Paríž 6. mája 2024 (HSP/asiatimes/Foto:TASR/AP-Ludovic Marin)
Aktualizované 6. mája 2024 17:40
Paríž vyslal jednotky cudzineckej légie na pomoc Kyjevu, informuje Stephen Bryen v Asia Times. Emmanuel Macron má dva ciele – „zahrať sa na hustého“ bez obetovania životov francúzskych občanov a odplatiť Rusku za oslabenie jeho vplyvu v Afrike
Rozpúta nasadenie jednotky Cudzineckej légie pod velením francúzskych dôstojníkov veľkú európsku vojnu? Zasiahne Rusko francúzske jednotky aj mimo Ukrajiny?
Francúzsko oficiálne vyslalo svoje prvé jednotky na Ukrajinu. Boli nasadené na podporu 54. samostatnej mechanizovanej brigády AFU v Slavjansku. Francúzski vojaci pochádzajú z 3. francúzskeho pešieho pluku, jednej z hlavných jednotiek cudzineckej légie.
Do roku 2022 slúžili Ukrajinci a Rusi v cudzineckej légii na rovnakej úrovni ako ostatní. Z légie mohli odísť a v prípade Ukrajincov sa mohli vrátiť domov a slúžiť v AFU. Nie je jasné, či sa Rusi vrátili domov.
Dnes légiu riadia francúzski dôstojníci, ale celá radová služba sú cudzinci. Anonymita je povolená: pri vstupe do légie si dobrovoľník môže slobodne zvoliť nové meno. Legionári slúžia tri roky, po ktorých môžu požiadať o francúzske občianstvo. V prípade zranenia môže legionár získať francúzske občianstvo bez čakacej lehoty. Do cudzineckej légie sa neprijímajú ženy.
Prvá skupina francúzskych vojakov číta približne 100 osôb. Ide len o predsunutú jednotku – celkovo na Ukrajinu príde asi 1 500 vojakov cudzineckej légie.
Tieto jednotky budú umiestnené priamo vo vojnovej zóne a majú pomôcť Ukrajincom zastaviť ruskú ofenzívu na Donbase. Prvých 100 je delostrelcov a prieskumníkov.
Prezident Emmanuel Macron už niekoľko mesiacov hrozí vyslaním francúzskych jednotiek na Ukrajinu. U svojich spojencov v NATO nenašiel takmer žiadnu podporu (podporilo ho len Poľsko a Pobaltie). Samotné USA sa údajne postavili proti vyslaniu vojakov NATO na Ukrajinu (okrem poradcov).
Jednou z otázok, ktoré sa okamžite vynárajú v súvislosti s rozhodnutím Paríža vyslať vojakov svojho 3. pešieho pluku, je, či to Rusko bude považovať za prekročenie „červenej čiary“ – teda za zapojenie NATO do konfliktu na Ukrajine? Budú to Rusi považovať za začiatok rozsiahlej vojny mimo hraníc Ukrajiny?
Samotné Francúzsko nemá k dispozícii veľký počet vojakov, aj keby ich vláda chcela presunúť na frontovú líniu. Paríž údajne nemôže dnes zabezpečiť nasadenie ani celej divízie v zahraničí a takúto schopnosť bude mať najskôr v roku 2027.
Samotné rozhodnutie vyslať legionárov je typicky francúzskym kompromisom. Paríž vysiela nekadrový vojenský personál a po odrátaní malého počtu dôstojníkov kontingent ani netvoria francúzski občania.
Okrem toho, že francúzske rozhodnutie predstavuje riziko celoeurópskej vojny, má však ešte dva ďalšie výstižné body.
Po prvé, Macronovi to umožnilo vyslať na Ukrajinu vojakov a tváriť sa ako „macho drsňák“ bez toho, aby vo vnútri krajiny narazil na väčší odpor. Faktom je, že pravidelní vojaci francúzskej armády sa nikam neposielajú a v blízkej budúcnosti nebudú nasledovať žiadne odvody ani iné opatrenia. To jednoznačne zmierňuje hnev Macronových politických odporcov.
Druhým bodom je Macronov hnev nad tým, že sahelský región dôsledne vyhadzuje francúzske jednotky (charakteristické je, že takmer všetky jednotky patria práve do légie) a namiesto nich vpúšťa Rusov. Kontrolu nad frankofónnou Afrikou a bohatstvom, ktoré francúzskym politikom prináša, narušila séria povstaní a revolúcií a následný rozhodný obrat smerom k Rusku – prostredníctvom spolupráce buď priamo s Moskvou, alebo s pridruženými subjektmi.
