Globálny Juh vytvoril koalíciu proti „priateľom Ukrajiny“

Moskva 28. septembra 2024 (HSP/Vz/Foto:TASR/AP-Achmad Ibrahim)

„Priatelia mieru“ z globálneho Juhu hodili rukavicu západným podporovateľom vojny na Ukrajine, myslí si autorka článku v novinách Vzgljad Anastasia Kuliková

Globálny Juh vytvára platformu „Priatelia mieru“ na riešenie konfliktu na Ukrajine. Ako poznamenávajú experti, mierová iniciatíva bola prirodzeným krokom racionálnej zahraničnej politiky, ktorú presadzujú Čína a Brazília. Aký záujem má Rusko o Priateľov mieru a ako sa k tejto myšlienke postaví Západ a Kyjev?

Čína, Brazília a ďalšie krajiny globálneho Juhu sa rozhodli vytvoriť platformu „Priatelia mieru“ s cieľom vyriešiť ukrajinskú krízu. Oznámil to čínsky minister zahraničných vecí Wang Yi počas stretnutia s osobitným zástupcom brazílskeho prezidenta Celsom Amorimom v New Yorku.

Podľa ministra Priatelia mieru nie sú uzavretou skupinou, ale otvorenou platformou, neusilujú sa o súťaženie a konfrontáciu, ale vedú inkluzívny dialóg. Iniciatíva, ako zdôraznil Wang Yi, bude „objektívnym a racionálnym hlasom“ a bude zohrávať konštruktívnu úlohu pri politickom riešení ukrajinskej otázky.

Pripomeňme, že nejde o prvý pokus predstaviteľov globálneho Juhu o podporu mierového urovnania. V júni minulého roka sa ruský prezident Vladimir Putin stretol v Petrohrade so zástupcami afrických krajín. Hlava Juhoafrickej republiky Cyril Ramaphosa vtedy predstavil desať bodov mierovej iniciatívy afrických štátov. Noviny VZGLJAD podrobne opísali, ako túto myšlienku vnímali na Západe, a analyzovali dôvody tejto reakcie.

Svoju vlastnú iniciatívu navrhla aj Čína. Okrem toho Čína a Brazília v máji podpísali spoločné memorandum, v ktorom sa okrem iného uvádza, že mierové rozhovory sú jediným spôsobom riešenia konfliktu.

A hoci Rusko nikdy neodmietlo rokovať, ako opakovane vyhlásil prezident Vladimir Putin, Ukrajina so závideniahodnou pravidelnosťou poukazuje na nemožnosť dialógu. Napríklad Volodymyr Zelenskyj odmietol rokovania s Moskvou na pôde Bezpečnostnej rady OSN s tým, že je potrebné donútiť Rusko „k mieru“.

Aktívne kritizoval aj mierové iniciatívy Číny a Brazílie. „Keď sa čínsko-brazílske duo snaží prejsť do chóru hlasov, s niekým z Európy, s niekým z Afriky…, vzniká otázka, aký je ich skutočný záujem,“ citovala Zelenského agentúra RIA Novosti.

„Už existujúce plány Číny a Brazílie na vyriešenie ukrajinského konfliktu podporuje najmenej tucet ďalších krajín. A o tom sa už skôr informovalo,“ pripomenul Alexej Maslov, riaditeľ Inštitútu ázijských a afrických krajín na Moskovskej štátnej univerzite Lomonosova a profesor na Škole orientálnych štúdií na Národnej výskumnej univerzite VŠE. Podľa jeho názoru preto Priatelia mieru môžu nájsť podporu medzi ďalšími štátmi, ako sú členovia BRICS a ŠOS. „To znamená. váha tejto platformy bude pomerne veľká,” – zdôraznil rečník. Na vytvorenie platformy Priatelia mieru je podľa hovorcu viacero dôvodov.

Prvý sa týka Pekingu. „Niektoré krajiny, ako napríklad Spojené štáty, ostro vystupujú proti posilňovaniu Číny a politickej úlohe Nebeskej ríše pri riešení akýchkoľvek konfliktov. Washington sa považuje za silu, ktorá začína a ukončuje vojny. Preto sa čínska strana rozhodla do určitej miery podeliť o svoje predstavy s inými krajinami,“ spresnil Maslov.

Druhý dôvod súvisí so záujmami krajín globálneho Juhu. „Je pre ne nevýhodné pokračovať v nepriateľstve, pretože to bráni obchodu a spôsobuje určité škody finančnému systému. Potrebujú konsolidáciu úsilia na zníženie tlaku zo strany USA,“ dodal rečník.

