Košice 23. januára 2019 (HSP/Foto:TASR/AP-Alessandra Tarantino)
Otázka homosexuality kňazov v katolíckej cirkvi sa v poslednom období začala na základe liberálnych tlakov relativizovať. Mnohí ľudia sa v dôsledku toho začínajú pýtať či je prípustné, aby sa muž s homosexuálnymi sklonmi stal kňazom
Na otázku týkajúcu sa práve homosexulity odpovedal na stránke Vladyku Milana Chautura o. Marko, ktorý upozornil, že interpretácie postoja Vatikánu k tejto veci bývajú niekedy nesprávne prezentované.
“Dostal som sa kvôli tomu do diskusie so známym, ktorý na to reagoval tým, že Vatikán tvrdí niečo iné a že umožňuje homosexuálnym mužom stať sa kňazmi,” uvidol čitateľ.
“Konkrétne sa odvolával na text „Instruction Concerning the Criteria for the Discernment of Vocations with regard to Persons with Homosexual Tendencies in view of their Admission to the Seminary and to Holy Orders“. V tomto texte sa naozaj píše, že homosexuál sa môže stať kňazom ak predtým žije celibátom aspoň tri roky. Aký je teda ozajstný postoj cirkvi?”, opýtal sa čitateľ predstaviteľov cirkvi.
“Som rád, že sa témou zaoberáte aj tým že ste využili príležitosť rozprávať o téme pri stretnutí sa so známym a tiež, že ste, domnievam sa, mali ochotu čítať predmetnú literatúru. Predpokladám, že bol čítaný anglický text Inštrukcie o kritériách rozlišovania povolania u osôb s homosexuálnymi sklonmi v súvislosti s ich prijatím do seminára a pripustením k sviatosti kňazstva, ktorú schválil pápež Benedikt XVI. dňa 31. augusta 2005, čo môže do istej miery vysvetľovať skreslené pochopenie textu inštrukcie,” píšev úvode o. Marko.
“Váš známy, ako píšete “reagoval tým, že Vatikán tvrdí niečo iné, a že umožňuje homosexuálnym mužom stať sa kňazmi.” A Vy sám vyjadrujete, že v texte inštrukcie sa píše, “že homosexuálny muž sa môže stať kňazom, ak predtým žije celibátom aspoň 3 roky.”
Samotný text inštrukcie však podľa kňaza hovorí niečo iné: “Pokiaľ by sa naproti tomu jednalo o homosexuálne sklony, ktoré sú iba výrazom prechodného problému, ako napríklad problém neukončeného procesu dospievania, i tie musia byť prekonané minimálne tri roky pred udelením diakonského svätenia.“
O. Marko teda upozornil, že musí ísť len o homosexuálne sklony ako výraz prechodného problému v procese dospievania a nie o to, či sa homosexuálny muž môže stať kňazom. Prechodné stavy, spojené s citovou nevyzretosťou môžu pominúť a neoznačujeme ich slovom homosexualita.”
Ak ide o homosexualitu, ktorá je hlboko zakorenená v osobe človeka, o. Marko upozorňuje na nasledujúci text: „Ak kandidát vykazuje známky homosexuality, alebo sa u neho prejavujú hlboko zakorenené homosexuálne sklony, jeho špirituál i jeho spovedník sú povinní odradiť ho vo svedomí od pokračovania na ceste ku vysviacke. Je jasné, že ako prvý zodpovedá za vlastnú výchovu sám kandidát.“ (Inštrukcia, časť 3. Posudzovanie spôsobilosti kandidátov zo strany cirkvi.)
“Ak Vám nejde o jednoznačnú obhajobu vlastného názoru a ste schopný prijať zdôvodnenie tých, ktorí sú zodpovední za zdravý rast spoločenstva Cirkvi, potom Vám vyššie uvedené riadky budú azda dostatočnou odpoveďou,” uviedol na záver o. Marko.