Stephen M. Walt vo svojom komentári pre Foreign Policy spochybňuje chápanie, že prezident Donald Trump predstavuje “osobitnú hrozbu pre poriadok založený na pravidlách, ktorý údajne existuje od roku 1945”, a že by v prípade prezidentovania Hillary Clintonovej boli USA “nepostrádateľnými vo vedení sveta k blahodarnejšej budúcnosti a prosperoval by (alebo aspoň neporušil) poriadok založený na pravidlách”.
Pripúšťa, že “Trump dáva malú hodnotu demokracii, ľudským právam, právnemu štátu alebo iným klasickým liberálnym hodnotám“, ale je tiež chybou považovať ho za jedinú a najdôležitejšiu príčinu problémov, ktoré teraz USA zažívajú.
“V skutočnosti sa semená našich súčasných problémov vysiali dlho predtým, ako Trump vstúpil na politickú arénu, a to v dobrej miere kvôli rozhodnutiam zahraničnej politiky vytváranej bývalými prezidentmi Billom Clintonom, Georgom Bushom a Barackom Obamom,” konštatuje Walt.
Vracajúc sa štvrťstoročie späť, píše o “unipolárnom okamihu”, ktorý sa ukázal pádom Sovietskeho zväzu, kedy víťazné Spojené štáty mali prijať veľkú stratégiu, ktorá by lepšie vyhovovala vtedajšiemu svetu “bez súperiacej superveľmoci”.
Podľa tvrdenia Walta, “Washington mal postupne opustiť regióny, ktoré už nepotrebujú významnú americkú ochranu, a redukovať svoje celosvetové vojenské pôsobenie s tým, aby bol pripravený konať v niekoľkých kľúčových oblastiach, ak to bude absolútne nevyhnutné”.
Tým by “najbohatší spojenci USA prevzali väčšiu zodpovednosť za miestne problémy” a USA by sa mohli zamerať na naliehavé domáce potreby, čím by dosiahli svoj “americký sen” a ukazovali by ho ako príklad iným krajinám v hodnotách slobody, demokracie, otvorených trhov a právneho štátu.
“V presvedčení, že vietor pokroku ich zozadu poháňa a očarení obrazom Ameriky ako “nepostrádateľného národa” vo svete, začali používať americkú moc, aby zosadili diktátorov, šírili demokraciu, sankcionovali takzvané nebezpečné štáty a zapájali čo najviac krajín do bezpečnostných inštitúcií pod vedením Spojených štátov,” poznamenáva Walt s tým, že “do roku 2016 sa USA formálne zaviazali brániť viac cudzích krajín ako kedykoľvek v histórii”.
Napriek “najlepším zámerom” im to teda nevyšlo, čoho výsledkom sú zhoršené vzťahy s Ruskom a Čínou, kvôli snahe o mier medzi Izraelom a Palestínou je zvyšok Blízkeho východu úplne rozdelený. Severná Kórea, India a Pakistan “vyskúšali” všetky jadrové zbrane a aj z Iránu je “jadrový zbrojný štát”.
Walt poukazuje aj na to, že “demokracia je v ústupe na celom svete, “extrémisti” sú aktívni na viacerých miestach, EÚ sa trápi a nerovnaké výhody globalizácie spôsobili silný odpor voči liberálnemu hospodárskemu poriadku“.