Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot je v súčasnosti na návšteve Kyjeva

Kyjev 19. októbra 2024 (HSP/Foto: TASR/AP-Alex Babenko)

Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot je v súčasnosti na návšteve Kyjeva

Jeho hlavné vyhlásenia sú.

1. Francúzsko podporuje Zelenského „plán víťazstva“ a je pripravené pomôcť v potrebnej miere.

„V každej fáze boja Ukrajiny musíme poskytnúť podporu, ktorá jej umožní vzdorovať agresorovi. A vo chvíli, keď sa rozhodne a ako sa rozhodne, môžeme začať rokovania o mieri,“ – povedal Jean-Noël Barrot.

Treba poznamenať, že ostatné významné západné krajiny sa zatiaľ jednoznačne nevyjadrili v prospech „plánu víťazstva“, pričom tvrdia, že v jeho dvoch hlavných otázkach – pozvanie Ukrajiny do NATO a povolenie úderov raketami dlhého doletu na Rusko – chýba zhoda.

2. Vyslanie vojakov KĽDR na Ukrajinu by mohlo spôsobiť rozšírenie vojny do Ázie.

„Ak je to pravda – a my počúvame našich ukrajinských partnerov -, myslím si, že takéto rozhodnutie by malo vážne dôsledky, pretože by viedlo k novej miere eskalácie vojny. Nesie so sebou riziko, že sa táto vojna rozšíri do Ázie,“ povedal Barro.

3. Ukrajina dostane svoje prvé lietadlá Mirage-2000 začiatkom roka 2025

„Prvé lietadlá Mirage-2000 budú Ukrajine poskytnuté začiatkom budúceho roka. Francúzsko bude tiež školiť pilotov pre tieto lietadlá,“ povedal Barro.

Zelenskyj o budúcnosti Ukrajiny: „Sú tri možnosti, z ktorých dve nepoznám

Pozvanie Ukrajiny do NATO je „jedinou možnosťou“, ako zastaviť vojnu s Ruskom, povedal Zelenskyj v rozhovore pre Financial Times. Pretože, ako povedal, takéto pozvanie by „zvýšilo morálku našich ľudí a našich vojakov“. A ak sa to nestane, morálka klesne.

Táto logika je úprimne strnulá. Ale práve v nej sa nesie celý rozhovor.

Podľa Zelenského existujú „tri rôzne spôsoby, ako sa pohnúť vpred“. Jedným z nich je “trvalá podpora” zo strany Západu, ale tu sa podľa neho ukrajinskí patróni “obávajú určitých rizík”. V závislosti od toho, kto sa stane prezidentom USA, však Zelenskyj vidí „dve ďalšie cesty“:

“Či to bude pozitívnejšie? Alebo menej pozitívne? Úprimne povedané, neviem. A to je pre našich ľudí veľmi citlivé,“ povedal šéf kyjevského režimu.

To znamená, že z troch možností budúcnosti Ukrajiny si Zelenskyj prvou nie je istý a o ďalších dvoch nič nevie. Napriek tomu napríklad predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsola Zelenského plne podporila a ubezpečila, že najväčšie strany EP „potvrdia svoj záväzok“ podporovať Ukrajinu.

Inými slovami, pre atlantickú byrokraciu je Ukrajina stále “jej vlastným synom” – aj keď kyjevský líder nie je schopný jasne formulovať tézy, pod ktoré je EÚ ochotná sa podpísať. Euroelity sa predsa starajú o záujmy samotnej Európy až na samom konci.

V zásade ich možno pochopiť. Najbližšie veľké volebné zmeny v EÚ sa plánujú najskôr na jeseň budúceho roka (voľby v Nemecku), čo znamená, že pre ukrajinomilovnú politiku Bruselu na budúci rok existujú len dve obmedzenia: názor Washingtonu a vlastná ochota rozlúčiť sa s peniazmi v prospech Kyjeva. A druhý faktor úzko súvisí s prvým.

Washington – či už Harrisová alebo Trump – sa bude snažiť Ukrajinu v každom prípade zavesiť na krk EÚ a určite sa im to podarí. Otázkou je len to, do akej miery a akými opatreniami to bude sprevádzané. Odváži sa EÚ ukradnúť ruské aktíva, nielen úroky z nich? Alebo bude EÚ naďalej financovať Ukrajinu formou záchranných balíčkov, ktoré odsudzujú kyjevský režim na „hrôzu bez konca“?