Bratislava 26. júna 2024 (HSP/Foto:Screenshot)
GreenDeal: Nariadenie o obnove prírody. Náš hlas za sme zobchodovali. Aká bude jeho cena?
Rada Európskej únie formálne schválila 17.6.2024 kvalifikovanou väčšinou nariadenie o obnove prírody, ktorého cieľom je zaviesť opatrenia na obnovu aspoň 20 % suchozemských a morských oblastí EÚ do roku 2030 a všetkých jej ekosystémov, ktoré je potrebné obnoviť, do roku 2050.
Za Slovensko nariadenie podpísal minister životného prostredia Tomáš Taraba, ktorý bol dlhodobo proti. Za tento jeho počin sa na neho spustila kritika, hlavne z hnutia Republika, naopak pochvalu si vyslúžil od Progresívneho Slovenska a zelených mimovládok. Čo minister podpísal? Prečo zmenil svoj postoj? K čomu Slovensko dlhodobo zaviazal? Kto hlasoval za a kto proti?
Nariadenie o ochrane prírody – marketingové reči
Ide o právne záväzný dokument, ktorého cieľom zmierniť zmenu klímy a účinky prírodných katastrof. Malo by pomôcť EÚ plniť jej medzinárodné záväzky v oblasti životného prostredia a obnoviť európsku prírodu. Implementáciou nariadenia by malo dôjsť k obnove 80% európskych biotopov, ktoré sú v zlom stave, a návrat prírody do všetkých ekosystémov.
Ide o kľúčový krok na zabránenie kolapsu ekosystémov a predchádzanie najhorším dôsledkom zmeny klímy a straty biodiverzity. Obnova lesov, mokradí, riek, trávnatých plôch, morských ekosystémov, mestského prostredia a druhov, ktoré sú ich hostiteľmi, je kľúčovou a nákladovo efektívnou investíciou: do našej potravinovej bezpečnosti, odolnosti voči zmene klímy, zdravia a blahobytu. V rovnakom duchu navrhuje aj zníženie používania chemických pesticídov a rizika ich používania o 50 % do roku 2030.
Nariadenie o ochrane prírody – právne záväzné ciele, ktoré sa nás dotknú
Tento právny predpis sa vzťahuje na celý rad suchozemských, pobrežných, sladkovodných, lesných, poľnohospodárskych a mestských ekosystémov vrátane mokradí, trávnych porastov, lesov, riek a jazier, ako aj morských ekosystémov vrátane dien zarastených morskou trávou, kolónií hubiek a koralov.
Do roku 2030 budú členské štáty pri vykonávaní opatrení na obnovu uprednostňovať lokality sústavy Natura 2000.
Pokiaľ ide o biotopy v zlom stave uvedené v nariadení, členské štáty prijmú opatrenia na obnovu:
– aspoň 30 % do roku 2030
– aspoň 60 % do roku 2040
– aspoň 90 % do roku 2050
Nariadenie určuje pravidlá, na základe ktorých sa budú biotopy obnovovať.
Členské štáty:
– vynaložia úsilie na nezhoršovanie stavu v oblastiach, ktoré dosiahli zlepšenie a tých, ktoré hostia suchozemské a morské biotopy uvedené v nariadení,
– zavedú opatrenia na zvrátenie poklesu populácií opeľovačov najneskôr do roku 2030,
– zavedú opatrenia zamerané na zlepšenie dvoch z týchto troch ukazovateľov: populácia motýľov žijúcich v trávnych porastoch, zásoby organického uhlíka v orných minerálnych pôdach a podiel poľnohospodárskej pôdy s krajinnými prvkami s vysokou rozmanitosťou,
– zabezpečia zvýšenie populácie lesných vtákov a zabezpečenie toho, aby do konca roka 2030 nedošlo k čistej strate plôch mestskej zelene a korunového zápoja stromov.
– zavedú opatrenia zamerané na obnovu odvodnených rašelinísk a pomôžu vysadiť aspoň tri miliardy ďalších stromovdo roku 2030 na úrovni EÚ. S
– príjmu opatrenia na premenu aspoň 25 000km riek na voľne tečúce rieky do roku 2030, k tomu príjmu opatrenia na odstránenie prekážok prepojenia povrchových vôd spôsobených ľudskou činnosťou.
