Môj profil 
Predplatné
Brusel 25. septembra (TASR) – Eurozóna by mala zaviesť spoločný rozpočet. Zvýšila by sa tak jej schopnosť odolávať hospodárskym otrasom a zároveň by pomohla slabším členom bloku vyhnúť sa hlbokej recesii. Informuje o tom agentúra AP s odvolaním sa na správu, ktorú vypracovali experti Medzinárodného menového fondu (MMF).
Spoločný rozpočet pomôže eurozóne zmierniť negatívny vplyv dlhových problémov niektorých jej členov na celý blok a môže zabrániť opakovaniu krízy, tvrdí dokument.
Rozpočet s presne určenými príjmami, ktorý experti MMF označili za "fond na daždivé dni", by mohol napríklad slúžiť na financovanie rozvoja infraštruktúry alebo verejných služieb v menovom bloku. V každom prípade by predstavoval akúsi záchrannú sieť pre štáty eurozóny, ktoré zasiahla hospodárska kríza. Podľa MMF takýto fond by zbieral peniaze od členských štátov a presúval ich do krajín, ktoré zažívajú otrasy.
Experti z MMF však vo svojom návrhu zašli oveľa ďalej ako členovia eurozóny v rámci plánov na tesnejšiu integráciu. Tento dokument pravdepodobne vyvolá v Európe búrlivú diskusiu. Viedol by totiž k oslabeniu národnej suverenity členov bloku, ktorí by museli odovzdať časť peňazí a právomocí spoločným inštitúciám.
Veľké a silné ekonomiky, napríklad Nemecko, preto s veľkou pravdepodobnosťou odmietnu návrh na trvalý presun peňazí od svojich daňových poplatníkov do slabších štátov eurozóny. Dôvodom sú obavy, že "príjemcovia" takejto pomoci by potom neboli ochotní zavádzať nepopulárne reformy.
Fond pripúšťa existenciu "prekážok" na ceste k hlbšej fiškálnej integrácii, no zároveň pripomína, že eurozóna musí pristúpiť k tesnejšej integrácii niektorých inštitúcií, aby bola v budúcnosti lepšie pripravená zvládať prípadné krízy.
"Cieľom (dokumentu) je vyvolať diskusiu," uviedla predstaviteľka MMF Celine Allardová v telefonickom rozhovore s agentúrou AP. "Je zložitá otázka, ktorú nie je možné vyriešiť za jednu noc," dodala.
Dlhová kríza eurozóny odhalila, že problém v jednej krajine, napríklad nadmerné zadlženie Grécka, či záchrana bankového sektora v Írsku, môžu veľmi rýchlo podkopať dôveru v celú eurozónu a ohroziť jej finančný systém aj hospodárstvo.
Lídri bloku pracujú na "cestovnej mape", ktorá má zabrániť opakovaniu kríz. Allardová vidí riešenie v tesnejšej fiškálnej integrácii. Domnieva sa, že centralizovaný rozpočet by vďaka istým príjmom mohol slúžiť aj ako garancia spoločných dlhopisov. A tak by zároveň bránil šíreniu krízy v eurozóne.
MMF navrhuje, aby štáty prispeli do spoločného rozpočtu sumou, ktorá by zodpovedala 2,5 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo je podľa jeho odhadov asi 200 miliárd eur. Spoločný rozpočet si však vyžaduje aj vytvorenie prísneho dozoru vrátane možných sankcií, napríklad zastavenia platieb štátu, ktorý poruší rozpočtové pravidlá a prekročí povolenú výšku deficitu.
Francúzsko už v minulosti navrhovalo vytvorenie spoločného rozpočtu, ale za určitých podmienok. To sa však nepáčilo Nemecku, ktoré upozornilo, že nebude súhlasiť so žiadnym návrhom, ktorý by počítal s vyššou sumou ako 10 až 15 miliárd eur, čo zodpovedá zhruba 0,015 % HDP eurozóny.
.jpg)
.JPG)
