Globsec zverejnil prieskum o náladách Slovákov voči ruskému vplyvu. “Úplne zbytočný a manipulatívny humbug,” myslí si Draxler

Bratislava 2. septembra 2023 (HSP/Foto:TASR/AP-Alexander Zemlianichenko)

Až tretine Slovákov by neprekážalo, ak by sa Slovensko znovu dostalo pod politicko-ekonomický vplyv Moskvy. Vyplýva to z prieskumu kontroverznej mimovládnej organizácie Globsec

Daný prieskum v piatok na Facebooku okomentoval bývalý minister školstva Juraj Draxler. Podľa jeho názoru ide o ďalší “rev” bratislavskej liberálnej kaviarne.

“Vyšiel prieskum Globsecu. V ňom sa tvrdí, že až tretina ľudí v SR sa vyjadruje tak, že by jej neprekážalo byť v ruskej sfére vplyvu. A k tomu vychádzajú nejaké nahnevinkané komentáre, ako teraz musíme znovu zvádzať základný zápas o to, kam civilizačne patríme a podobné nezmysly. Celé je to úplne zbytočný a manipulatívny humbug.”

Draxler upozorňuje, že médiá tu zmiešavajú dve veci: !Kde sa Slováci naozaj cítia pohodlne a čo hovoria, keď sa ich vyrývačne pýtate. Čo sa príslušnosti k Rusku týka, je to úplne jednoznačné: Na jednej strane veľa Slovákov pociťuje k Rusom, zvlášť bežným Rusom, sympatie. Tie sa vzťahujú k určitému spoločne zdieľanému osudu a skúsenostiam. Mnoho ľudí si mladosť spája s pionerskými tábormi, s vyrastaním v režime sovietskeho typu, s pozeraním Počkaj zajac! Ďalší majú aj bližší vzťah k ruskej kultúre: literatúra, filmy, hudba. A vnímajú aj to, že postsovietsky priestor si prešiel podobnými otrasmi v 90. rokoch. Mnohí ľudia tu aj tam sa z toho dodnes nespamätali, a aj u tých, ktorí sú na tom teraz výrazne lepšie ostali určité traumy. No a súcitia spolu. Kvôli tej skúsenosti.”

“Na druhej strane Slováci nechcú patriť do Ruska ani do ruskej sféry vplyvu. Z prieskumov to jednoznačne vyplýva. Z jedného, ktorý som robil, bolo vidno, že takmer žiaden Slovák by nechcel žiť v Rusku (otázka bola formulovaná tak, či by respondent pre zaujímavosť chcel stráviť niekoľko rokov v niektorej inej krajine). Tvrdili to len menej ako 2 percentá, čo je v rámci štatistickej chyby – pri krajinách západnej Európy to boli oveľa vyššie čísla. Čo je ešte smerodatnejšie: menej ako 10 percent ľudí by chcelo mať u nás politický režim, aký majú v Rusku. Ale ľuďom sa proste nepáči mnoho vecí, ktoré si zažívajú u nás, takisto ich znepokojuje všeobecný stav spoločnosti, aj v západnej Európe.”

Títo ľudia podľa slov Draxlera vnímajú Rusko ako určitú protiváhu, politickú aj kultúrnu. “Čo vôbec nie je nelogické. A vyjadrujú mu určitú podporu. Iste, máte určité percento ľudí, nie také veľké ale veľmi hlasné a aktívne, ktoré úplne doslova opakuje hocičo z ruskej propagandy a na to, aby ste sa s nimi rozumne porozprávali, ich musíte stretnúť mimo sociálnych sietí. V tom dave je aj kopa neracionality a nie najšťastnejších hodnôt (reakcionárska zbabelosť) a to netreba prehliadať a do budúcna s tým treba pracovať.”

“Ale aj oni aj väčšina tých ostatných (!), ktorí odpovedajú v prieskumoch tak, že na to radostne iritovane môže reagovať kaviareň, to robí presne preto: odpovedajú tak, aby čo najhlasnejšie bolo počuť, že sa im mnoho vecí nepáči. To je všetko. Navyše, kaviareň rada manipuluje pri interpretácií toho, čo ľudia hovoria. Ak kriticky vnímate nielen Rusko ale aj niektoré štruktúry či aktérov Západu, kaviarenská propaganda z vás s radosťou okamžite urobí buď blbca alebo ruského agenta. Lebo kaviareň sú mentálni dediči normalizátorov.”

Draxler tvrdí, že navyše sú v hre aj hlbšie intelektuálne obmedzenia. Napríklad “argument”, že Rusi nemôžu mať pravdu, lebo niektoré časti krajiny nemajú základnú infraštruktúru… “Proste, vyčítajme im, že majú inú históriu ako USA či západná Európa. Vyčítajme im, že sú chudobnejší.”

“Druhý aspekt: Rusi si v 90. rokoch zistili, že sa demokraciu snažili vybudovať veľmi naivným spôsobom. Ako by potvrdil každý lepší sociológ – “demokracia” západného typu je niečo, za čím je špecifická štruktúra spoločnosti, nedá sa vybudovať tak, že sa proste povie slobodné voľby a médiá nech si píšu, čo chcú.
A tak to skúšajú inak, prechádzajú si autoritárskou ale modernizačnou fázou.”

Na záver Draxler dodal, že práve toto propagandisti napádajú zo špecifických dôvodov. “A detinská časť kaviarne tie naivnosti opakuje.
Polarizácia pokračuje. Kaviareň reve. A čuduje sa, že na ňu potom revú naspäť.”