Podľa nových pravidiel musia členské štáty plánovať vopred a Komisii predkladať národné plány obnovy prírody, v ktorých uvedú, akým spôsobom stanovené ciele dosiahnu. Musia tiež monitorovať svoj pokrok a podávať o ňom správy na základe celoeurópskych ukazovateľov biodiverzity. Celý predpis je k dispozícii (tu)
Alain Maron – predsedajúci Rade minitrov životného prostredia schválenie nariadenia komentoval slovami:
„Teší ma toto kladné hlasovanie o právnom predpise o obnove prírody, na ktorom sa Európsky parlament a Rada dohodli takmer pred rokom. Je výsledkom tvrdej práce, ktorá sa vyplatila. Nie je čas na prerušenie ochrany nášho životného prostredia. Rada EÚ sa dnes rozhodla obnoviť prírodu v Európe, a tým chrániť biodiverzitu a životné prostredie európskych občanov. Našou povinnosťou je reagovať na naliehavosť kolapsu biodiverzity v Európe, ale aj umožniť Európskej únii plniť svoje medzinárodné záväzky. Európska delegácia bude môcť ísť na ďalšiu Konferencia zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite so vztýčenou hlavou.“
Alain Maron, minister pre klimatickú transformáciu, životné prostredie, energetiku a participatívnu demokraciu vlády regiónu Brusel – hlavné mesto
Proti nariadeniu hlasovalo 6 krajín. Aké boli ich výhrady?
Všetky krajiny, ktoré nariadenie nepodporili vyjadrili súhlas s jeho cieľmi a podporu obnove európskej prírody, ale majú výhrady, ktoré im momentálne bránia za nariadenie zahlasovať.
Taliansko –neakceptuje nárast ekonomických povinností, ekonomickej aj administratívnej záťaže pre poľnohospodárov, sú preň neprijateľné obete, ktoré by malo priniesť v súlade s nariadením poľnohospodárstvo, lebo má obavu zo zabezpečenia potravinovej bezpečnosti EÚ.
Maďarsko –návrh je v aktuálnej podobe pre Maďarsko neprijateľný. Témami zostáva subsidiarita a flexibilita v spojitosti s celkovými nákladmi na implementáciu nariadenia.
Holandsko – holandský parlament hlasoval veľkou väčšinou proti schváleniu nariadenia v aktuálnej podobe.
Poľsko – momentálne implementuje národnú stratégiu o obnove prírody a jej implementáciu považuje za prioritu. V nariadení vníma množstvo administratívnych prekážok a chýba zabezpečenie dlhodobého financovania. Očakáva schválenie takého rozpočtu Európskou komisiou, ktorý podporí úsilie o obnovu prírody každého členského štátu.
Fínsko – stále pretrvávajú obavy z disproporčných nákladov, nakoľko Fínske náklady na implementáciu nariadenia budú enormne vyššie ako u iných krajín, keďže je na jeho území množstvo biotopov, ktoré sú predmetom nariadenia. Momentálne nepovažuje nariadenie z pohľadu nákladov na jeho implementáciu za vyvážené. Požaduje zvýšenie úsilia na zabezpečení cenovo efektívnej a spravodlivej implementácie nariadenia.
Švédsko – v nariadení zostali problematické časti, nariadenie v jeho dnešnej podobe nepodporí.
Belgicko ako predsedajúca krajina sa pri hlasovaní zdržala!
Zaujímavo vyznieva hlasovanie Rakúska, ktoré bolo v rozpore so splnomocnením, ktoré dostala ministerka životného prostredia Leonore Gewesslerová (Zelený) od rakúskeho kabinetu, čím vyvolala konflikt vo vnútri rakúskej vládnej koalície ľudovcov (ÖVP) kancelára Nehammera a Zelených. Svoje hlasovanie ZA označila za víťazstvo pre prírodu.
Vyjadrenie Tomáša Tarabu pred hlasovaním o nariadení o obnove prírody
Tomáš Taraba vo svojom podpornom stanovisku pred samotným hlasovaním uviedol, že „Slovensko bolo vždy odhodlané obnovovať biodiverzitu. Pôvodný návrh vzbudzoval mnohé obavy ohľadom finančného a administratívneho bremena. Počas rokovaní sa podarilo väčšinu týchto tém adresovať, tak že boli pridelené dodatočné flexibilty.“
Pokračoval tým, že Slovensko už dnes chráni viac ako 20 % svojho územia a zabezpečuje, aby obnova prírody nemala negatívne dopady na krajinu. Naopak obnova prírody je príležitosťou pre Slovensko obnoviť biodiverzitu v územiach poškodených industrializáciou počas komunistického režimu. Dôležitosť vníma v zavedení flexibility pre poľnohospodárske ekosystémy. Za kľúčové považuje zabezpečenie potravinovej sebestačnosti počas zelenej tranzície. Nová, vyvážená klauzula o flexibilite by nemala poškodzovať poľnohospodárov. Prírodu musíme obnoviť tam, kde bola najviac poškodená. To sú dôvody, prečo hlasoval za prijatie tohoto na Slovensku vášne vyvolávajúceho nariadenia.
Národná pozícia Slovenska je, že Európska únia potrebuje istú mieru debyrokratizácie a zároveň musí rešpektovať subsidiaritu (to, čo si dokáže národný štát vyriešiť efektívnejšie na národnej úrovni, musí mu to byť umožnené, pozn. redakcie). „Slovensko je pripravené spolupracovať na dosiahnutí tohto cieľa. Zákon o obnove prírody považuje za dobrý priestor na diskusiu o tom ako máme obnovovať biodiverzitu. Slovensko bude zároveň požadovať cenovo efektívne postupy pri implementovaní tohoto nariadenia.“, dodal vo svojom vyhlásení za Slovenskú republiku Tomáš Taraba.
