Všetky oči sa v Gruzínsku upierajú na elegantný palác Orbeliani z 19. storočia v hlavnom meste Tbilisi, kde sa schyľuje k rozhodujúcemu okamihu. Kto zaujme jeho siene 29. decembra? V nedeľu má totiž prozápadná gruzínska prezidentka Salome Zourabišviliová odovzdať symbolické kľúče od úradu svojmu nástupcovi Michailovi Kavelašvilimu.

Kavelašvil je bývalý futbalista, ktorý sa stal  pravicovým politikom a ktorého podporuje vládnuca a čoraz autoritárskejšia strana Gruzínsky sen (GD). Zourabišviliová, ktorá má síce len ceremoniálnu funkciu prezidentky, sa stala symbolickým vodcom opozície. Trvá na tom, že neodstúpi, a vládu pod vedením GD označila za nelegitímnu.

Nedávno zdieľala fotografiu novoročnej výzdoby v prezidentskej rezidencii, ktorej súčasťou bol veľký vlak. „Pred palác Orbeliani pristavili vlak,“ napísala na Facebooku a dodala: „Uvidíme, kto odíde.“

Irakli Kobachidze, gruzínsky premiér a predseda strany GD, v reakcii na to uviedol, že Zourabišviliová bude čeliť právnym dôsledkom, ak sa rozhodne zostať vo funkcii.

„Uvidíme, kde skončí, či za mrežami alebo mimo nich,“ povedal Kobachidze tento týždeň na tlačovom brífingu v Tbilisi.

Táto patová situácia uvrhla krajinu do politickej krízy, ktorej výsledok by mohol určiť trajektóriu Gruzínska na ďalšie roky, keďže krajina sa zmieta medzi Ruskom a Západom.

Dokonca aj pre Gruzínsko – malý štát ležiaci v kaukazských horách a s búrlivou históriou, ktorá sa striedala s demokratickými snahami a obdobiami tvrdej represie – sú to mimoriadne časy poznačené masovými protestmi a rastúcou neistotou.

Čo bude ďalej?

Thomas de Waal, vedúci pracovník think-tanku Carnegie Europe a odborník na tento región, povedal: „Myslím, že nikto nevie, čo sa stane ďalej. Vyzerá to tak, že smerujeme do fázy eskalácie. Ani jedna strana sa v krátkom čase nechystá ustúpiť.“

Za posledné tri týždne vyšli do ulíc v Tbilisi a ďalších gruzínskych miest na protest proti GD takmer desaťtisíce ľudí denne. Vládnucu stranu, ktorá je pri moci od roku 2012, založil miliardár Bidzina Ivanišvili, ktorý v 90. rokoch zbohatol v Rusku.

Prvotnou príčinou protestov, ktoré sa rozšírili naprieč generáciami a sociálnymi vrstvami, bol nedávny prejav vedenia GD. Gruzínsky sen oznámil svoje rozhodnutie pozastaviť prístupové rokovania s EÚ. Tento krok vyvolal v Gruzínsku pobúrenie až 80 % z 3,8 milióna obyvateľov totiž podporuje členstvo v EÚ.

Napätie v krajine však rastie už niekoľko mesiacov. GD v októbri vyhrala parlamentné voľby. Mnohí Gruzínci sa domnievajú, že výsledky boli zmanipulované, pričom medzinárodní volební pozorovatelia vyjadrili obavy z nátlaku, zastrašovania a kupovania voličov.

Opozícia na čele so Zourabišviliovou tieto výsledky odmietla, označila ich za nespravodlivé a vyzvala na nové voľby.

Polícia sa v snahe rozohnať zhromaždenia čoraz častejšie uchyľovala k násiliu a zastrašovaniu, zatýkala demonštrantov a členov opozície. Mnohí Gruzínci boli vydesení mierou násilia namiereného proti novinárom a demonštrantom a v kruhoch politickej elity sa začali objavovať náznaky krehkosti.

Niekoľko vysokopostavených gruzínskych veľvyslancov na protest odstúpilo a stovky štátnych úradníkov a vojenských predstaviteľov zverejnili listy, v ktorých odsúdili rozhodnutie pozastaviť prístupové rozhovory s EÚ.

Po parlamentných voľbách vládnuca strana nominovala Kavelašviliho za prezidenta, čo znamenalo koniec poslednej nezávislej politickej inštitúcie v Gruzínsku, ktorá nebola pod vplyvom GD.