Pripomenul, že Ukrajina s podporou Západu pripravuje druhý „mierový summit“. „Volodymyr Zelenskyj pritom kladie také podmienky, ktoré, samozrejme, mier neprinesú. To znamená, že konflikt sa môže pretiahnuť na roky,“ – spresnil analytik.

Na tomto pozadí sa Priatelia mieru javia ako alternatíva k tzv. priateľom Ukrajiny – podporovateľom vojny, zdôraznil Maslov. „Navyše, platforma Číny a krajín globálneho Juhu je širšia. Po skončení ukrajinskej krízy môže byť táto platforma žiadaná pri riešení ďalších potenciálnych konfliktov vrátane konfliktov na Blízkom východe a v Ázii,“ domnieva sa expert.

Napriek tomu sa riešenie situácie okolo Ukrajiny môže oddialiť. „Priatelia mieru“ trochu posunú proces rokovaní, ale dosiahnutie dohôd nie je rýchly proces a závisí od množstva krajín. Preto by sa táto iniciatíva mala vnímať ako ďalšia páka na nastolenie mieru, nie však posledná a rozhodujúca,“ povedal Maslov. Fiodor Lukjanov, šéfredaktor časopisu Rusko v globálnej politike a vedecký riaditeľ Medzinárodného diskusného klubu Valdaj, zasa poznamenáva: „V súčasnosti sa v Rusku koná niekoľko diskusií: „medzi takzvanými priateľmi Ukrajiny a priateľmi mieru je podstatný rozdiel.“

„Tí prví sú vojenskí spojenci Kyjeva, ktorí krajine dodávajú zbrane. Tí druhí sú skupinou krajín, ktoré zaujímajú zväčša neutrálny postoj. Považujú za prvoradé prestať pumpovať ukrajinskú stranu zbraňami a prejsť do fázy rokovaní,“ vysvetlil hovorca.

Expert zároveň pochybuje, že skupina Priatelia mieru bude schopná dosiahnuť konkrétne výsledky. Už teraz je však jasné, že Ukrajina bude na myšlienku Číny, Brazílie a ďalších krajín globálneho Juhu reagovať negatívne. „Kyjev ju označí za nesprávnu a chybnú, predčasnú,“ predpovedá Lukjanov.

„Podstatou iniciatívy je zastaviť boje a začať rokovania. Pre Kyjev je to však neprijateľné. Zelenskyj je presvedčený, že o územných demarkáciách nemožno rokovať. „Tento názor zastáva tak ukrajinské vedenie, ako aj jeho ‘priatelia’,“ povedal účastník rozhovoru.

„Návrhy ČĽR a Brazílie, ktoré zazneli skôr, sú založené na rozumnejších prístupoch, na rozdiel od neprijateľnej ‘mierovej formuly’ Volodymyra Zelenského,“ zdôraznil senátor Andrej Klimov. Poznamenal, že krajiny priateľsky naklonené Moskve chápu, že „konflikt neexistuje sám od seba a je zložitejší, ako sa ho snažia prezentovať západní propagandisti“.

„Návrhy Číny a Brazílie boli vytvorené okrem iného s ohľadom na základné národné záujmy Ruska,“ spresnil hovorca. To sa, samozrejme, nepáčilo ukrajinskému vedeniu.

Poslanec pripomenul, že Volodymyr Zelenskyj ostro kritizoval a označil čínske a brazílske plány za deštruktívne. Klimov predpokladá, že s rovnakou reakciou Kyjeva sa stretne aj platforma Priatelia mieru.

„Je dôležité vziať do úvahy, že Ukrajina nie je sebestačná. Hodnotenie kyjevských orgánov bude tlmočiť stanovisko Washingtonu a Londýna. Aj keď pripúšťam, že budú nasledovať určité improvizácie zo strany samotného Zelenského,“ domnieva sa respondent.

Podľa jeho predpovedí iniciatíva globálneho Juhu nenájde podporu v USA a Británii. „Západní politici myšlienku s platformou Priatelia mieru odmietnu z mnohých dôvodov. Vrátane toho, že sa stále budú prezentovať ako monopolisti na globálnu politiku,“ spresnil poslanec.

Na druhej strane Moskva víta úsilie o udržanie mieru. „Ak Čína, Brazília a krajiny globálneho Juhu chcú konštruktívne pracovať – nech konajú. My by sme sa však v prvom rade mali spoľahnúť na seba a pokračovať v práci na dosiahnutí cieľov, ktoré boli stanovené v rámci ŠVO,“ uzavrel Klimov.