Washington 1. novembra 2021 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP – Chinatopix via AP, TASR/AP – Ng Han Guan, SITA/AP-J. Scott Applewhite)
V USA sa priznali, že financovali výskum vo Virologickom ústave vo Wu-chane. Znovu to vzbudilo záujem o hypotézu ohľadom laboratórneho úniku infekcie, ktorá spôsobila pandémiu covidu-19. Niektorí ľudia sa domnievajú, že americkí a čínski vedci robili obzvlášť nebezpečné pokusy s koronavírusom netopierov. Avšak priame dôkazy nie sú
Zhoda okolností alebo následky: dve verzie pôvodu vírusu
V decembri 2019 vypukla v meste Wu-chan epidémia neobvyklej respiračnej infekcie spôsobujúcej smrteľnú pneumóniu. Choroba sa rýchlo rozšírila po celom svete. Čoskoro bol genóm pôvodcu dešifrovaný. Ukázalo sa, že ide o beta koronavírus. Práve s podobnými patogénmi pracovali vo Virologickom ústave Čínskej akadémie vied vo Wu-chane. Niet divu, že vzniklo podozrenie na únik z laboratória.
Na jar 2020 založila WHO komisiu pre vyšetrovanie pôvodu novej infekcie. Experti z desiatich krajín navštívili Virologický ústav vo Wu-chane, trhovisko, s ktorým dávajú do súvislosti epidémiu, odobrali vzorky, preštudovali dokumentáciu, ale neobjavili stopy po pôvode covidu-19.
“Nie sú príznaky toho, že niekto v minulosti pracoval s týmto vírusom a že došlo k úniku,” povedal v podcaste WHO člen komisie doktor Peter Ben Embarek.
Prezident USA Joe Biden zveril túto záležitosť rozviedke. Koncom augusta dostal jej referát. Verejnosti oznámili, že obe verzie, únik a prírodný zdroj vírusu, sú pravdepodobné, ale chýbajú údaje. Jediné, o čom sa presvedčili tajné služby, je to, že Čína nevyvinula pôvodcu covidu-19 ako biologickú zbraň. Biden povedal, že chce pokračovať vo vyšetrovaní.
Mimo moratórium
USA sú jednou z krajín, ktorá bola pandémiou postihnutá najviac. Ochorenie si už vyžiadalo 743 tisíc životov, veľmi poškodilo ekonomiku. Paradoxom je to, že sa vo Wu-chane venovali koronavírusu aj za peniaze amerických daňových poplatníkov.
Dve skupiny vedcov z rôznych krajín geneticky modifikovali v roku 2012 nezávisle na sebe vírus vtáčej chrípky H5N1. Je nebezpečný pre ľudí, ale nakaziť sa ním dá iba od vodného vtáctva, z človeka na človeka sa neprenáša. V snahe pochopiť, prečo je to tak, a ak je vírus schopný sa stať nákazlivejším, vedci vštepili malý úsek do génu povrchovej bielkoviny hemaglutinínu, s ktorého pomocou preniká infekcia do buniek cicavcov, nakazili vírusom tchora, umožnili evolúciu vírusu, a nakoniec získali variant nákazlivý pre hlodavce.
Podobné pokusy nazývajú vedci gain-of-function research, čo je vytvorenie nových funkcií. Existujú však veľké pochybnosti ohľadom ich etickosti. Na jednej strane to pomáha vo vývoji nových protivírusových prípravkov, vakcín, zvládnutí nebezpečných epidémií, na druhú stranu existuje určité riziko.
V roku 2014 zakázali v USA po mnohých incidentoch gain-of-function research s chrípkou a koronavírusmi. Zároveň ale fakticky poskytol Národný zdravotnícky úrad NIH, najväčšia americká organizácia, prakticky ministerstvo zdravotníctva, granty EcoHealth Alliance na financovanie wuchanského Virologického ústavu.