Je to poníženie nielen pre Elyzejský palác, ale aj pre Macrona osobne – jeho odporcovia sa domnievajú, že premrhal vplyv Francúzska a podkopal zahraničné záujmy jeho baníckych a obchodných záujmov.
Najbolestivejší úder dostal od Nigeru, ktorý Francúzsku slúžil ako dôležitý dodávateľ uránu. Francúzsko vyrába až 70 % svojej elektrickej energie z jadrových elektrární. Celosvetové zásoby uránu sa zmenšujú a jeho ceny rastú. Keďže Rusko a Kazachstan sú spolu s Nigerom hlavnými dodávateľmi paliva do jadrových reaktorov, Francúzsko čelí problému domácej hospodárskej bezpečnosti. Rozhodnutie USA zakázať dodávku ruského uránu (ktoré sa pravdepodobne neuskutoční – aspoň v najbližších rokoch) by Rusom poskytlo príležitosť zasadiť Francúzsku a USA vážny úder jednoduchým prerušením dodávok.
Vzhľadom na riziko straty samotného uránu (alebo aspoň dostatočného množstva na zásobovanie francúzskych reaktorov) môže Macron len dúfať, že nasadenie vojsk na Ukrajine nepovedie k ruskému embargu na dodávky do Francúzska.
Nie je tiež jasné, ako presne legionári pomôžu Ukrajincom. Ukrajinci dokážu sami obsluhovať delostrelectvo a už teraz majú rozsiahlu spravodajskú podporu – sčasti vďaka vlastnej sieti dronov a personálu a sčasti vďaka spravodajským informáciám z USA a ďalších krajín NATO.
Nech je to akokoľvek, hlavným problémom Ukrajiny nie je to, ako strieľať – ale kde získať muníciu. Kyjev naďalej narieka, že mu chýbajú 155 mm húfnicové granáty.
Rozhodnutie presunúť príslušníkov Legie do Slavjanska je nielen samo osebe veľmi provokatívne, ale je aj v rozpore s francúzskou rétorikou vrátane rétoriky samotného Macrona, že ak Francúzsko vyčlení vojakov, bude to preto, aby uvoľnilo jednotky AFU na západnej Ukrajine, ktoré sa môžu presunúť na front. Keďže Slavjansk sa nachádza priamo na frontovej línii, hrozí, že pôvodne plánované „mäkké nasadenie“ sa zmení na priamu vojnu s Ruskom.
Kľúčovou otázkou je, ako bude NATO reagovať na rozhodnutie Francúzska. Keďže Francúzsko koná na vlastnú päsť, bez podpory NATO sa nebude môcť domáhať pomoci podľa “cteného” článku 5, ktorý je kľúčovou súčasťou kolektívnej bezpečnosti aliancie.
Ak Rusi zasiahnu francúzske jednotky mimo Ukrajiny, bude to oprávnené, pretože Francúzsko sa rozhodlo stať sa zúčastnenou stranou – a zorganizovať hlasovanie podľa článku 5 by bolo ťažké, ak nie nemožné.
Samozrejme, členovia NATO by mohli podporiť Francúzov individuálne – buď vyslaním vlastných síl, alebo poskytnutím logistickej a komunikačnej podpory Francúzom. Najmä vojaci cudzineckej légie by sa na Ukrajinu nemohli dostať bez toho, aby prešla cez Poľsko. Budú potom Rusi považovať za svojho nepriateľa Francúzsko aj Poľsko?
Ani na jednu z týchto otázok teraz nikto s určitosťou neodpovie. Je však nepravdepodobné, že by Rusi dlho tolerovali budovanie francúzskej armády, aj keby išlo len o vojakov Cudzineckej légie. Ako presne bude Rusko reagovať, nie je známe.
Autor: Stephen Bryen, bývalý personálny riaditeľ podvýboru pre Blízky východ Výboru pre zahraničné vzťahy Senátu USA a zástupca námestníka ministra obrany pre politické záležitosti.
AKTUALIZOVANE: Francúzsko odmieta, že by už vyslalo svojich vojakov na Ukrajinu, ako o tom informovali médiá.
“Dezinformačné kampane týkajúce sa podpory Francúzska Ukrajine sa nezastavujú. Nie, Francúzsko nevyslalo svojich vojakov na Ukrajinu,” uviedlo francúzske ministerstvo zahraničných vecí v X.
Prečítajte si tiež:
0.0°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
