Fico – Macron a dve facky v európskom priestore

Bratislava 8. marca 2024 (HSP/Foto: TASR/AP-Lewis Joly)

Udalosť, ktorá posledné dni najviac rezonuje v Európe a NATO je príbeh Fico vs. Macron

25. februára sa Fico v emotívnom videu obrátil na slovenskú verejnosť a tvrdil, že v Paríži na stretnutí členských štátov EÚ a NATO, ktoré sa má uskutočniť nasledujúci deň sa má riešiť vyslanie vojakov NATO na Ukrajinu.

“Z informácií o témach, o ktorých máme v pondelok hovoriť, ide mráz po chrbte,“ povedal Fico doslovne a deklaroval, že urobí všetko preto, aby zabránil priamej účasti slovenských vojakov vo vojne, aj keby ho to malo stáť funkciu premiéra. Na ďalší deň zvolal Bezpečnostnú radu štátu, aby s politickými partnermi a opozíciou prerokovali stanovisko Slovenska pred odletom na stretnutie v Paríži.

A veľké Macronovo tajomstvo bolo na svete.

Macron mal v úmysle presvedčiť účastníkov stretnutia, aby sa zapojili priamo do konfliktu a vyslali svojich vojakov na Ukrajinu.

Ukrajina je posledné týždne vo veľmi zúfalej situácii. Ruská armáda tlačí po celej dĺžke frontu a Ukrajine dochádza úplne všetko. Vojakmi počnúc, nábojmi a technikou končiac. Macron má teda pravdu v tom, že ak sa Ukrajine urýchlene nepomôže, môže vojensky a následne ako krajina skolabovať.

Postoj Francúzska sa dá pochopiť. Kolektívny Západ urobil stávku na kolaps Ruska. V 2014 zrealizoval majdan. Do čela Ukrajiny dosadil svojich ľudí. Konflikt, ku ktorému následne došlo na Donbase však ukázal, že na veľkú vojnu nie je Ukrajina zatiaľ pripravená, a preto Západ zorganizoval Minské dohody. Oklamal Rusov a získal čas. Vyzbrojil Ukrajinu a provokoval jej prijatím do NATO. Rusko zareagovalo vojensky a scenár sa mohol začať napĺňať.

Západ bol pripravený. Navonok to vyzeralo na prekvapenie, ale v skutočnosti bolo už veľa vecí predpripravených. O tom, že špičky jednotlivých západných štátov vedeli o pripravovanom útoku Ruska už niekoľko mesiacov vopred hovoril aj Jaroslav Naď, bývalý minister obrany.

Plán mohol byť jednoduchý. Rusko zaútočí, svet sa preľakne. Zavedú sa najtvrdšie ekonomické sankcie. Západ prinúti celé svetové spoločenstvo, aby sa pridalo. Ukrajina bude víťaziť a vojensky tlačiť. V Rusku vznikne nespokojnosť, piata kolóna zorganizuje občanov do protestov a zvrhne Putina. Následne podpíše mier, Západ rozparceluje a roztrhá Rusko na kusy, z jeho zdrojov si zahojí vojenské straty a bude nasledujúcich 20 – 30 rokov prosperovať.

Západ zistil, že je izolovaný a tvorí ho iba 52 zo skoro 200 uznaných štátov. Ostatné sa jednoducho odmietli pridať. Rusko vďaka tomu zvládlo sankcie, prešlo na vojenskú výrobu a jeho hospodárstvo začalo rásť. Sankcie a odchod západných firiem zapôsobili na Rusov mobilizačne. Do vojska sa začali hlásiť dobrovoľníci. Všetko sa následne prejavilo na fronte a vytvorilo situáciu aká je teraz, ktorá Macrona viedla k už spomenutej iniciatíve. Západ sa ocitol vo veľmi zlej situácii. Najmä Európa, ktorá za toto dobrodružstvo platí najviac.

Predstavme si však, že by sa Macronov nápad naozaj zrealizoval. Niektoré krajiny, asi nie všetky, ale s minimálne tichým súhlasom ostatných, by vyslali svoje jednotky na Ukrajinu. Tie by sa tam postupne zapojili do bojov, čo by Rusi asi ťažko mohli vyhodnotiť inak, ako útok NATO proti nim. Aj keby selektovali a vojensky odpovedali iba proti jednej zo zapojených krajín, povedzme, že by raketami zaútočil na vojenské alebo výrobné objekty v Litve alebo Poľsku, táto krajina by požiadala o aktiváciu článku 5. zmluvy NATO a celá Európa by sa ocitla v ohni vojny, pričom aj vojaci krajín, ktoré by odmietli vyslať vojakov na Ukrajinu podľa Macronovho plánu, by sa museli následne zapojiť.

A časť európskej elity na čele s Macronom je dosť šialená, že o tom reálne uvažuje.

Problém, ktorý Fico vyvolal svojimi vyhláseniami v podstate spočíva v tom, že vyzradil Macronov plán. Keby tak neurobil, v Paríži by si niečo porozprávali a keby sa nedohodli, prekryli by celé stretnutie kopou prázdnych fráz a rozišli sa domov.

