Spojené štáty sú na pokraji hospodárskeho a finančného chaosu. Tvrdí to ministerka financií Janet Yellenová. Hovorila o hrozbe platobnej neschopnosti, ktorá sa teraz vznáša nad americkou ekonomikou. A ktorá je dôsledkom špecifík amerického rozpočtu aj neschopnosti dvoch hlavných amerických strán dohodnúť sa navzájom.

Skutočnosť je taká, že Spojené štáty, najväčšia ekonomika na svete, ktorá prostredníctvom svojich štruktúr podobných MMF učí ostatných, ako míňať peniaze, si už dlho žije nad svoje možnosti. Vládne výdavky sú neustále vyššie ako príjmy. Politici sa zdráhajú znižovať rôzne sociálne záväzky (zo strachu, že nebudú vo svojich obvodoch opätovne zvolení) a míňajú veľa peňazí na zahraničné dobrodružstvá. A v tejto situácii si treba peniaze požičiavať – vydávaním štátnych dlhopisov, ktoré kupujú občania USA, ako aj externí hráči (vrátane zahraničných vlád, pre ktoré sú tieto dlhopisy súčasťou devízových rezerv).

A to si vyžaduje veľa pôžičiek. V roku 2006 predstavoval vládny dlh USA len 8 biliónov USD – 61 % HDP. V roku 2014 dosiahol 17,8 bilióna USD a prvýkrát prekročil HDP krajiny. Podľa zákona stanovuje strop štátneho dlhu Kongres – a ten sa vždy zvyšuje, keď pôžičky dosiahnu svoj limit. K poslednému takémuto zvýšeniu došlo v decembri 2021 a v súčasnosti je strop na úrovni 31,4 bilióna USD. To je 123 % celkovej veľkosti národného hospodárstva.

Problémom je, že vláda ho dosiahla začiatkom roka 2023. Teraz sa financovanie výdavkových položiek rozpočtu uskutočňuje v rámci tzv. núdzových opatrení (medzi ktoré patrí napríklad zníženie príspevkov do dôchodkového fondu pre štátnych zamestnancov, ako aj presúvanie prostriedkov medzi jednotlivými štátnymi štruktúrami). Tieto opatrenia sú však dočasné – len do opätovného zvýšenia stropu.

Ak sa tak nestane, podľa Janet Yellenovej by default mohol nastať už 1. júna. Iní odborníci uvádzajú rozpätie od začiatku júna do začiatku augusta.

A bude to katastrofa. Aspoň tak sa vyjadril americký prezident Joe Biden. “Jasne som povedal, že platobná neschopnosť neprichádza do úvahy… Bude to katastrofa… Naša ekonomika by sa prepadla do vážnej recesie, dôchodkové účty by sa vyprázdnili a náklady na pôžičky by sa zvýšili. Podľa medzinárodnej ratingovej agentúry Moody’s by takmer 8 miliónov Američanov prišlo o prácu a naša povesť vo svete by bola vážne poškodená.”

Znamená to, že republikáni a demokrati sa musia urýchlene dohodnúť na zvýšení dlhového stropu – na čo sa musia v Kongrese (ktorého hornú komoru ovládajú demokrati a dolnú komoru republikáni) zjednotiť a odhlasovať príslušný zákon.

Ráno škrty, večer strop

V skutočnosti sú republikáni pripravení. Ale pod podmienkou zníženia výdavkov. “Keď dáte dieťaťu kreditnú kartu a ono na nej všetko vyčerpá, nebudete slepo zvyšovať kreditný limit – skôr pomôžete dieťaťu zmeniť správanie a určiť, kde a ako môže znížiť výdavky. Prístup k nášmu štátnemu dlhu by mal byť rovnaký,” povedal predseda Snemovne reprezentantov Kevin McCarthy. Využijúc svoju tesnú väčšinu v Snemovni reprezentantov republikáni prijali uznesenie o zvýšení limitu štátneho dlhu o 1,5 bilióna dolárov výmenou za zníženie výdavkov o 4,5 bilióna dolárov počas 10 rokov – a teraz chcú, aby s tým Biden súhlasil.

Tento krok sa zdá byť logický. Má však jasný volebný podtón.

Po prvé, toto zvýšenie je malé – technicky je zákon napísaný tak, že americká vláda v marci 2024 nejakým spôsobom (aj keď hneď nedosiahne nový strop) bude musieť opäť vyjednávať s Kongresom. Šesť mesiacov pred voľbami.

Po druhé, republikáni chcú v rámci svojho plánu na zníženie výdavkov prinútiť Bidena, aby drasticky znížil financovanie dvoch svojich kľúčových programov – st
imulov pre zelenú energiu a budovanie infraštruktúry. Dva programy, ktoré by mali tvoriť základ ekonomickej časti kampane súčasného prezidenta.

