Helsinki 4. júla 2023 (HSP/Foto:Twitter@IntermodalnewsE)
Fínsko realizuje projekt, ktorý zabezpečí hladké spojenie z atlantického pobrežia NATO v Nórsku s jeho novou hranicou s Ruskom. Keďže aliancia pretvára svoju stratégiu, prístup k týmto novým územiam a ich infraštruktúre otvára spojencom cesty, ako sledovať a kontrolovať Moskvu
„Na novom severe NATO sú nové šance zadržať Moskvu”, uvádza agentúra Reuters.
Vysoko nad železničným mostom preklenujúcim spenenú rieku tesne za polárnym kruhom fínski stavební robotníci pracujú na projekte, ktorý zabezpečí plynulé spojenie od atlantického pobrežia NATO v Nórsku k jeho novej hranici s Ruskom.
Do februára 2022 elektrifikácia tohto krátkeho úseku železnice – jediného železničného spojenia medzi Švédskom a Fínskom – za 37 miliónov eur, miestnym obyvateľom jednoducho sľubovala možnosť dostať sa nočným vlakom do Štokholmu, ale po vpáde Ruska na Ukrajinu sa to zmenilo, píše Reuters.
Takmer dve desiatky diplomatov a vojenských a bezpečnostných expertov pre agentúru Reuters uviedlo, že aliancia v reakcii na Rusko, mení svoju stratégiu – prístup k týmto novým územiam a ich infraštruktúre otvára spojencom možnosti, ako sledovať a zadržiavať Moskvu, a ponúka bezprecedentnú šancu zaobchádzať s celou severozápadnou Európou ako s jedným blokom.
Jedným z príkladov sú zlepšenia fínskych železníc v okolí Tornia na švédskej hranici. Majú byť dokončené budúci rok a spojencom uľahčia posielanie posíl a vybavenia spoza Atlantiku do Kemijarvi, hodinu cesty autom od ruských hraníc a sedem hodín od ruskej jadrovej bašty a vojenských základní pri Murmansku na polostrove Kola.
Fínsko má plniť dôležitú úlohu a pomôcť NATO odolávať Rusku v prípade vyostrenia situácie.
Podľa údajov, ktoré zozbieral Fínsky inštitút pre medzinárodné záležitosti (FIIA), patrí k ruskej Severnej flotile 27 ponoriek, viac ako 40 vojnových lodí, približne 80 stíhacích lietadiel a zásoby jadrových hlavíc a rakiet.
Vo vojenskom konflikte s NATO by hlavnou úlohou ruskej flotily bolo prevzatie kontroly nad Barentsovým morom a zastavenie lodí privážajúce posily zo Severnej Ameriky do Európy cez vody medzi Grónskom, Islandom a Spojeným kráľovstvom. A práve v tomto prípade má Fínsko zohrať dôležitú úlohu.
„Ide o to, aby sme zadržali tento druh kapacít zo severu,” povedal pre agentúru Reuters americký generálmajor vo výslužbe Gordon B. Davis Jr.
Okrem otvorenia svojho územia Helsinki nakupujú vhodné prostriedky, najmä stíhačky, “aby zvýšili hodnotu (severovýchodnej) obrany a, úprimne povedané, v prípade konfliktu ohrozili Rusko,” doplnil generálmajor.
Príspevok Švédska bude do roku 2028 zahŕňať novú generáciu ponoriek v Baltskom mori, o ktorej Fredrik Linden, veliteľ prvej švédskej ponorkovej flotily, hovorí, že bude znamenať veľký rozdiel v ochrane zraniteľnej infraštruktúry morského dna.
„S piatimi ponorkami môžeme uzavrieť Baltské more,” povedal Linden pre agentúru Reuters.
V máji Fínsko hostilo svoje prvé arktické vojenské cvičenie ako člen NATO na jednom z najväčších európskych delostreleckých cvičísk 25 km nad polárnym kruhom. Počas májových manévrov zaplnilo riedke diaľnice takmer 1 000 spojeneckých jednotiek zo Spojených štátov, Veľkej Británie, Nórska a Švédska, ktoré sa pripojili k približne 6 500 fínskym vojakom a 1 000 vozidlám.
„Ešte sme neboli tak blízko (Ruska) a mohli sme trénovať vo Fínsku,” uzavrel dôstojník americkej armády Rossi.
0.0°C
.jpg)
