Bratislava 7. februára 2023 (HSP/Foto:Screenshot Youtube)
“Voľby budú až 30. septembra a nejde pravdepodobne len o to, aby nás pozatvárali,” povedal včera vo svojom videoodkaze Robert Fico. Natočil ho na vojenskom cintoríne vo Zvolene a adresoval najvyšším ústavným činiteľom – prezidentke Zuzane Čaputovej, predsedovi NR SR Borisovi Kollárovi a Eduardovi Hegerovi poverenému výkonom funkcie predsedu vlády SR
Na zvolenskom cintoríne leží takmer 17 tisíc vojakov Červenej armády, ktorí padli pri oslobodzovaní Slovenska, najmä Rusov a Ukrajincov. Fico svoj odkaz začal želaním, aby sa nikdy podobné cintoríny nestavali v dôsledku vojny na území členských štátov NATO. “Nás mimoriadne prekvapila agresivita a nervozita, ktorú prejavili niektorí vládni politici a slovenské médiá,” hovorí vo videu Fico, “po tom, čo sme absolvovali stretnutie s veľvyslancami Európskej únie, Veľkej Británie a Spojených štátov. Na tomto stretnutí som nepovedal nič nové, hovoril som veci, ktoré som už predtým povedal minimálne tisíc krát.”
Fico pripomenul, že ak sa dostane k moci, nebude posielať na Ukrajinu zbrane, lebo tie len predlžujú konflikt, že sa stavia za mierové mierové riešenia. Poslanie nemeckých tankov na Ukrajinu považuje Fico za prostriedok ako zvýšiť bojového ducha ruskej armády.
Podľa Fica nastáva ďalšia etapa konfliktu na Ukrajine. Na Ukrajinu sa valí obrovské množstvo zbraní, vojenského materiálu a peňazí. Ale nie všetko ide podľa predstáv Západu, nehovoriac o tom, že možno polovicu z týchto zásob Ukrajinci rozkradnú. “Začína sa potichu hovoriť, že ďalšou etapou by malo byť aj posielanie vojakov NATO na Ukrajinu,” vraví Fico, “čo by som ja považoval za najväčšiu hlúposť, akú môže niekto urobiť.” Zapojiť sa do konflinku vojenským personálom, to je podľa neho už cez akúkoľvek čiaru.
Fico sa dostáva k žiadosti k najvyšším ústavným činiteľom: “Myslím si, že je na mieste a je veľmi správne, aby som požiadal pani Čaputovú, pána Hegera a pána Kollára, aby urobili jasné verejné vyhlásenie, prísľub, že nikdy slovenskí vojaci, slovenskí mladí muži nebudú poslaní, aby bojovali v konflikte na Ukrajine, s ktorým Slovensko nič nemá. Veľmi sa bojím, že tie voľby budú až 30. septembra a nejde pravdepodobne iba o to, aby nás pozatvárali. Možno bol ten termín so súhlasom prezidentky úmyselne posunutý aj preto, aby, ak takéto rozhodnutie príde, aby ho robili tí, ktorí dnes sedia na vládnych stoličkách. Dúfam, že na Slovensku nikto nepochybuje, že keby takáto otázka padla pani Čaputovej alebo pánovi Hegerovi, tak bez akéhokoľvek zaváhania by poslali slovenských mladých mužov bojovať na Ukrajinu. Preto si myslím, že moja výzva je na mieste,” uzavrel Fico.
Nech Ficove slová pripadajú komukoľvek ako absurdné, mrazí z nich. Na našom území neprebiehali vojenské operácie od roku 1945. Generácia, od ktorej by sme mohli počuť priame svedectvá o tom, čo je vojna, takmer vymrela. V posledných rokoch sa usilovne pracuje na tom, aby nenávisť k Rusom a pohŕdanie nimi bolo čosi akceptovateľné a normálne. Snažia sa nám nahovoriť, že sa to diametrálne líši od nenávisti k Židom a pohŕdanie nimi, ktorými bola plná nemecká spoločnosť pred sto rokmi.
Pomoc Ukrajine už dlho balansuje na hrane priameho zapojenia do konfliktu. Do konfliktu s jadrovou veľmocou, ktorej oprávnené bezpečnostné záujmy boli roky ignorované. Dokonca sa do povedomia verejnosti snaží dostať názor, že rozparcelovanie Ruskej federácie na menšie nestabilné celky a rozdelenie jeho prírodného bohatstva je vlastne čestný a legitímny cieľ Západu.
Ak sa človek nezaujato pozrie na správanie Západu voči Rusku a ako sa ono predstavuje domácemu obyvateľstvu, napadne mu prirovnanie s pomaly sa variacou žabou. Je normálne nenávidieť Rusov, je normálne klamať ich pri rokovaniach, škodiť im. To je ďaleko od nálad, ktoré v Európe vládli na konci studenej vojny. A speje to k tomu, že bude normálne s Rusom bojovať aj na bojisku. USA a Európska únia je už roky s Ruskom v diplomatickej vojne, ktorá bez väčších problémov prerástla do vojny ekonomickej a má nakročené k horúcemu konfliktu. Ficove slová, žiaľ, majú opodstatnenie.