Eco Health
EcoHealth je mimovládna organizácia, dedička fondu založeného v sedemdesiatych rokoch britským prírodovedcom Geraldom Darrelom za účelom zachovania divokej prírody. Medzi jej dnešnými projektmi je pátranie po potenciálne nebezpečných infekciách pre ľudí a prevencia epidémií. Na čele EcoHealth stojí britský expert na infekcie prenášané zvieratami Peter Daszak. Nehľadiac na zjavný konflikt záujmov sa stal jediným zástupcom USA v tejto komisii WHO.
EcoHealth poskytla granty v sume 600 tisíc dolárov laboratóriu vedenému virologičkou Ši Čeng-li, batwoman (ženou netopierou). Je známa tým, že objavila prírodného pôvodcu vírusu podobného SARS-CoV-2, pôvodcu atypickej pneumónie, ktorej epidémia vypukla v Číne krátko po roku 2000. Sú to netopiere obývajúce jaskyne v provincii Yunnan.
Vylepšená verzia koronavírusu
Netopiere sú zdrojom takých nebezpečných infekcií ako Ebola, Marburg, Nipah, Hendra. V ich populácii cirkulujú aj koronavírusy nákazlivé pre ľudí, vrátane SARS.
Vírusy podobné SARS sa zachytia buniek cicavcov s pomocou povrchových bielkovín spikúl (výrastkov), nachádzajú tam zvláštne receptory ACE2, klamú ich a prenikajú dovnútra. Väčšina vírusov netopierov to nedokáže, preto nie sú nebezpečné pre ľudí. Otázka spočíva v tom, ako vznikli tieto mutácie v bielkovine výrastku. Podľa jednej hypotézy sa má vírus predtým rozvíjať v prostredných majiteľoch, napríklad v strukoch. Koronavírus spôsobujúci sporadické epidémie MERS na Blízkom východe zase pochádza od tiav. Mimochodom, ich predok v divokej prírode dodnes nebol objavený.
V roku 2015 bol v časopise Nature uverejnený článok tímu vedcov na čele so Ši Čeng-li a americkým výskumníkom Ralphom Barrickom z Univerzity Severnej Karolíny v Chapel Hill. Obsahoval výsledky pokusov s koronavírusmi netopierov. Do SARS-CoV vštepili povrchovú bielkovinu-výrastok iného koronavírusu. Chiméra nakazila bunky človeka a humanizovaných myší, zvlášť vypestovaných geneticky modifikovaných živočíchov s ľudským receptorom ACE2 na membránach bunky. Pričom hlodavce nakazené chimérickým vírusom mali ťažší priebeh choroby.
Ši Čeng Ak uverejnila v roku 2017 prácu napísanú spolu s Daszakom. Tentokrát geneticky vštepili bielkovinu-výrastok z ôsmich koronavírov netopierov do divokého koronavírusu WIV1. Noví agenti infikovali bunkové línie obličiek mačkodanov a človeka HeLa používajúc ako bránu receptory ACE2.
Táto publikácia vyvolala ostré spory na zasadnutie Kongresu USA tento rok v máji. Senátor Rand Paul trval na tom, že ide o gain-of-function research, čo znamená, že USA financovali zakázané výskumy. Hlavný epidemiológ USA Anthony Fauci to poprel.
Situácia sa vysvetlila iba v týchto dňoch, keď senát dostal list z NIH, ktorý bol zverejnený na Internete.
“Uverejnené genómové dáta svedčia o tom, že koronavírusy netopierov skúmané z grantov NIH a EcoHealth vo wuchanskom virologickom ústave neboli a nemohli sa stať SARS-CoV-2,” uvádzalo sa v liste.
Ukázalo sa tiež, že EcoHealth neposkytla úplné výkazy o grantoch.
Stojí za zmienku, že Európska únia bola tiež sponzorom čínskeho virologického ústavu pre program Horizont-2020. Došlo však k prieťahom s výkazmi a EÚ zrušila financovanie.
