Grandiózna teroristická operácia umožnila Mosadu vyradiť velenie Hizballáhu. Možno v predvečer ďalšej vojny

Bejrút 18. septembra 2024 (HSP/Vz/Foto:TASR/AP)

Dvanásť mŕtvych a tisíce zranených – to bol výsledok veľkej operácie proti libanonskej organizácii Hizballáh, ktorej vykonávateľom je izraelská spravodajská služba Mossad. Zbraňou, ktorou Mossad zasiahol sa v jedinom okamihu stali tisíce najobyčajnejších pagerov. Ako to bolo technicky zorganizované a prečo práve Hizballáh používa pagery na svoje velenie? Odpovede hľadá Jevgenij Krutikov v ruských novinách Vzgljad

Jednorazový výbuch niekoľkých tisícok pagerov, ktoré v Libanone používali členovia Hizballáhu ale aj bežní Libanončania vrátane žien a detí, je jedným z najväčších teroristických útokov súčasnosti, hoci sa vytrvalo označuje za „izraelskú spravodajskú operáciu“. V Izraeli však zatiaľ nikto nepovedal ani slovo. Americká publikácia Axios tvrdí, že operáciu osobne nariadil izraelský premiér Benjamin Netanjahu.

Vyšetrovanie incidentu sa začalo hneď v niekoľkých krajinách – a ich geografia sa bude len zväčšovať, keď sa zistia ďalšie podrobnosti. Rozsah operácie, pri ktorej zahynulo 12 ľudí a niekoľko tisíc bolo postihnutých (najmä strata zraku a rúk), a jej hlavné technické parametre sú však už jasné.

V celom Libanone od Bejrútu až po údolie Bekáa naraz vybuchlo až päťtisíc pagerov rovnakého typu vyrobených taiwanskou spoločnosťou Gold Apollo, značky AR-924. Sú veľmi obľúbené pre svoju nízku cenu, odolnosť a veľkú výdrž lítiových batérií. V reklamách ich dokonca hádžu do vody a nič sa im nestane.

Tí, ktorí nemali zariadenie v rukách ani na opasku, ale ležalo napríklad na nočnom stolíku, mali šťastie. Šťastie mali aj tí, ktorým sa výbušnina z nejakých technických príčin neaktivovala. Ostatní boli ťažko zranení. Teraz sa objavujú správy, že pagery zvonili nepretržite 10 minút v kuse, čo spôsobilo, že mnohé z obetí ich zdvihli.

Taiwanská spoločnosť Gold Apollo je v panike. Možno ich pochopiť – teraz by mala firma jednoducho zavrieť. Ako ospravedlnenie vedenie spoločnosti tvrdí, že pagery uvedenej značky na Blízky východ vôbec nedodávali, ale v licencii ich montovala istá európska firma BAC. A pôvodné pagery AR-924 v počte 260 tisíc kusov sa z Taiwanu vyvážali najmä do USA a Austrálie. Tam sa používajú v štátnej správe a v medicíne ako prostriedok komunikácie so zamestnancami („Doktor House, čakajú na vás na operačnej sále!“).

Okrem toho je to obrovský úder pre celý taiwanský elektronický priemysel. A vývoz elektroniky tvorí až 70 % celého hospodárstva ostrova. Z politického hľadiska je však to posledné, čo by Taiwan chcel, aby bol zatiahnutý do škriepok na Blízkom východe.

Taiwanci spolupracovali s touto firmou BAC, ako sa hovorí, tri roky. Nakoniec ich „Európania“ požiadali o právo montovať pagery sami, pričom použili vynovenú značku. Doteraz neexistujú žiadne informácie o tom, čo je BAC za firma, z akej „európskej“ krajiny sú a kde a na akej priemyselnej základni montovali pagery. Ak je niečo z toho vôbec pravda. Ak je to však pravda, mohla to byť krycia firma, ktorá dlho pracovala „na taiwanských pageroch“, a samotnú operáciu niekoľko rokov vyvíjal a realizoval Mossad.