Nie je prekvapením, že Biden a demokrati tento plán odmietli podporiť a požadovali, aby republikáni schválili “čisté” (t. j. bezpodmienečné) zvýšenie štátneho dlhu. V dôsledku toho sa rokovania medzi oboma stranami zmenili z konštruktívneho dialógu na prúd obvinení.

Demokrati obviňujú republikánov z toho, že “držia národné hospodárstvo ako rukojemníkov” tým, že predkladajú rôzne požiadavky k dohode o zvýšení štátneho dlhu. Okrem toho demokrati dávajú voličom jasne najavo, že súhlas s požiadavkou republikánov by znamenal pokles životnej úrovne bežných Američanov: zníženie výdavkov na presadzovanie práva, zdravotné poistenie a ďalšie.

Analytici Bieleho domu počítali s tým, že ak krajina do poslednej chvíle balansuje na hranici platobnej neschopnosti, štáty prídu v dôsledku hospodárskej neistoty o 200 tisíc pracovných miest. Ak dôjde k platobnej neschopnosti a jej riešenie sa pretiahne, počet stratených pracovných miest sa zvýši na osem miliónov. V prípade straty HDP ide o 0,3 a 6,1 percentuálneho bodu a v prípade nezamestnanosti o 0,1 a 5 percentuálnych bodov.

Republikáni naopak tvrdia, že je to nezadržateľná vášeň demokratov míňať verejné peniaze na všetky strany. “Extrémistickí demokrati v Snemovni reprezentantov požadujú, aby sme aj naďalej míňali naše peniaze v režime opitého námorníka – inak podkopú našu ekonomiku a umožnia Amerike neplatiť,” povedal republikánsky kongresman Richard Hudson. Podľa neho, ak demokrati nezaplatia účty, ktoré nahromadili, zaplatia za to vo voľbách.”

Mor na vaše domy

A zatiaľ čo oni sa hádajú, ekonómovia a americká verejnosť vyvodzujú vlastné závery. Napríklad finančný sektor považuje pravdepodobnosť platobnej neschopnosti za vyššiu, ako bola počas finančnej krízy za Obamu (náklady na poistenie proti platobnej neschopnosti amerického dlhu vzrástli na najvyššiu úroveň od roku 2009). Na druhej strane, obyvateľstvo je naďalej frustrované z politikov, ktorí sa týmto zvláštnym spôsobom uchádzajú o ich sympatie.

Podľa prieskumu Gallupu dôveruje Bidenovi len 35 % Američanov (o 5 % menej ako vlani), zatiaľ čo guvernérovi americkej centrálnej banky Jeromovi Powellovi dôveruje 36 % (o 7 % menej ako v roku 2022). Lídrom demokratov a republikánov v Kongrese dôveruje 34 % a 38 % (o 4 a 2 % menej ako vlani).

Samozrejme, demokrati a republikáni sa nakoniec zhodnú. Alebo sa Biden pokúsi využiť štvrtý oddiel 14. dodatku Ústavy USA, ktorý hovorí, že “platnosť verejného dlhu Spojených štátov povoleného zákonom vrátane dlhov vytvorených na vyplácanie dôchodkov a odmien za službu v prípade povstania alebo vzbury sa nesmie spochybňovať”. Bol prijatý ešte v roku 1868 a týkal sa skôr následkov občianskej vojny, ale teraz ho chcú využiť, aby Biden prijal jednostranné opatrenia na zvýšenie štátneho dlhu. Je to kontroverzné, znamenalo by to dlhý právny boj – ale je to možné.

Nevyrieši to však problém chybnej štruktúry ekonomiky USA, ktorá bude naďalej žiť na úkor iných krajín. Podľa niektorých kongresmanov sa za 10 rokov štátny dlh v najlepšom prípade zvýši na najmenej 53 biliónov dolárov – čo znamená, že šanca na platobnú neschopnosť sa len zvýši.

A táto situácia ohrozuje nielen hospodárstvo USA, ale aj globálny finančný systém. Viaceré krajiny nielenže investovali do dlhových záväzkov USA, ale z týchto dlhopisov (pretože sa predpokladá, že sú bezpečné) urobili dôležitú súčasť vládnych rezerv. A teraz by sa z týchto dlhopisov mohol stať len papier, prinajmenšom by sa mohli zmeniť na dosť nespoľahlivé aktíva (vzhľadom na to, že každý rok dôjde k podobnému zvýšeniu stropu).

Preto je možné, že spolitizovanie situácie so štátnym dlhom USA by bolo pre svet dobré – prinútilo by ho prehodnotiť svoju závislosť od amerických štátnych dlhopisov. A vymaniť sa z postavenia amerického rukojemníka aspoň v tejto otázke.

PREČÍTAJTE SI EŠTE

Peniaze hýbu svetom

Prečo majú Čína a jej obchodní spojenci dobré predpoklady na zvrhnutie dolára?