Frankfurt nad Mohanom 23. júla 2020 (HSP/Foto:Archív)
Frankfurt, New York Európy. Krásne mesto na Mohane, plné mrakodrapov, histórie, výstav, športových, kultúrnych podujatí a najväčšieho európskeho letiska
Keď prichádzate do Frankfurtu po diaľnici mate pocit, že ste opustili Európu a nachádzate sa v USA. Nablýskanosť krásnych budov, sídla bánk, firiem a inštitúcií s celosvetovým významom. Mňa ohromila úžasná dronová šou v roku 2018. A najkrajší mrakodrap je pre mňa určite takzvaná “Pastelka”, ako ho volajú miestni s pyramídou na vrchole.
Výborný futbal, skvelé koncerty a výstavy na výstavisku.
Ale, potom prišlo veľké ALE.
Povrchnosť a prázdnota západnej kultúry sa nedá lepšie demonštrovať, ako vo Frankfurte. Je ľahké kritizovať, a moralizovať, ale môj cieľ je poukázať na tvrdú realitu a zamyslieť sa nad ňou. Pod krásnym pozlátkom sa skrýva krutá realita chudoby, prostitúcie a konzumácie drog. Aby som sa netváril, že v Bratislave, alebo v Prahe neignorujeme alkoholizmus, bezdomovectvo, a podobne veci, ktoré obchádzame bez povšimnutia.
Ale NAŠŤASTIE naše mestá nedosahujú rozmer Frankurtského problému, ktorého dopuje ešte multikulturalizmus danej chudoby. Od ázijských až po moslimské gangy. Je priam neuveriteľné, že za bieleho dňa na hlavnom bulvárne, nikomu neprekážajú s drogami predávkovaní ľudia, ktorý si svoje dávky heroínu a kadejakých “dobrôt” šľahajú priamo pred okolo chodiacimi.
Ľudia to už ignorujú, tak ako ignorujú, že v priľahlých upravených kríkoch, ktoré patria k mrakodrapom po zotmení trčia nohy bezdomovcov z najchudobnejších krajín Európy, Afriky a Ázie. Vrcholom noci je nástup bezhlavej prostitúcie zastúpenej väčšinou východoeurópankami, kde predávajú svoje mladé telá a duše doslova za pár drobných.
Cena za službu sa pohybuje okolo 30eur.
Hotový marazmus dopĺňajú zdrogované ženy a muži ležiaci na uliciach a pouličné gangy, ktoré pýtajú od vás neustále peniaze.
Som naozaj rád, že v rámci Nemecka žijem pri meste Weimar, ktoré zachováva zdravú časť nemeckej kultúry (Bauhaus). Naozaj je na nás, či si budeme vyberať politikov, ktorý podporujú vznik multikultúrne asociálnych spoločenstiev, (časovaného problému viď “Krawale” v Nemecku) alebo tých, ktorí budú podporovať vzdelanie a prácu medzi obyvateľstvom. A naozaj je jedno či ten národ, alebo Tá krajina, všetci sa môžu rozhodnúť, ktorým smerom pôjde. Každý človek, vie žiť správne, len ho treba motivovať a vzdelávať.
Peter Kúdelka