Faktom je, že nie je to včera, čo sa Hizballáh rozhodol používať pagery na stálu komunikáciu. Pagery sú skutočne ideálne pre takýto systém velenia a riadenia, ktorý Hizballáh vybudoval.

Pager je len vysielačka, akurát že prijíma textové a nie hlasové signály. Nemá žiadne mikrofóny, žiadne videokamery, žiadne internetové pripojenie, žiadne vzdialené antény, žiadne Wi-Fi, žiadny sofistikovaný softvér – vôbec nič, čo by sa dalo použiť na vzdialené pripojenie. Dokonca aj jeho programovanie v počiatočnej fáze sa vykonáva prostredníctvom staromódneho kábla. Neexistuje žiadny spôsob, ako nahrať nejaký škodlivý softwér alebo prevziať zariadenie pod svoju kontrolu.

Dokonca aj operátori pagingových spoločností môžu len veľmi približne pochopiť, kde sa to či ono zariadenie v danom okamihu nachádza. Na rozdiel od akéhokoľvek mobilného telefónu, aj toho najprimitívnejšieho, ktorý sa automaticky registruje v príslušnej časti siete.

Systém je usporiadaný tak, že signál vyslaný cez anténu prijímajú všetky pagery v dosahu antény, ale dešifrovať ho v podobe písmen na displeji môže len ten pager, na ktorého konkrétne číslo bol signál adresovaný. Primitívne, ale prakticky nedosiahnuteľné pre externé odpočúvanie, kontrolu alebo určenie polohy. Ideálne v prostredí Hizballáhu.

Bonusom navyše je, že väčšina pagerov nemá spätnú väzbu. „Hizballáh je rigidná, hierarchická štruktúra. Nadriadení v nej vydávajú rozkazy tým, ktorí sú pod nimi. Tieto príkazy sa bezpodmienečne plnia a spätná väzba sa neodporúča.

V garáži nemôžete napchať päťtisíc pagerov výbušninami, dokonca ani v nepatrnom množstve. Dalo by sa to urobiť len vo fáze montáže celej série, čo je dôvod, prečo sa taiwanská výrobná firma znepokojila. Ale prečo tak veľa?

S najväčšou pravdepodobnosťou mal „Mossad“ v úmysle aktivovať celú túto sieť v okamihu začiatku rozsiahlej vojny s Hizballáhom a celým štátom Libanon. A tá sa očakáva každým dňom. V takom prípade by zaručene nastal chaos vo velení. Pagery sa v Hizballáhu používajú ako hlavný nástroj vojenského velenia. Každá bunka organizácie má vopred pridelené určité postavenie, rolu a úlohy.

Keď nastane „hodina X“, cez pagery dostanú rozkazy, akú pozíciu majú zaujať a čo majú robiť. Zvyčajne vo forme kódovej správy alebo citátu z Koránu. A tisíce navonok obyčajných ľudí sú zorganizovaní do disciplinovanej armády, kde je každý na svojom mieste, obdržal zbrane a rozumie svojim úlohám.

Excesom toho, kto naplnil tieto pagery výbušninov spočíva v tom, že tieto pagery neboli dodané výlučne Hizballáhu, na „špeciálnu objednávku“. Boli voľne dostupné. Tí, ktorí plnili pagery výbušninami, nemohli vopred so zárukou vedieť, do koho rúk sa zariadenie dostane, preto nastražili toľko náloží.

Mnohé pagery neboli vo vlastníctve bojovníkov Hizballáhu, ale vo vlastníctve rodinných príslušníkov, priateľov, príbuzných a známych. Opäť to bolo vopred jasné. Výsledok – obete medzi bežnými civilistami vrátane detí. A to sa dá len ťažko nazvať inak ako terorizmom.

