František sa prihovoril členom Pápežskej akadémie pre život

Bratislava 14. februára 2024 (HSP / Catholic News Agency / Foto: TASR/AP-Gregorio Borgia)

Pápež František vo svojom príhovore zdôraznil, že technologický rozvoj musí podporovať ľudskú bytosť. Správu prináša Catholic News Agency

Pápež František sa v pondelok vo Vatikáne prihovoril členom Pápežskej akadémie pre život. V príhovore zdôraznil, že je dôležité začleniť do života “zdroje vedy a techniky” a zároveň “podporovať človeka v jeho neopakovateľnej  špecifickosti”.

Žijeme v dobe umelej inteligencie. V spoločnosti prevládajú obavy, že sa  algoritmy stanú všadeprítomným meradlom ľudského správania. Je potrebné nanovo pochopiť vzťah medzi človekom a strojom.

Členovia Pápežskej akadémie pre život sa od 12. do 14. februára stretávajú v Ríme na svojom valnom zhromaždení. Tento rok sa zameriava na tému “Človek: Významy a výzvy.”

“Čo je charakteristické pre ľudskú bytosť?”

Pápež poznamenal, že akadémia sa bude zaoberať základnou otázkou, “čo je charakteristické pre ľudskú bytosť”. Na úvod svojho príhovoru zdôraznil zložitosť hodnotenia tejto otázky. A to najmä na pozadí exponenciálneho rozvoja vedy a techniky.

„Tieto úvahy, o ktorých bude akadémia diskutovať v priebehu nadchádzajúcich dní, predstavujú základné chápanie toho, ako možno zodpovedne využívať tvorivosť zverenú človeku,“ poznamenal pápež.

Pápež zdôraznil, že ide v podstate o antropologickú úlohu. Povedal : „Dnes stojíme pred výzvou rozvíjať kultúru, ktorá by integráciou zdrojov vedy a techniky bola schopná uznať a podporovať človeka v jeho “neopakovateľnej  špecifickosti”.“

„Je potrebné preskúmať, či túto špecifickosť možno nájsť aj pred jazykom -vo sfére pátosu a emócií, túžby a zámernosti, ktoré dokáže vnímať, oceniť a premeniť na pozitívne a prospešné vzťahy s druhými len človek, ktorému pomáha milosť Stvoriteľa,“ povedal pápež.

„Toto je v konečnom dôsledku kultúrna úloha. Pretože kultúra formuje a usmerňuje spontánne sily života a spoločenské mravy,“ dodal.

Ocenil dialóg a spoluprácu

Pápež ocenil prácu akadémie, ktorá predstavuje pluralitu hlasov v prístupe k etickým a sociálnym otázkam cez optiku “dialógu” a “medziodborovej výmeny”.

„Môžem len povzbudiť tento druh dialógu, ktorý umožňuje každému ponúknuť vlastné úvahy a zároveň komunikovať s ostatnými vo vzájomnej výmene názorov,“ povedal pápež. „To je spôsob, ako prekonať obyčajné porovnávanie disciplín a uskutočniť revíziu nášho poznania prostredníctvom vzájomného počúvania a kritickej reflexie,“ povedal.

Pokus “obzrieť sa späť”

Pápež tiež pochválil skupinu za to, čo videl ako “synodálnu metódu postupu”. Poznamenal, že ide o náročný proces, keďže si vyžaduje ” dôkladnú sústredenosť a slobodu ducha a pripravenosť vydať sa na neprebádané a neznáme cesty, bez zbytočných snáh “obzrieť sa späť”.

Pápež, ktorý tento vzťah zasadil do širšieho kontextu kresťanskej tradície, poznamenal : „Kresťanstvo vždy ponúkalo významný prínos, absorbujúc významné prvky z každej kultúry, v ktorej zapustilo korene, a opätovne ich interpretovalo vo svetle Krista a evanjelia, privlastňujúc si jazykové a pojmové zdroje prítomné v rôznych kultúrnych prostrediach.“

Pápež poznamenal, že tento proces inkulturácie je “zdĺhavý”. Vyžaduje si “intelektuálny prístup schopný obsiahnuť mnohé generácie”.

Dodal, že proces “možno prirovnať k múdrosti a vízii tých, ktorí sadia stromy s vedomím, že ich plody budú konzumovať ich deti. Alebo tých, ktorí stavajú katedrály s vedomím, že ich dokončia budúce generácie”.

Počas pondelkovej tlačovej konferencie po audiencii u pápeža predseda akadémie arcibiskup Vincenzo Paglia poznamenal : „Naliehavosť témy si vynútilo uvažovanie o našej budúcnosti ako ľudského druhu, ktorý dnes predstavuje riziko zániku v dôsledku sebazničenia alebo prekonania.“.

„Antropologickú otázku sme preto priamo postavili do centra tohtoročnej práce. A to aj preto, že sa čoraz naliehavejšie objavuje vo verejnej diskusii – a to nielen v cirkevnej a akademickej sfére,“ uviedol arcibiskup.

Akadémiu založil Ján Pavol II.

Pápežskú akadémiu pre život založil svätý Ján Pavol II. v apoštolskom liste Vitae Mysterium z roku 1994. Inštitúcia bola založená ako nástroj štúdia “hlavných problémov biomedicíny a práva. Zameriavala sa na podporou ochrany života, predovšetkým v priamom vzťahu s kresťanskou morálkou a smernicami cirkevného magistéria.“

V posledných rokoch sa akadémia ocitla v centre kontroverzií. Niektorí jej členovia obhajovali názory, ktoré sú v rozpore s tradičným učením Cirkvi.

Na jar minulého roku sa arcibiskup Paglia vyjadril na podporu asistovanej lekárskej samovraždy. Označil ju za “uskutočniteľnú” napriek jednoznačnému postoju Cirkvi proti tejto praxi.

V októbri 2022 pápež František vymenoval za člena akadémie pro-potratovú ekonómku Marianu Mazzucatová. Ekonómka bude pôsobiť v inštitúcii päť rokov ako riadna akademička. Mazzucatová často vyjadrovala svoju podporu potratom.