Argumenty pre a proti
Teraz je pracovnou verziou, ktorú vedci preferujú, prirodzený prenos vírusu z netopierov na človeka, možno prostredníctvom medzihostiteľa. To sa v minulosti stávalo mnohokrát. Stačí si pripomenúť epidémie HIV, vtáčej chrípky, Zika, Ebola, SARS a MERS. Nie je vždy možné nájsť priamych predkov v prírode, ale najbližšie príbuzné vírusy medzi divokými typmi vždy existujú.
Hlavným argumentom proti úniku je príliš veľký rozdiel medzi genómami SARS-CoV-2 a tými vírusmi, s ktorými sa experimentovalo vo Wu-chane. Jediný kmeň, ktorý môže infikovať ľudí, nájdený u netopierov v jaskyniach Yunanu, je vírus podobný SARS RaTG13. Ich genómy sa z 96 percent opakujú. Vedci z francúzskeho Inštitútu Pasteur nedávno objavili na 96,8 percent podobný koronavírus v severnom Laose.
Genóm u SARS-CoV-2 a SARS-CoV sa na 75 percent zhoduje. Dôležitý rozdiel je v oblasti, kde sú zašifrované informácie o bielkovine-ostne. SARS-CoV-2 má vložku so štyrmi nukleotidmi, ktorá umožňuje pritiahnuť ďalší enzým (furinovú proteázu) na štiepenie proteínového ostňa na dve časti (S1 a S2), keď je spojený s receptorom ACE2, takže môže ľahšie preniknúť bunkovou membránou dovnútra.
Furinová vložka okamžite upútala pozornosť vedcov. Žiadny z príbuzných koronavírusov to nemá. Nie je jasné, ako a kde ho získal SARS-CoV-2. Genetici túto sekvenciu poznajú, aj keď v trochu inej podobe. Toto je ďalší argument proti mutantovi, ktorý utiekol z laboratória – neexistujú žiadne práce, kde by vedci reprodukovali furinovú vložku presne ako pri SARS-CoV-2.
Podobné experimenty boli plánované aj v EcoHealth. Organizácia požiadala v roku 2018 o grant DARPA – Agentúru pre perspektívne výskumné projekty Ministerstva obrany USA, ale neúspešne. Dokument unikol do médií vďaka skupine DRASTIC, ktorá združuje dobrovoľníkov, ktorí vyšetrujú verziu laboratórneho úniku.
Ideovým inšpirátorom DRASTIC je kanadský podnikateľ ruského pôvodu Jurij Dejgin. Nadšenci hľadajú dokumenty o experimentoch v laboratóriu Shi Zhengli. Vlani na jeseň Dejgin v spolupráci s rakúskou mikrobiologičkou Rosanou Segretovou publikoval článok vo vedeckom časopise na podporu svojej hypotézy.
„Umelý pôvod vírusu SARS-CoV-2 nie je len konšpiračnou teóriou, ktorú treba odsúdiť, vedci sú povinní zvážiť všetky možné príčiny,“ uzatvárajú autori.
Zástancovia prirodzeného prenosu považujú vypuknutie infekcie vo Wu-chane za tragickú zhodu náhod.
„Keby sa epidémia nestala vo Wu-chane, ale povedzme v Pekingu, bolo by blízko podozrivé laboratórium,“ hovorí biológ Alexander Pančin z Ústavu pre otázky prenosu informácií A. A. Charčeviča Ruskej akadémie vied v článku v Novaja Gazeta.
.
V týchto dňoch spoločne s genetikom z Moskovskej štátnej univerzity a Harvardu Alexandrom Tyškovským kritizoval verziu úniku. Vedci sa domnievajú, že chýba jasný scenár, podľa ktorého by to bolo možné, a argumenty, ktoré by prevážili hypotézu prirodzenej evolúcie.
Zatiaľ je pôvod SARS-CoV-2 zahalený tajomstvom. Hľadanie predka vo voľnej prírode môže trvať mnoho rokov a skončiť ničím. Napríklad po najbližšom príbuznom SARS-CoV sa pátralo 14 rokov a zdroj prepuknutia Eboly v roku 2014 nebol doteraz identifikovaný.