Bratislava 2. septembra 2021 (HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák, Screenshot YouTube, TASR-Jaroslav Novák, Jakub Kotian)
Námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera nedávno zrušil obe obvinenia, ktoré boli vznesené voči bývalému riaditeľovi Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimírovi Pčolinskému. Pčolinský bol tak približne po piatich mesiacoch prepustený z väzby
Rozpory v slovách svedkov
Prvé obvinenie sa týkalo toho, že Pčolinský spolu s bývalým námestníkom SIS Borisom Beňom mali prijať úplatok 40-tisíc eur od podnikateľa a konkurzného právnika Zoroslava Kollára, pričom úplatok mal sprostredkovať bývalý šéf Kriminálneho úradu Finančnej správy Ľudovít Makó.
V druhom prípade išlo o obvinenie, že Pčolinský mal podplatiť šéfa operatívcov NAKA, aby vyšetrovatelia pri preverovaní podozrení z podvodov na DPH prehliadli firmu Strabag. Úplatok tu mal byť vo výške 10-tisíc eur.
V prvom prípade boli zásadnými svedectvá Beňu a Makóa, námestník generálneho prokurátora Kandera však našiel v slovách týchto dvoch svedkov množstvo rozporov. Nesedel napríklad čas, kedy sa mali stretnúť na pôde SIS, spôsob uskutočnenia stretnutia či počet schôdzok. Ďalej boli medzi svedkami rozpory trebárs aj v tom, v akej obálke mali byť peniaze určené na úplatok, alebo koľko malo byť fotografií zo sledovania Kollára, ktoré ukazovali Makóovi.
V druhom prípade Pčolinského usvedčoval bývalý príslušník NAKA Marián Kučerka. Kandera tu vyčítal príslušnému vyšetrovateľovi, že Kučerkove slová nepodrobil kritickej previerke a overeniu. Je známe, že Kučerka sa pred časom ospravedlnil za svoje slová o nátlaku, ktorí naňho mali vyvíjať prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), preto Kandera spochybňuje dôveryhodnosť jeho výpovede aj v prípade Pčolinského.
Kandera navyše našiel v Kučerkových tvrdeniach viacero rozporov, napríklad v súvislosti s bankovkami, ktoré mali byť použité na úplatok, či ohľadne počtu firiem, o ktoré sa Pčolinský zaujíma.
Vyšetroval nesprávny policajt
Námestník generálneho prokurátora poukázal aj na to, že v oboch prípadoch bolo začaté vyšetrovanie na základe úradného záznamu. V prvom prípade bol takýto záznam spísaný s Beňom, v druhom prípade s Kučerkom. Obhajcovia však namietali, že tu ide o nesprávny a nezákonný postup, pričom im tu námestník Kandera dal za pravdu. Namiesto spísania úradného záznamu mal Beňa, respektíve Kučerka podať trestné oznámenie
Okrem toho poukázal Kandera tiež na to, že prípad, v ktorom svedčil Kučerka, vyšetroval od začiatku vecne nepríslušný policajt. Kučerka je totiž bývalým príslušníkom Policajného zboru a v takom prípade má vec prevziať Úrad inšpekčnej služby. Hoci je možné aj to, aby takýto prípad vyšetroval aj policajt mimo policajnej inšpekcie, na to potrebuje súhlas riaditeľa inšpekcie. V prípade, o ktorom hovoríme, sa tak však stalo až po troch týždňoch po začatí vyšetrovania.
Je nutné položiť si otázku, či sa zásadné pochybenia nemôžu týkať aj ďalších mediálne sledovaných a politicky citlivých prípadov. Aj iné prípady sú totiž postavené do značnej miery práve na výpovediach spolupracujúcich obvinených, tzv. kajúcnikov. Napríklad Boris Beňa svedčil aj proti bývalému riaditeľovi NAKA Branislavovi Zurianovi, o ktorom tvrdil, že z polície vynášal utajované informácie. Zurianovi bolo obvinenie neskôr zrušené.
Ľudovít Makó zase svedčil v prípade údajných členov komanda nitrianskeho podnikateľa Norberta Bödöra a tiež v prípade bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika.
Zrušia aj iné obvinenia v kauzách, kde figurujú známi kajúcnici?
Na otázku, či by mali byť zrušené aj iné obvinenia u osôb, v prípade ktorých vypovedali ako svedkovia Beňa, Makó či Kučerka, advokát Vladimíra Pčolinského Ondrej Urban uviedol, že to by bola „čistá špekulácia“. Povedal, že v prípade Mariana Kučerku chceli preskúmať jeho duševný stav a aké lieky užíval, bolo im to však odmietnuté. Podľa Urbana majú totiž vážne pochybnosti o jeho duševnom a psychickom zdraví. Zásadné pochybnosti o dôveryhodnosti výpovedí má Urban aj v prípade Borisa Beňu.
Ohľadne možnosti žiadania odškodného za Pčolinského väzbu sa Urban vyjadril, že sa o tom ešte porozpráva s klientom. „Definitívnu odpoveď nemáme,“ hovorí Urban, zároveň si však myslí, že sú splnené všetky podmienky na to, aby si Pčolinský takýto nárok uplatňoval.
Odvaha generálneho prokurátora
Vyjadrenia námestníka generálneho prokurátora teda poukazujú na značné nedostatky v oboch obvineniach vznesených voči Pčolinskému. Viaceré liberálne mainstreamové médiá však v tejto situácii vykresľujú ako toho, kto zlyháva, generálneho prokurátora Maroša Žilinku.
Konanie Žilinku však ocenil dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Eduard Burda. V rozhovore pre denník Pravda Burda povedal, že ho prekvapilo, že v súčasnej atmosfére „honu na čarodejnice“ sa našiel niekto, kto má odvahu zastaviť trestné konania vnímané verejnosťou a niektorými politikmi ako zásadné.
Pripomeňme, že o rozpútanie spomenutého „honu na čarodejnice“ v prípade osôb spätých s bývalými vládami sa zaslúžili práve niektoré z mainstreamových médií.
Správa SIS potvrdzuje podozrenia
Podozrenia o zneužívaní kajúcnikov v trestných konaniach koordináciou ich výpovedi potvrdzuje aj správa SIS, ktorú si vypočula desiatka vysokopostavených predstaviteľov štátu a bezpečnostných zložiek na pôde SIS a ktorú neskôr prečítal aj predseda Národnej rady SR Boris Kollár pred poslancami
Celé aktuálne dianie vrhá mimoriadne zlé svetlo aj na Úrad špeciálnej prokuratúry vedený Danielom Lipšicom, ktorá ostro sledované kauzy dozoruje. Pritom v prípade Lipšica sú známe aj ďalšie dôvody, ktoré jeho výkon funkcie zásadne spochybňujú – ako napríklad to, že ako bývalý politik a advokát sa musí formálne z množstva prípadov vylúčiť.
Ak došlo v prípade obvinenia Vladimíra Pčolinského k toľkým závažným pochybeniam, je potrebné sa zamyslieť aj nad tým, koľko podobných pochybení sa môže týkať iných káuz, zvlášť pokiaľ v nich tiež figurujú Boris Beňa či Ľudovít Makó. A z takýchto pochybení by, pochopiteľne, bolo tiež potrebné vyvodiť zodpovednosť voči vyšetrovateľom či prokurátorom, ktorí sa ich dopustili.
Ladislav Kováčik
0.0°C
.jpg)