Schválením dokumentu sme sa vzdali možnosti tvorby národnej politiky obnovy prírody. Nariadenie nás síce zaväzuje vytvoriť Národný plán obnovy prírody, ale už len s cieľom implementácie nariadenia. Právne záväzné ciele určila v nariadení Európska únia. A vieme ako to je, keď si raz únia niečo od štátov vezme, už im to nevráti.
„Finálne znenie zákona o obnove prírody vytvára pre Slovensko priestor, že získame významné finančné zdroje na obnovu priemyselne zamorených lokalít napríklad na východe Slovenska v okolí Chemka Strážske,“ povedal Taraba.
Vyrokovaná flexibilita umožňuje Slovensku pozastaviť plnenie rôznych cieľov, ktoré si stanovia, a zároveň zákon nemá dosah na poľnohospodársku politiku.
Čo ministrovi vyčítajú kritici
Hnutie Republika vníma nariadenie ako šialené nariadenie, ktoré bude likvidovať naše poľnohospodárstvo, nakoľko v súlade s nariadením budú musieť nechať časť územia „úhorom“. Že bude katastrofou pre náš vidiek.
S kritikou nešetrí ani Slovenská Poľnohospodárska a Potravinárska komora Poľnohospodári sú podľa komory sklamaní a ministrovi životného prostredia pripomínajú, že bol pôvodne proti.
Poľnohospodári sú sklamaní z toho, že Slovenská republika na Rade Európskej únie odsúhlasila Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o obnove prírody. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora sa proti nemu ohradila už aj v minulosti napríklad aj protestom v Štrasburgu, počas ktorého vlani v júli európski poľnohospodári vrátane slovenských vyjadrili voči pripravovaným zmenám svoje dôrazné „nie“. Schválené nariadenie hodnotí Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora ako nekoncepčné a s nedostatkami, ktoré sa mohli odstrániť včasnou komunikáciou s poľnohospodármi. SPKK chýbala vecná diskusia o povinnosti nechávať časť poľnohospodárskej pôdy úhorom.
Zmenu pôvodného postoja ministra oceňuje Progresívne Slovensko
„Som rád, že ho nakoniec minister Taraba na európskej úrovni podporil, hoci jeho kroky voči životnému prostrediu na Slovensku nenaznačujú, že by boli ochrana alebo obnova prírody jeho prioritou. V rezorte sa zatiaľ sústredil na vyhadzovanie expertov, dosadzovanie straníkov, dláždenie cesty developerom na úkor prírody a občanov či snahu presadiť odstrel chránených druhov.“, týmito slovami ocenil zmenu postoja ministra k nariadeniu Martin Hojsík.
Taraba potešil aj mimovládku SOS/BirdLife Slovensko: „Táto správa dáva šancu na obnovu v minulosti zdevastovaných biotopov, ktorých na Slovensku či po melioráciách, či po kolektivizácii a ďalších necitlivých zásahoch nemáme vôbec málo. Na tieto zásahy u nás doplatilo nemálo nielen vtáčích druhov.“
Privítalo ho aj ochranárske združenie BROZ: „Vnímame ho ako nové príležitosti spojené s ďalšími finančnými zdrojmi z Bruselu. Výhoda je, že to nie je viazané striktne na chránené územia a lokality, lebo obnovovať rieky a krajinu má zmysel všade okolo nás,“ povedal predseda združenia Tomáš Kušík
Náš postoj ZA sme zobchodovali za medvede
Minister nariadenie odmietal nakoľko v ňom videl zavedenie právnej neistoty a možnosť žalovať členské štáty. Povedal, že ak by nebola dostatočná blokačná menšina zo strany ostatných štátov, Slovensko by sa k nim pridalo. Čo je za zmenou postoja Tomáša Tarabu?
Tomáš Taraba pre POLITICO vyjadril, že svoj hlas „ZA“ zobchodoval za súhlas Európskej komisie so zákonom o regulácii medveďov. Doslova povedal: “Dali sme jasne najavo, že nemôžeme podporiť nariadenie o obnove prírody, pokiaľ nedostaneme schválenie našej novej legislatívy o medveďoch. A to sa aj stalo,”
Komisia poprela, že by sa takáto transakcia niekedy uskutočnila. Šéf EÚ pre životné prostredie Virginijus Sinkevičius však minulý týždeň v nóte slovenskému ministrovi, o ktorú sa Tarabov rezort podelil s POLITICO, predbežne podporil kontroverzný slovenský zákon, ktorý sankcionuje zabíjanie medveďov v blízkosti dedín a miest. Potom požiadal Tarabu o hlasovanie za zákon o ochrane prírody. Sinkevičiusov tím trvá na tom, že nešlo o obchod. Taraba to však tak určite vnímal.
0.0°C
.JPG)
