Bratislava 17. júna 2021 AKTUALIZOVANÉ (SITA/HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák, AP-Johanna Gero)
Ministerstvo obrany SR (MO SR) predstavilo v rámci konferencie Globsec 2021 pripravovaný Akčný plán koordinácie boja proti hybridným hrozbám. Súčasťou dokumentu sú kapitoly o dezinformáciách, ochrane volieb, strategickej komunikácii štátu, budovaní odolnosti obyvateľstva a ochrane pred cudzím vplyvom. Jeho ambíciou je identifikácia problémov v tejto oblasti spolu s konkrétnymi návrhmi ich riešení
Pred skupinou domácich a zahraničných expertov plán predstavil poradca rezortu obrany pre hybridné hrozby Victor Breiner. V tlačovej správe o tom informovala hovorkyňa MO SR Martina Kovaľ Kakaščíková.
„Neustály a rýchly vývoj v rôznych doménach bezpečnostného prostredia dáva priestor vzniku širokej škály nových výziev a zároveň nás núti hľadať účinné postupy a nástroje adekvátnej reakcie. Viaceré z nich sa totiž môžu už za krátky čas vyvinúť aj do nezanedbateľnej bezpečnostnej hrozby. Hybridné hrozby však v žiadnom prípade nepredstavujú tému iba pre rezort obrany či silové zložky, ide o komplexnú výzvu pre štát a spoločnosť ako takú,“ zdôraznil štátny tajomník ministerstva obrany Marian Majer, ktorý je jedným z garantov dokumentu.
V rámci konferencie Globsec a súvisiacej diskusie vystúpil štátny tajomník ministerstva obrany Českej republiky Ján Havránek, ktorý hovoril o prístupe Českej republiky k hybridným hrozbám, a Dr. András Rácz, expert na ruskú bezpečnostnú politiku, ktorý jednoznačne vyzdvihol potrebu, aby politické špičky jasne a verejne poukazovali na zdroj nových hrozieb a dostávali túto kľúčovú tému do verejného diskurzu.
Európska únia v rámci prognóz vývoja sleduje 17 „megatrendov”
Európska únia v rámci prognóz budúceho vývoja momentálne sleduje 17 „megatrendov”. Na bezpečnostnej konferencii Globsec to povedal slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič s tým, že úniu zaujíma, ako by tieto trendy mohli ovplyvniť jej fungovanie.
„Ako klimatická zmena ovplyvní migráciu, ako demografia ovplyvní výkon ekonomiky v Európe, čo bude úlohou nových ekonomických centier a kde chceme byť v roku 2030, v roku 2050,” povedal Šefčovič.
Pri pohľade do minulosti na ekonomickú krízu, migračnú krízu alebo pandémiu existovali podľa Šefčoviča prognózy, že k podobným veciam môže dôjsť, neexistovali však dostatočné komunikačné kanály k politickým lídrom.
„Toto sa teraz snažíme prekonať a zabezpečiť, aby v budúcnosti veľké problémy boli komunikované na najvyššiu politickú úroveň, aby sme sa mohli pripraviť” povedal Šefčovič.
.
Eurokomisár doplnil, že medzi hrozby smerom do budúcnosti patrí aj kyberbezpečnosť alebo migračný tlak.
„Preto už teraz pripravujeme postupy na minimalizáciu negatívnych vplyvov,” dodal.