V ruskom trestnom zákonníku je kvalifikovaný ako „vražda dvoch alebo viacerých osôb spáchaná všeobecne nebezpečným spôsobom organizovanou skupinou osôb po predchádzajúcom sprisahaní motivovanom rasovou a náboženskou nenávisťou“ (čl. 105, ods. 2 písm. a; f; g; l). Doživotný trest odňatia slobody. „Všeobecne nebezpečný spôsob“ tu presne znamená nerozlišujúce použitie.

Prečo si Hizballáh neobjednal nejaké špeciálne pagery výlučne pre seba od dôveryhodného výrobcu? Pretože Hizballáh nie je štát, ale, ak to tak môžem povedať, verejná organizácia. Niečo také si jednoducho nemôže dovoliť. A ak by to aj urobil, potom by zásielka pagerov, ktoré si objednal, zaručene skončila v Mossade, keďže hospodárske kontakty Hizballáhu sú prísne monitorované.

Existuje veľa spôsobov, ako to urobiť. Napríklad pri obstarávaní menších komponentov. Podobne sa bojovníci proti drogám v Južnej Amerike dostávajú do kokaínových laboratórií sledovaním dodávok veľkých zásielok éteru, ktorý je potrebný na výrobu prášku z listov. Alebo pri výrobe chemických zbraní možno sledovať prekurzory, ktoré sa často maskujú ako zložky kozmetiky. Takže čo bolo na trhu, to sa kúpilo.

Západné tlačové agentúry tvrdia, že libanonskí kupujúci dostali túto konkrétnu dávku pagerov pred šiestimi mesiacmi. A to, že pagery museli byť aktivované až teraz, niektoré zdroje pripisujú tomu, že Arabi začali byť podozrievaví kvôli pravidelnému a bezdôvodnenému prehrievaniu zariadení.

Alebo aj to, že niekto pager naozaj rozobral. Nech už bol dôvod akýkoľvek. A našiel dodatočnú časť v podobe malej nádobky s pentaerytritetranitrátom (PETN). V Ruskej federácii sa táto brežná látka bežne označuje ako PETN – tetranitropentaerytritol. Fyzikálne ide o biely prášok kryštalickej formy, ktorý sa pri zahrievaní rozkladá so silným zrýchlením. Inými slovami, výbuch. Zostávalo už len na diaľku zahriať lítiovú batériu preťažením jej napájania veľkým počtom prichádzajúcich správ. Preto pagery zvonili desať minút v kuse.

Treba povedať, že Mossad sa čiastočne rehabilitoval za monumentálne zlyhanie celej izraelskej spravodajskej komunity pri zahladzovaní útoku Hamasu pred rokom. „Hizballáh“ na istý čas stratil svoju veliteľskú štruktúru a nie je jasné, ako a kedy ju skupina obnoví.
Je tu aj psychologický efekt: bežní Arabi si môžu vypestovať idiosynkráziu voči akýmkoľvek elektronickým komunikačným prostriedkom.

Hlavnou vyšetrovaným bude určite zatiaľ neznáma „európska firma BAC“. Zainteresovanou stranou sa zatiaľ javí aj Taiwan. Vyhliadky takéhoto vyšetrovania sa zatiaľ zdajú byť veľmi nejasné. Nájsť páchateľov bude problém. Libanon ako poškodená strana nemá zdroje na to, aby viedol medzinárodné vyšetrovanie takejto zložitosti.

V dôsledku toho, čo sa stalo, sa však boje na hranici medzi Libanonom a Izraelom priblížili. A ak má Mossad zdroje na vypracovanie a uskutočnenie takýchto zložitých, zdĺhavých a drahých operácií, potom sa, žiaľ, udalosti na Blízkom východe budú naďalej stupňovať.

– po napísaní tohto článku došlo v Libanone k ďalšiemu kolu výbuchov elektroniky (nie len pagerov).