Francúzski protestujúci hľadajú nový impulz v boji proti Macronovej revízii dôchodkov

Paríž 8. júna 2023 (HSP/wsj/Foto:TASR/AP-Bob Edme)

Protesty začali strácať na sile, odkedy boli zmeny v apríli podpísané do zákona, píše o tom The Wall Street Journal

Tisíce zamestnancov v celom Francúzsku v utorok odišli z práce a vyšli do ulíc v snahe vdýchnuť nový život protestnému hnutiu, ktoré stratilo na sile, odkedy prezident Emmanuel Macron podpísal spornú dôchodkovú reformu.

Protestujúci začali v januári organizovať demonštrácie, ktoré rozbúrili krajinu a zvýšili tlak na Macrona, aby ustúpil od reformy, ktorá zvyšuje vek odchodu do dôchodku zo 62 na 64 rokov do roku 2030. Niektoré protesty sa v apríli zmenili na násilné po tom, ako Macron využil osobitné ústavné právomoci na obídenie parlamentu.

Odvtedy však protesty a štrajky začali slabnúť. Ulice Paríža boli vyčistené od odpadkov, ktoré sa nahromadili kvôli štrajkujúcim smetiarom. Protesty sa stali menej častými a namiesto miliónových pochodov, ktoré boli charakteristické pre hnutie v čase jeho najväčšieho rozmachu, sa ich zúčastňujú státisíce ľudí po celom Francúzsku.

Nedávny prieskum verejnej mienky, ktorého sa 30. a 31. mája zúčastnilo 1 001 ľudí, uskutočnený spoločnosťou Elabe, ukázal, že podpora dôchodkovej reformy sa zvýšila na 33 % v porovnaní s 31 % zo 17. apríla. Medzitým sa Macronova popularita podľa iného prieskumu spoločnosti Elabe v máji odrazila od dna o 4 percentuálne body na 29 %.

V utorok vyšlo do ulíc podľa francúzskeho ministerstva vnútra približne 281 000 protestujúcich, čo je najnižšia účasť od začiatku protestného hnutia. Niektorí odboroví lídri signalizovali, že sa vyčerpalo.

“Je to pravdepodobne jeden z posledných dní mobilizácie,” povedal v utorok vo francúzskom rozhlase Laurent Berger, generálny tajomník CFDT, jednej z najväčších odborových organizácií v krajine.

Načasovanie protestu má však za cieľ upriamiť pozornosť verejnosti na posledné snahy opozičných zákonodarcov o zrušenie Macronovej legislatívy, ktorá má vstúpiť do platnosti v septembri. Parlament má vo štvrtok rokovať o novom návrhu zákona, ktorého cieľom je zablokovať zvýšenie dôchodkového veku. Neočakáva sa, že predseda dolnej komory parlamentu, ktorý pochádza z Macronovej propodnikateľskej strany, bude o tomto opatrení hlasovať. Podľa francúzskej ústavy nemôžu zákonodarcovia prijímať právne predpisy, ktoré zaťažujú verejné financie, bez opatrení na kompenzáciu týchto nákladov.

Predpokladá sa, že francúzsky dôchodkový systém, ktorý je jedným z najštedrejších dôchodkových programov na svete, bude mať v roku 2023 deficit vo výške 1,8 miliardy EUR, čo zodpovedá 1,9 miliardy USD, keďže ľudia žijú dlhšie a populácia starne. Tým sa znižuje počet aktívnych pracovníkov, ktorí financujú každý dôchodok.

Podľa vlády pripadali vo Francúzsku začiatkom 60. rokov 20. storočia na jedného dôchodcu viac ako štyria pracujúci. Podľa nezávislej skupiny ekonómov, zákonodarcov a odborových lídrov, ktorí vláde radia v oblasti dôchodkov, tento počet v roku 2020 predstavoval 1,7 a v nasledujúcom desaťročí by mal klesnúť na 1,5.

Utorkové protesty sa podľa polície začali pokojne, keďže francúzske odbory zorganizovali pochody v mestách po celej krajine, od Nice na Azúrovom pobreží po Calais pri Lamanšskom prielive, ako aj v Paríži.

Lise Bouvierová, 25-ročná študentka, hovorí, že sa v posledných mesiacoch zúčastnila na niekoľkých protestoch.

“Zdá sa, že to nemá žiadny vplyv. Nepočúvajú nás,” povedala.

V Nantes a Rennes na západe Francúzska došlo k niekoľkým zrážkam medzi políciou a demonštrantami.

Boli zrušené desiatky letov a narušená železničná doprava. Protestujúci sa zhromaždili pred kanceláriou organizátorov olympijských hier 2024 v Paríži. Niektoré odbory pohrozili, že ak Macron zvýši vek odchodu do dôchodku, naruší olympijské hry.

Francúzsky minister vnútra Gérald Darmanin uviedol, že na monitorovanie protestov bolo nasadených 11 000 policajtov vrátane 4 000 v Paríži, kde bolo podľa polície zadržaných najmenej 14 demonštrantov. Darmanin uviedol, že francúzske spravodajské služby očakávajú účasť krajne ľavicových militantov zo zahraničia na protestoch.

Françoise Nayová, 66-ročná lekárka na dôchodku, ktorá sa zúčastnila na protestoch v Paríži, hovorí, že si nemyslí, že Macron zmení kurz.

“Je po všetkom, zákon je prijatý,” povedala. “Ale hnev je stále prítomný,” dodala.