Bratislava 4. júla 2021 (TASR/HSP/Foto:Pixabay)
Zásah do života osôb spadajúcich pod zákon o ochrane svedka je pomerne veľký. U osoby, ktorá poskytuje výpoveď ako chránený svedok a tiež jej rodiny dochádza k výrazným zmenám v ich životoch. Uviedol pre TASR prokurátor Trestného úseku Generálnej prokuratúry (GP) SR Peter Golha
Ide najmä o otázku presťahovania, prípadne otázku spojenú s predajom doterajšieho obydlia alebo iného majetku, zmeny zamestnania a pracovného uplatnenia, zmeny identity, a nie každý svedok je ochotný k tomu pristúpiť.
“O tom, či je osoba zaradená do programu ochrany svedkov rozhoduje päťčlenná komisia. Predsedu a jedného člena vymenúva z členov Policajného zboru SR minister vnútra SR, dvoch členov vymenúva minister spravodlivosti SR, avšak musí ísť o osoby, ktoré majú prax z odboru justície a väzenstva, posledným členom je prokurátor GP SR, ktorého vymenúva generálny prokurátor SR. Súčasne s týmito osobami sa vymenúva aj päť náhradníkov, aby komisia mohla kontinuálne pracovať,” vysvetlil prokurátor.
Iniciatíva na ochranu svedka vychádza podľa Golhu od orgánov činných v trestnom konaní, predovšetkým od prokurátora konajúceho v príslušnej trestnej veci, prípadne od súdu. Uvedený prokurátor podáva návrh, aby osoba mohla byť zaradená do programu, najskôr do špecializovaného policajného útvaru, ktorý ho ihneď predloží predsedovi komisie na ochranu svedka a urýchlene k nemu spracuje stanovisko. Predseda komisie je povinný zvolať zasadnutie komisie na ochranu svedka do 7 dní od doručenia návrhu, tá rozhodne o podanom návrhu.
Ako ďalej uviedol, zákon na ochranu svedka je zameraný na najzávažnejšiu trestnú činnosť, avšak ide rozhodne o užší počet prípadov, než aký je poskytovaný na základe inštitútu utajovaného svedka podľa Trestného poriadku, kde sa prípady počítajú na stovky. “Ochranu možno poskytovať už ohrozenému svedkovi, pričom tento sa chráneným svedkom stáva vtedy, keď bol zaradený do programu na ochranu svedka. Ochrana sa poskytuje aj jemu blízkej osobe. Výpoveď chráneného svedka musí mať dôkaznú silu na usvedčenie páchateľa, ktorému hrozí v dôsledku tejto výpovede doživotie, alebo ak páchateľ spáchal zločin v organizovanej skupine, zločineckej skupine, alebo ak ide o terorizmus,” priblížil Golha.
V prípade, že sú splnené podmienky na ochranu svedka, komisia na ochranu svedka oznámi svoje súhlasné stanovisko vyšetrovateľovi a prokurátorovi, ktorý o tom upovedomí ohrozeného svedka. Na základe toho špecializovaný policajný útvar uzatvára tzv. ochrannú dohodu s ohrozeným svedkom o jeho zaradení do programu na ochranu. Následne sa pristupuje k realizácii jednotlivých opatrení, vyplývajúcich z ochrannej dohody.
Podľa Golhu prvoradým by mal byť záujem štátu na ochrane osôb, ktoré sa rozhodnú usvedčovať páchateľov z najzávažnejšej trestnej činnosti. Praktická aplikácia zákona o ochrane svedka je však finančne náročná a limitovaná zvyčajne možnosťami príslušnej kapitoly štátneho rozpočtu.
Štáty, ktoré sú ekonomicky silnejšie, si môžu v tomto smere viac dovoliť. “Príkladom v roku 2001 v Českej republike boli náklady na ochranu jedného svedka, okolo troch miliónov českých korún,” dodal prokurátor.