Düsseldorf 19. augusta (TASR,HSP/Ilustrácia:HSP)
Ekonómovia požadujú oslabenie eura, aby pomohli dlhujúcim
Napriek dlhej kríze je spoločná európska mena stále silnejšia než americký dolár. Ekonómovia požadujú znehodnotenie eura. To by podporilo exporty z krajín, ako sú Španielsko a Taliansko, a pomohlo pri znižovaní ich dlhov.
“Viem si predstaviť, že euro musí ešte viac oslabiť,” uviedol profesor Oxfordskej univerzity Clemens Fuest pre nemecký týždenník Welt am Sonntag. Najlepšie reformy podľa neho samostatne nestačia na to, aby sa krízou zasiahnuté krajiny opäť stali konkurencieschopnými.
V prípade poklesu kurzu eura môžu krajiny menovej únie vyvážať za nižšie ceny, čo podporí odbyt. Euro je voči doláru stále relatívne silné, a to aj napriek niekoľkoročnej kríze. Dôvodom je, že aj USA prekonávajú ťažkú krízu.
“Nemci musia zmeniť svoje stanovisko,” požaduje profesor medzinárodnej ekonomiky v Leuvene. “Ich prianie mať silnú menu je čisto emocionálne a nemá nič spoločné s racionálnou analýzou.”
Slabšie euro je teraz vhodné pre krízou zasiahnuté krajiny, myslí si hlavný ekonóm Berenberg-Bank Holger Schmieding. Pre krajiny ako Taliansko a Španielsko, pre ktoré je pri vývoze dôležitý skôr objem, má takáto cenová výhoda veľkú hodnotu. Informoval o tom portál spiegel.de.
U susedov by zrazu bolo drahšie než u nás
Makroekonómovia sa dívajú na ekonomiku, ako na stroj, ktorý má svoje vstupy a výstupy. Za každým rozhodnutím sú však vždy aj konkrétni ľudia. Oslabenie meny, tj. zníženie jeho kurzu voči inej mene (tj. že za euro si po oslabení kúpim menej dolárov než predtým), prinesie zlepšenie konkurencieschopnosti výrobkov eurozóny, kedže cena európskych tovarov na svetových trhoch klesne o toľko, o koľko oslabí euro. O ten istý pomer však stúpnu ceny zahraničných výrobkov na európskom trhu. To na jednej strane dá šancu uchytiť sa aj slabším podnikateľom v eurozóne, na druhej strane spôsobí rast cien všetkých tovarov zo zahraničia. Zvlášť ceny ropy, palív, plynu a energií nakupované tradične v dolároch by išli hore ešte viac a vytvorili tak nové európske maximá.
V konečnom dôsledku by si pomohli najmä veľké firmy, ktoré exportujú tovary mimo eurozóny a predovšetkým banky, ktoré dlžia svojim veriteľom v dolároch, švajčiarskych frankoch, britských librách, japonských jenoch či čínskych juangoch. Drobný človek by okrem potenciálnej nádeje, že si bude môcť ľahšie nájsť pracovné miesto (zvlášť vo veľkých metropolách, kde je trh práce flexibilnejší), získal iba vyššie ceny a pocit, že v Poľsku, Maďarsku a Česku je konečne drahšie ako u nás.