Môj profil 
Predplatné
Londýn 25. júna (TASR) – Legendárny investor George Soros varuje pred dôsledkami nemeckej politiky. Neochota Berlína prijať opatrenia, ktoré by znížili tlak na taliansky a španielsky dlh, môže mať podľa neho fatálne následky.
Na piatkovom (22. 6.) stretnutí v Ríme sa lídri Nemecka, Francúzska, Talianska a Španielska dohodli na krokoch smerujúcich k bankovej únii a tiež na stimulačnom balíku pre eurozónu v hodnote 130 miliárd eur. Nemecká kancelárka Angela Merkelová sa však naďalej stavia proti všetkým návrhom opatrení, ktoré by Španielsku a Taliansku uľahčili financovanie na trhoch. Úročenie ich dlhov sa nachádza na úrovniach, ktoré sú dlhodobo neudržateľné.
Podľa Sorosa neochota Nemecka ustúpiť ohrozuje tohtotýždňový summit (28. a 29. 6.) Európskej únie, ktorý môže skončiť "fiaskom". To môže byť "osudové, pretože zvyšok eurozóny zostane bez dostatočne silného eurovalu, ktorý by ho ochránil proti prípadnému vystúpeniu Grécka".
Soros vo svojom príspevku pre britský denník Financial Times (FT) upozorňuje, že aj keby Grécko nevystúpilo z menovej únie, "posilní sa deliaca čiara medzi veriteľskými krajinami a dlžníkmi a okrajové štáty nebudú mať šancu opätovne získať konkurencieschopnosť, pretože ihrisko je naklonené proti nim". Dôsledkom bude, že Európa sa zmení na "impérium", centrom ktorého bude Nemecko, a "periféria bude v trvale podriadenom postavení", varuje Soros.
Podľa neho má kancelárka Merkelová pravdu, keď sa odvoláva na pravidlá EÚ, ktoré zakazujú Európskej centrálnej banke (ECB) riešiť fiškálne problémy členských krajín. Proti je napríklad aj prezident ECB Mario Draghi.
Soros navrhuje, aby eurozóna vytvorila Európsky fiškálny dohľad (European Fiscal Authority, EFA), ktorý by v spolupráci s ECB "mohol urobiť to, čo samotná ECB nemôže". Mal by založiť fond na redukciu dlhu, ktorý by bol modifikovanou formou Európskeho paktu na umorenie dlhu, ktorý navrhovali ekonomickí poradcovia Merkelovej kabinetu a v Nemecku ho podporujú Sociálni demokrati aj Zelení. Na odvetu za to, že Taliansko a Španielsko zrealizujú konkrétne štrukturálne reformy, by fond prevzal významný podiel ich dlhu.
Nákupy dlhopisov by fond financoval vydávaním Európskych pokladničných poukážok (European Treasury Bills), ktoré by spoločne emitovali členské krajiny eurozóny, pričom výhody lacného financovania by sa preniesli na krajiny, ktoré majú s financovaním problémy. Keďže by tieto pokladničné poukážky mali najvyšší rating, ECB by ich pri refinančných operáciách brala ako kolaterál s najvyššou kvalitou. Podľa Sorosa bankový systém eurozóny urýchlene potrebuje bezrizikové likvidné aktíva, keďže banky majú v ECB uloženú prebytočnú likviditu vyše 700 miliárd eur, pričom zarábajú na nej len štvrť percenta. "To zabezpečí veľký trh, ktorý je pripravený kupovať tieto pokladničné poukážky s úročením 1 % a menej."
Ak niektorá z participujúcich krajín nebude plniť svoje záväzky, "EFA jej môže uložiť pokutu alebo iný trest primeraný k porušeniu záväzkov". To by bolo podľa Sorosa "silnou ochranou proti morálnemu hazardu. Napríklad by bolo prakticky nemožné, aby budúca talianska vláda porušila záväzky prijaté Montiho vládou. Ak by bola takmer polovica talianskeho dlhu financovaná prostredníctvom Európskych pokladničných poukážok, malo by to podobné dôsledky ako skrátenie priemernej splatnosti dlhu krajiny. Preto by nasledujúca vláda bola podstatne citlivejšia na akýkoľvek trest od EFA". Po istom čase by participujúce krajiny spustili programy znižovania dlhu, ktoré by však mali takú podobu, aby neohrozili ich rast. "To bude predohrou vytvorenia úplnej politickej únie a zavedenia eurobondov."
"Nie je neskoro prísť s politickou deklaráciou, ktorá načrtne nielen dlhodobý ciel – politickú úniu, ale tiež smerovanie k fiškálnej a bankovej únii. EFSF, riadený touto deklaráciou, by mohol okamžite prevziať z portfólia ECB grécke dlhopisy, ECB by mohla začať hromadiť španielske a talianske dlhopisy a Taliansko a Španielsko by mohli implementovať štrukturálne reformy, ktoré ich kvalifikujú pre fond na umorenie dlhu."
Podľa Sorosa je najväčšou prekážkou nemecká politika, ktorá sa nachádza v režime "nedá sa". "Kancelárka Merkelová trvá na tom, že fiškálnej a bankovej únii musí predchádzať politická únia. To je nerealistické rovnako ako nezmyselné. Všetky tri únie sa musia rozvíjať krok po kroku."
