„V minulom storočí, komunistické diktatúry a Osmanská ríša brutálne prenasledovali kresťanov, niektoré ateistické režimy, ako francúzski laicards, španielski republikáni a mexickí revolucionári, robili to isté.
Dnes ešte stále veľké množstvo kresťanov trpí a umiera pre svoju vieru. Správy Pomoci cirkvi v núdzi (L´Aide á l´eglise en détresse) a Otvorené dvere (Porte Ouvertes) sú alarmujúce: týka so to takmer 200 miliónov kresťanov v 50 krajinách.
V komunistickej Číne vracajú kresťanských utečencov do Severnej Kórei s jediným koncom: smrť, alebo internačný tábor. Na Strednom Východe a v Afrike sú kresťania obeťami inštitucionalizovaného islamizmu alebo džihádizmu. V Indii hinduistickí fundamentalisti zvyšujú šikanu…Zoznam je dlhý.
Ak chcú byť európski vodcovia vypočutí, musia byť konzistentní. Je pokrytecké vyjadrovať ľútosť nad prenasledovanými kresťanmi a zároveň odmietnuť pripomienku kresťanských koreňov Európy v zmluvách a hanobiť poľských, maďarských, ruských alebo amerických predstaviteľov pre ich oddanosť kresťanskej identite svojich národov. Najprv rešpektujte naše tradície a naše duchovné dedičstvo ničené desaťročiami konzumného individualizmu a „rozumného“ kompromisu s islamizmom.“
Tieto slová nenašli odozvu v Európskom parlamente, nie je sa však čomu diviť , keď sa sám francúzsky prezident Macron vyjadril, že Francúzsko nemá židovsko-kresťanské korene a nič také ako francúzska kultúra neexistuje…
Katarína Hanzlíková