Kontrast

Kavelašvili, bývalý útočník Premier League za Manchester City, sa po zvolení do parlamentu v roku 2016 prejavil ako ultranacionalistický agitátor. Bývalí spoluhráči si 53-ročného muža pamätajú ako tichého a nenápadného, teraz je však známy svojou horlivou protizápadnou rétorikou a útokmi na opozíciu. Do veľkej miery je považovaný za figúrku, ktorú ovláda Ivanišvili – zakladateľ strany GD.

Protestujúci sa vysmievali Kavelašvilimu za to, že nemá vysokoškolský titul, čo ho predtým vylúčilo z možnosti uchádzať sa o vedenie Gruzínskej futbalovej federácie.

Bol tiež významným podporovateľom kontroverzného zákona o zahraničných agentoch vypracovaného podľa ruského vzoru, ktorý gruzínsky parlament nakoniec prijal uprostred masových protestov v máji minulého roka. Kritici označili tento právny predpis za “ruský zákon“ a prirovnali ho k zákonu, ktorý zaviedol Kremeľ pred desiatimi rokmi s cieľom umlčať politický odpor v médiách a inde.

Kontrast medzi Kavelašvilim a Zourabišviliovou by sotva mohol byť výraznejší. Zourabišvili sa narodila v Paríži v roku 1952 a je potomkom rodiny, ktorá utiekla z Gruzínska po tom, ako krajinu v roku 1921 pohltil Sovietsky zväz. Pôvodne bola v roku 2018 zvolená za prezidentku s podporou GD, odvtedy sa však stala jednou z najhlasnejších kritičiek tejto strany.

„Zourabišviliová je hlasom európskeho Gruzínska. Pre mnohých je poslednou legitímnou silou,“ povedal profesor Kornely Kakachia, riaditeľ tbiliského thinktanku Gruzínsky politický inštitút. Podľa neho bude výsledok prezidentského patu do veľkej miery závisieť od reakcie Západu a od toho, či bude naďalej uznávať Zourabišviliovú ako legitímneho lídra.

Počas nedávneho prejavu v Bruseli Zourabišviliová vyzvala EÚ, aby na vládu pod vedením GD zatlačila a prinútila ju usporiadať nové voľby. Mnohí v Gruzínsku aj mimo neho sa však obávajú, že politicky rozbitá Európa, ktorej lídri zápasia s vnútornými krízami, môže mať nedostatok pevnej vôle vyzývať GD.

Zourabišviliová povedala zákonodarcom EÚ: „ Európa doteraz úplne nevyužila tento moment. Európa sa zatiaľ s touto výzvou vyrovnala iba napoly. Tam, kde Gruzínci bojovali dňom i nocou, sa Európania pomaly prebúdzali a pomaly reagovali.“  GD si v Európe našla svojich spojencov v podobe Maďarska a Slovenska. Tieto dve stredoeurópske krajiny tento mesiac zablokovali navrhovaný balík sankcií EÚ voči popredným gruzínskym predstaviteľom.

S cieľom udržať tlak na GD holandský poslanec Európskeho parlamentu Reinier van Lanschot vyzval popredné členské štáty EÚ, ako sú Nemecko, Francúzsko a Poľsko, aby zmobilizovali ostatné krajiny bloku na uvalenie priamych bilaterálnych sankcií proti gruzínskej vláde.

„Kľúčové je udržať dynamiku. V opačnom prípade by sa Gruzínsko mohlo stať diktatúrou,“ povedal Van Lanschot pre denník Guardian po nedávnej návšteve krajiny.

Ďalšie kroky

Ďalšie kroky Zourabišviliovej zatiaľ zostávajú v nedohľadne.

Dva zdroje, ktoré s ňou nedávno hovorili, uviedli, že stále zvažuje svoje možnosti. Medzi ne údajne patrí donútenie polície, aby ju z prezidentského paláca fyzicky odviedla, alebo zorganizovanie masového zhromaždenia pred palácom v deň inaugurácie a zriadenie paralelného úradu.

Isté je skôr to, že dôjde k obnoveniu protestov, po ktorých budú pravdepodobne nasledovať ďalšie zásahy.

„Ak chce Gruzínsky sen naozaj zostať pri moci, môžeme byť svedkami eskalácie z ich strany, čo je riskantné pre všetkých,“ povedal De Waal. Opísal to ako “bieloruský scenár“, pričom narážal na tisíce protestujúcich v Bielorusku, ktorí boli v rokoch 2020 a 2021 počas brutálneho zásahu zatknutí, niektorí mučení a neskôr uväznení.

„Jedna strana bude musieť nakoniec ustúpiť,“ povedal.

Prečítajte si tiež:

• Gruzínsko má nového prezidenta. Kto je Michail Kavelašvili?
• Gruzínsko odmieta vstúpiť do EÚ
• OBSE zapichla nôž do chrbta gruzínskej opozície