyňa v Gruzínsku Kelly Degnanová zasa 18. mája vyhlásila, že do Spojených štátov každoročne cestujú “tisíce Gruzíncov”. Poznamenala, že na získanie amerických víz sú potrebné určité pravidlá a postupy a že tento proces je transparentný. Veľvyslankyňa zdôraznila, že všetci ľudia, ktorí tieto pravidlá dodržiavajú, dostanú povolenie na vstup do Spojených štátov obvyklým spôsobom.

Degnanová zároveň vyzvala gruzínske orgány, aby sa zamysleli nad tým, čím sa ruský prezident riadil, keď zrušil obmedzenia, ktoré predtým sám zaviedol pre Gruzíncov.

“Myslím si, že dôležitou otázkou je, prečo Putin robí tieto ústupky práve teraz. Akú cenu bude musieť Gruzínsko zaplatiť za obnovenie priamych letov, bezvízový režim, alebo prípadné obnovenie železničného spojenia. To sú veľmi dôležité otázky, pretože všetci vieme, že Putin nič nerobí zadarmo a nič nedáva zadarmo,” uviedla.

Samotná Degnanová sa domnieva, že Rusko sa týmto spôsobom snaží odcudziť Gruzínsko od Západu.

“Vidíme, že na euroatlantickú budúcnosť Gruzínska útočí agresívna propagandistická kampaň, ktorej cieľom je udržať ľudí v stave strachu. Strach z odvetných opatrení zo strany Ruska, ak Gruzínsko bude naďalej bojovať za svoju európsku budúcnosť. Dnes sme z Kremľa svedkami  – politiky angažovanosti – pod zámienkou začatia normalizácie vzťahov s Gruzínskom a snahy odcudziť ho od západných partnerov. História vzťahov Gruzínska s Ruskom je plná nekonečných prísľubov a poníženia. Tieto spomienky pravdepodobne stačia na to, aby Gruzíncov zmobilizovali proti tomuto poslednému pokusu Kremľa poslať krajinu späť do ruského tieňa,” povedala americká veľvyslankyňa novinárom.

Prezident Gruzínskeho sna rýchlo zareagoval.

Kobachidze označil Degnanovej komentár za “úplne nepochopiteľný” a uviedol, že Rusko v skutočnosti len zrušilo “trest”, ktorý samo zaviedlo v roku 2019 pre gruzínskych občanov.

“Je pre mňa absolútne nepochopiteľné, čo by tým od nás získalo,” povedal jeden z vedúcich predstaviteľov Gruzínskeho sna.

Podľa výnosu ruského prezidenta Vladimira Putina z 10. mája Rusko od 15. mája zrušilo vízový režim s Gruzínskom, ako aj zákaz priamych letov. Rusko zaviedlo vstupné víza pre Gruzínsko v roku 2000 pod zámienkou “zaručenia bezpečnosti” a pod rovnakou zámienkou, odvolávajúc sa na “rusofóbiu” v krajine, zakázalo priame lety medzi krajinami v roku 2019.

Opozícia v Gruzínsku medzitým denne protestuje proti obnoveniu letov medzi oboma krajinami. Viac ako sto mimovládnych organizácií vydalo 18. mája výzvu gruzínskym orgánom, v ktorej ich vyzvalo, aby neohrozovali európsku budúcnosť Gruzínska. A aby zohľadnili varovanie Európskej únie, že rozhodnutie obnoviť lety s Ruskom Federácia by mohlo negatívne ovplyvniť získanie štatútu kandidátskej krajiny EÚ, ktorá Gruzínsko v júni 2022 už raz odmietla.

“V rozpore s vôľou 89 % gruzínskeho obyvateľstva a s článkom 78 gruzínskej ústavy (podľa ktorého musia ústavné orgány prijať všetky opatrenia v rámci svojich právomocí na zabezpečenie plnej integrácie Gruzínska do Európskej únie a NATO) sa vedenie naďalej pokúša zmeniť kurz zahraničnej politiky Gruzínska. V očakávaní rozhodnutia EÚ o kandidátskom štatúte je takýto krok zo strany orgánov v rozpore so zahraničnou politikou, ktorú si zvolil gruzínsky ľud,” uviedli mimovládne organizácie vo vyhlásení.

Treba pripomenúť, že podľa všetkých sociologických prieskumov uskutočnených v Gruzínsku je drvivá väčšina obyvateľov za integráciu krajiny do EÚ a NATO.

Podľa výsledkov posledného prieskumu verejnej mienky, ktorý v Gruzínsku v marci uskutočnil Medzinárodný republikánsky inštitút (IRI) (americká mimovládna organizácia, ktorá podporuje rozvoj politických strán, občianskej spoločnosti, slobodných a spravodlivých volieb), členstvo Gruzínska v EÚ podporuje 89 % a v NATO 80 % opýtaných.