Môj profil 
Predplatné
Keď mal 17, tak odišiel do Viedne, aby tam u Mozarta študoval hudbu. Ale už zakrátko sa musel vrátiť domov – jeho matka ležala na smrteľnej posteli. O päť rokov odchádza opäť do Viedne a tentokrát sa stal žiakom Josepha Haydna. Bolo to rok po Mozartovej smrti a Ludwig Viedeň nemal už nikdy viac opustiť. Nijaké iné mesto na svete nebolo v tom čase také významné pre svet hudby ako táto Habsburská metropola na Dunaji.
Mladý muž z rýnskeho Bonnu bol nielen geniálnym skladateľom, ale bol aj skvelým virtuóznym pianistom. Po trojročnom pobyte vo Viedni vystúpil tam po prvý raz verejne s vlastnými kompozíciami a zožal pred náročným publikom búrlivý nadšený potlesk.
Jeho dielo I s číslom 1 malo pre budúcnosť udávať smer.
Zdravotne Beethoven ale nebol na tom dobre – aj tu sa objavujú paralely medzi ním a Mozartom – ešte nemal ani tridsať rokov a už sa u neho začali prejavovať príznaky ťažkej sluchovej choroby. Čosi také je pochopiteľne veľkou tragédiou pre komponistu a hudobného virtuóza. Beethoven upadol do hlbokej depresie a nebyť dobrých priateľov, bol by spáchal samovaždu. Priatelia mu veľmi pomohli a časom sa vyrovnal s ťažkým údelom osudu a napriek stále sa zhoršujúcemu sluchu dokázal pracovať na ďalších skvelých skladbách a ich úspech mu prinášal radosť zo života.
Poriadal veľkolepé klavírne koncerty vo Viedni a cestoval koncertovať aj do Prahy, Lipska i Berlína, kde odmietol kráľovu ponuku, aby ostal na jeho dvore ako koncertmajster. Na svojich koncertoch nadchýňal svojich poslucháčov aj svojou neobyčajne vyvinutou schopnosťou, že vedel na klavíri aj jedinečne improvizovať.
Beethoven sa stal natoľko uctievaný a vážený, že si mohol dovoliť sa rozprávať aj s príslušníkmi najvyšších aristokratických kruhov ako rovný s rovnými. Bol obdivovaný aj ako priekopník nových revolučných hudobných ideí.
Jeho skladby prejavovali čoraz výraznejšou formou odstup od tradičnej, spoločnosťou uznávanej hudby. Ich charakteristickou črtou sa stalo to, že tóny jeho hudby akoby čoraz naliehavejšie prenikali von do priestoru a sa s ním prelínali. Tento trend jeho kompozícií sa s každou novou skladbou zintenzívňoval. Najmä skladby z posledných rokov jeho tvorivého obdobia boli väčšine ľudí ťažko porozumiteľné, ale napriek tomu bol pre všetkých najvyššou hudobnou autoritou.
Neustále sa zhoršovanie jeho sluchu spôsobilo, že tí, ktorí ho nepoznali bližšie, ho začali pokladať za podivína. Beethoven nemal šťastie ani v láske. Všetky jeho známosti boli len krátkeho trvania. Z veľkej časti mala na tom podiel jeho sluchová indispozícia.
Bolo naozaj osudovým nešťastím, že práve tento veľký génius hudby musel byť konfrontovaný s postupnou stratou toho, čo je pre každého hudobníka najcennejšie – sluch. Po tridsaťpäťke sa jeho ušná choroba veľmi rýchlo zhoršovala a keď mal 41, tak bol už celkom hluchý.
Naozaj obdivuhodné bolo to, ako dokázal bojovať s touto nepriazňou osudu a práve v tomto období vytvoril svoje najznámejšie a pre priemerného poslucháča ťažko zrozumiteľné skladby:
Deviata symfónia, Óda na radosť, Päť posledných klavírnych sonát, Missa solemnis, Päť finálnych kvartetov.
Po konečnej strate sluchu – keď mu ostávalo približne 15 rokov života – sa postupne viac a viac uťahoval do súkromia a ukončil aj svoje verejné vystúpenia.
Jeho obsiahle dielo ovplyvnilo celý hudobný svet a takmer všetci svetoznámi komponisti, ktorí prišli po ňom – Wagner, Brahms, Schubert, Glinka, Musorgskij, Čajkovskij, Mahler, Richard Strauss a mnohí ďalší – zabudovali do svojich skladieb vždy aj niečo od tohoto geniálneho muža z Porýnia.
Van Beethoven našiel vo svojej tvorbe ako prvý skladateľ novú cestu od tradičnej klasickej hudbe k hudbe romantických tónov. Tak daroval nasledovným generáciám nové možnosti prejavu a nové hudobné vnemové pôžitky.
Zomrel vo Viedni 26. marca 1827.
Roman Bednár
.jpg)
.JPG)
.jpg)
