Bratislava 17. júla 2023 (TASR/Aktuality/HSP/Foto: Screenshot)
Už začiatkom júna Robert Fico (Smer SD) na tlačovej konferencii vytiahol bombu. Nebola to atómovka, ako sme zvyknutí u Igora Matoviča. Šlo o časovanú bombu, ktorá tiká v domácnostiach zaťažených hypotékou
Fico upozornil na to, že v rokoch 2024 a 2025 končí fixácia úrokových sadzieb v prípade 400 tisíc hypoték. Pritom aj národná banka tvrdí, že úroková sadzba v tom období môže byť už aj na úrovni 6 %. Smer vtedy na svojej stránke uviedol: “Nárast úrokov zo dňa na deň zo zafixovaného 1% na 4,7%, blížime sa k tomu, že mesačná splátka môže stúpnuť dvojnásobne. Teda napríklad pri splátke 300 eur mesačne so zafixovaným úrokom, zrazu príde z banky list, že platiť musia 600. To sa však bez pomoci nedá.”
Portál Aktuality dnes zverejnil podcast, rozhovor s hypotekárnou odborníčkou Evou Šabolovou. Tá sa financiám venuje 17 rokov, začínala v bankovom sektore, potom prešla do do oblasti finančného sprostredkovania. Dá sa teda predpokladať, že bude argumentovať viac v prospech toho, kto úvery poskytuje, než v prospech toho, kto si ich berie.
Dajme však priestor číslam, ktoré prezentovala: Šabolová sa približne zhoduje s Ficom s počtom postihnutých domácností. Tvrdí však, že v realite s splátky ľuďom navýšia o 50 až 60 %, nie dvojnásobne, ako tvrdil Fico. Pri súčasnej splátke 500 € Šabolová odhaduje, že ju navýšenie zdvihne na 750 €, nie viac. Šabolová očakáva, že podiel tzv. zlyhaných úverov (tých, ktoré dlžník už nedokáže splácať) nestúpne, bude sa držať na štandardnej úrovni. Tvrdí, že Fico vec nafúkol v rámci politického boja. Nárast splátok vidí pri priemerných úveroch na úrovni desiatok, najviac 150 €.
Máme za sebou asi desaťročné obdobie, počas ktorého úrokové sadzby klesali a súčasný radikálny obrat trhu väčšinu ľudí prekvapil. Podľa Šabolovej percento zlyhaných úverov dlhodobo o Slovákoch hovorí, že ľudia si na splácanie hypotéky peniaze nájdu. Väčšinou obmedzia spotrebu v iných oblastiach výdavkov. Fico podľa nej vyvoláva predvolebnú hypotekárnu paniku. Oveľa viac ako otázke spotrebiteľov, sa podcast venoval strane bánk, ktoré sú zabezpečené proti reťazovej reakcii v prípade masívneho vzrastu nesplácaných úverov. Prispela k tomu aj regulácia zavedená voči bankám v minulosti, pri úvere je teda dlžník testovaný na vyššiu záťaž, než akú úver spôsobuje.
Na trhu však chýba asi 300 tisíc bytov, čo cenu dvíha neúmerne nahor. Ceny už stúpli natoľko, že v niektorých regiónoch sa byty stali nepredajné, čo už vyvíja tlak opačným smerom. Ak štát zoberie bankám rekordné zisky, podľa Šabolovej to môže zbrzdiť ekonomický rast. Avšak banky na Slovensku investujú málo, väčšinu zisku odvádzajú do zahraničia, takže nie je celkom jasné, aký mechanizmus zníženia ekonomického rastu mala Šabolová na mysli. Šabolová to v podstate “dala na Sulíka”, netreba robiť nič, ľudia si na splátky peniaze nájdu, obmedzia sa inde a trh to vyrieši.
Podcast otázku solidarity odbil jedinou vetou: “Ak na hypotéku nemáš, choď do menšieho!” Riešenie je v podpore štátu výstavbe nájomných bytov, ktoré by pomohli aj znížiť cenu hypoték. Problém je aj vo výške príjmov, ktorý je neporovnateľne nižší než na západe, čo zvyšuje podiel nákladov na bývanie na životných nákladoch.
To otvára otázku pracujúcej chudoby. Podľa správy TASR celkový podiel pracujúcich ľudí ohrozených príjmovou chudobou medzi rokmi 2020 a 2021 stúpol o 0,4 percenta na 7,1 percenta. Ohrozených príjmovou chudobou k júnu 2023 je podľa údajov Štatistického úradu 735 tisíc ľudí, teda 13,7 percent obyvateľstva. Pre TASR to uviedol rezort práce ako reakciu na odborový zväz KOVO, ktorý sa vyjadril, že odhaduje, že pracujúcich chudobných môže byť 14 percent. Ten upozornil na nastavenie daňového bonusu, ktorý v maximálnej výške dosiahnu tí s vyšším príjmom.
Ministerstvo práce vyjadrenia odborárov nepovažuje za korektné: “Zmeny v rodinnej politike nadobudli účinnosť v júli 2022, respektíve v januári 2023. Dosahy týchto zmien bude možné pozorovať najskôr v údajoch o príjmoch domácností zozbieraných za roky 2022 a 2023.” Náklady na bývanie sú na Slovensku nižšie pri vlastnení nehnuteľnosti, než pri jej prenájme. To ľuďom, ktorí nedosiahnu na hypotéku, paradoxne podiel nákladov na bývanie na celkových životných nákladoch ešte viac dvíha. Najchudobnejší tak budú ešte viac chudobní.
0.0°C
.jpg)