Ale takto už bolo šidlo z vreca von. Macron Ficove tvrdenia nemohol poprieť, téma sa stala verejnou a politici sa k nej začali vyjadrovať. A Macron bol sfackaný, ako neduživý sopliak, čo s plno rečami vošiel do ringu. Vyžrať mu to dali v podstate všetci. Počnúc Scholzom, končiac USA, všetci jeho plány odmietli a malý bojachtivý Napoleon zostal za úplného hlupáka.

Fico pritom postupoval veľmi strategicky, a ako sa ukázalo, aj správne. Keby nebol rozvíril a svojim spôsobom vyzradil tému rokovaní, mohol byť na stretnutí, v kruhu vojnových jastrabov za zatvorenými dverami, dotlačený k rozhodnutiam, ktoré by boli úplne proti jeho deklarovanej politike.

Samozrejme, keď Fico vyšiel s témou von, dezinfomainstream, najmä denník N, Sme a Aktuality na neho zaútočili, že klame a vymýšľa si, že straší. Tak ako vždy jednoducho klamali a svoje sny a konštrukty vydávali za realitu. Keď Macron následne potvrdil Ficove slová, vôbec sa svojim čitateľom neospravedlnili.

Príbeh sa však neskončil. Macron má od Ficovej facky ešte stále červené líce a s týmto červeným lícom a pocitom poníženia pricestoval 5. februára do Prahy. Tam rokoval s Fialom o jadrovej energetike. Ťažko predpokladať, čo mohol Macron, ktorý má s jadrom momentálne, po tom, čo ho Rusi vyhnali z Nigeru (čo je inak tiež dôvod Macronovho aktivizmu voči Rusku), sám problém, Čechom sľúbiť. Následne sa presunul na hrad za českým prezidentom Petrom Pavlom a podebatovali si o tom, ako Rusko nesmie vyhrať a o tom, ako podporujú a vždy budú podporovať Ukrajinu.

Ako však ukázali následné udalosti, asi nerokovali iba o tom. Česká vláda, ktorú vedie Petr Fiala, totiž následne v stredu urobila historické rozhodnutie. Zrušila spoločné zasadnutie českej a slovenskej vlády a medzinárodné konzultácie so Slovenskom.

Takže sa môžeme domnievať, akú intrigu mohol urobiť Macron a ako sa cez české nesvojprávne vedenie pokúsil vrátiť Ficovi úder.

Téma však zas nevypáli pre Macrona a Fialu dobre. Fico totiž úplne trefne, uvedomujúc si nadštandardné vzťahy medzi Slovákmi a Čechmi vyhlásil:

„Vážený pán predseda českej vlády, pán Petr Fiala, vzťahy medzi našimi občanmi, medzi Čechmi a Slovákmi sú jedinečné. Sú historicky osvedčené, sú pôžičkami vzájomnej dôvery. Plné priateľstva, príbuzenských vzťahov a porozumenia,“ uviedol Fico. „Slovenská vláda nebude nikdy, opakujem nikdy – vystavovať takéto hlboké slovensko-české vzťahy takémuto ohrozeniu,“ dodal Fico a úplne tak zaklincoval Fialu ako preaktivizovaného zväzáka, ktorý sa chce iba vopchať hlbšie do Macronovho zadku.

Samozrejme, toto nie je posledný krok vojnovo naladených západných politikov voči Slovensku. Francúzi napríklad vo štvrtok nepozvali našich ministrov na telekonferenciu ministrov zahraničných vecí a obrany európskych krajín o Ukrajine.

Ale to je len dobre. Pochopili, že Fico sa momentálne snaží robiť proslovenskú politiku a nenaskočí na ich šialené nápady, aby našu krajinu obetoval za francúzske alebo americké záujmy v horúcej vojne.

Slovensko je z pohľadu sveta mikroskopická krajina. To, že dokáže aspoň do istej miery robiť suverénnu politiku a presadzovať vlastné záujmy je vynikajúce, nielen z pohľadu hrdosti národa, ale je to veľmi dobré pre celý svet. Najmä pre Západ, ktorý si to dnes ešte neuvedomuje, ale jednoznačný postoj Slovenska a Maďarska, bláznov ako Macron, chráni pred treťou svetovou vojnou.

Predstavme si, že by bol pri kormidle štátu tandem Korčok – Šimečka. Ich lokajská politika by nielen ťahala svet do pekla, ale úplne by poškodzovala Slovensko a jeho záujmy. Mali sme to možnosť vidieť na príklade ich trojčiat Čaputová – Heger – Naď, ktorí kvôli záujmom cudzích štátov úplne odzbrojili, ekonomicky poškodili a zadlžili Slovensko.

Na to, aby sa svet znova znormalizoval je potrebné, aby sa zdravý rozum dostal k moci vo viacerých západných štátoch. Tento rok je supervolebný. Vzhľadom na nálady západnej spoločnosti sa to vo viacerých krajinách môže stať.

My však máme ešte dve možnosti ako sami ovplyvniť budúce udalosti. V prezidentských voľbách odmietnuť lokajstvo a nebezpečenstvo vtiahnutia do vojny zosobnené v Korčokovi a následne v eurovoľbách podporiť strany, ktoré sú v svojich postojoch, čo sa týka suverenity štátu a vojny na Ukrajine jasne vyhranené.

Z Bruselu ide najviac zla a hlúposti. Zastaviť to môžeme iba tak, že v deň eurovolieb nezostaneme doma.