Slovenskí vysokoškoláci, ktorí bývajú u svojich rodičov, si až tri pätiny zo svojho príjmu zarobia vlastnými silami. Ďalších 29 % ich príjmu predstavuje hotovosť, ktorú dostanú od rodičov. “Tí, ktorí počas štúdia neopustia ‘hniezdo’, zvyčajne získavajú od svojich rodičov viac než len peniaze. A to napríklad bývanie, či stravu zadarmo. Na príspevky z verejných zdrojov sa študenti príliš spoliehať nemôžu, nakoľko tie sa na ich príjme podieľajú len 2 %,” konštatuje analytička Poštovej banky Eva Sadovská. Podľa jej slov v porovnaní so študentmi z iných krajín sa tak slovenskí vysokoškoláci musia obracať viac, keďže podiel peňazí zarobených vlastnými silami je u nás najvyšší.
Nižší mesačný príjem ako vysokoškolskí študenti na Slovensku vykazujú už len študenti z piatich európskych ekonomík. Menej mesačne zarobia študenti v Litve, Česku, Chorvátsku, Rumunsku a na Malte. “Pri porovnávaní príjmov však treba brať do úvahy aj druhú stranu mince. Životná úroveň študentov v danej krajine totiž nezávisí len od výšky ich príjmu, ale aj od cenovej hladiny v krajine,” podotýka Sadovská.
Naopak, najvyšší mesačný hotovostný príjem majú podľa prieskumu Eurostudent študenti v Anglicku, Dánsku, Portugalsku, Írsku a Švédsku.
as