Festival premárnených príležitostí…

Bratislava 2. septembra 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Evgenia Novozhenina/Pool Photo via AP)

Lavrov v nedávnom rozhovore pre dokumentárny film „Mosty na východ“ zrekapituloval premárnené príležitosti Ukrajiny na zachovanie jej územia a mieru, uvádza denník Vzgljad. Stratu ukrajinského územia Lavrov vysvetlil absolútnou neschopnosťou kyjevského režimu dohovoriť sa

Ukrajina nemohla zostať v hraniciach z roku 1991 pre absolútnu neschopnosť kyjevského režimu a jeho pánov a s každým neúspešným rokovaním stráca ďalšie a ďalšie územia, uviedol ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

Poukázal na to, že Kyjev podporovaný Západom opakovane narúša rokovania a dohody. Kyjev a jeho západní spojenci priznali, že minské dohody využili ako spôsob, ako získať čas, ale „do tejto chvíle“ stále existovala možnosť rokovať.

Lavrov poznamenal, že Moskva podporovala rokovania medzi Viktorom Janukovyčom, vtedajším ukrajinským prezidentom, a opozíciou, ktoré priviedli k dohode. Ak by opozícia neporušila dohody, Ukrajina by bola v roku 1991 v hraniciach, „o ktorých sníva Zelenskyj“, povedal Lavrov.

„Po splnení minských dohôd z roku 2015 by Ukrajina mohla zostať v tých istých hraniciach z roku 1991, ale už bez Krymu, z pochopiteľných dôvodov“, povedal.

„Úspešné rokovania v Istanbule v roku 2022 by jej umožnili byť „viac-menej v hraniciach z roku 1991, bez Krymu a bez značnej časti Donbasu“.

„Ukrajinci však zakaždým dokázali svoju úplnú neochotu dospieť k dohode,“ povedal Lavrov. Podľa neho Západ od Ukrajiny požaduje len to, aby „dráždila Rusko, aby bojovala proti Rusku“.

Zakaždým však Ukrajinci dokázali svoju absolútnu podlosť. Západ dokázal, že Ukrajinu potrebuje len na to, aby „škodila Rusku“, aby provokovala a bojovala proti našej krajine. Preto Západ všetky tieto dohody nepotreboval. Zakaždým, keď sabotovali dohodnuté dokumenty, Ukrajina strácala viac a viac.

Ruský prezident šesť mesiacov po začiatku špeciálnej vojenskej operácie jasne povedal, že nie sme proti rokovaniam. Ale tí, ktorí sú proti, by si mali uvedomiť, že čím dlhšie budú otáľať, tým ťažšie bude rokovať.

„O útoku na Kurskú oblasť radšej ani nebudem hovoriť. Prezident 14. júna 2024 v prejave na ministerstve zahraničných vecí povedal, že sme pripravení vyriešiť situáciu na základe reálnych skutočností. Reálnej situácie na mieste. V Ústave Ruskej federácie sa jasne uvádza, že okrem Krymu máme teraz štyri nové regióny federácie: DĽR, LĽR, Záporožskú a Chersonskú oblasť.

O vstupe Ukrajiny do NATO nemôže byť ani reči. Nie je to len červená čiara, je to nemožné. Tí, ktorí sa nám snažia predložiť „riešenia“ (povedzme, nechajte Ukrajine to, čo má teraz, zvyšok prijmeme do NATO a všetko bude v poriadku), sú fantastovia a provokatéri. Náš postoj je jasný.“

Lavrov uviedol, že odporcovia rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou by si mali uvedomiť dôsledky svojho prístupu „čím dlhšie budú rokovania odkladať, tým ťažšie bude dosiahnuť dohodu“.

Oba režimy chcú vyprovokovať veľkú vojnu

Lavrov hovoril aj o podobnosti situácií na Blízkom východe a na Ukrajine:

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov načrtol paralelu medzi situáciami na Blízkom východe a na Ukrajine. Uviedol, že západné krajiny sa snažia vyprovokovať veľkú vojnu v oboch regiónoch. Lavrov tiež zdôraznil, že Rusko je už dlho pripravené na dialóg o Ukrajine, ale Kyjev opakovane dokázal, že s tým nesúhlasí, a teraz sa už o diplomatickom urovnaní nedá hovoriť. Na Blízkom východe sa podľa Lavrova zatiaľ podarilo nejakým spôsobom situáciu vyvážiť.

Na otázku aká je pravdepodobnosť, že sa situácia a pokračujúca eskalácia jednoducho zmení na veľkú vojnu medzi Iránom a Izraelom za účasti susedných krajín, Lavrov odpovedal:

„Zdá sa, že jediný, kto si takýto vývoj želá, je Izrael. Pravdepodobne vláda tejto krajiny, ktorá je teraz politicky dosť rigidná, neskrýva, že chce túto situáciu využiť na to, aby sa pokúsila raz a navždy vyriešiť všetky problémy s Hamasom, Hizballáhom a proiránskymi skupinami v Sýrii a Iraku. Irán kategoricky nechce podľahnúť provokáciám, nechať sa zatiahnuť do akýchkoľvek rozsiahlych bojov, ale Izreal sa ho snaží vyprovokovať. Vražda politického vodcu Hamasu Ismaila Haníju v Teheráne počas slávnostnej inaugurácie nového prezidenta je, samozrejme, provokáciou. Irán vtedy nereagoval, ale povedal, že si vyhradzuje toto právo, pretože bola porušená jeho územná celistvosť, jeho suverenita, hosť vlády Iránskej islamskej republiky bol úmyselne zlikvidovaný.

Keď Irán povedal, že si vyhradzuje toto právo… Američania ho začali presviedčať, že možno by nemusel reagovať. Macron a ďalší predstavitelia EÚ už začali hovoriť, že vyzývajú Irán…. Všetko sa obrátilo naruby. Už to nie je Izrael, koho treba upokojiť, aby už nepáchal politické vraždy, ale Irán to musí „prehltnúť“ a pripraviť sa možno na ďalšie situácie, keď bude tlačený k unáhleným krokom, a mal by to všetko v tichosti stráviť.

Vidím zaujímavú paralelu. Vladimír Zelenskyj (ktorý je tiež ako Izrael plne pod kontrolou Spojených štátov) chce približne to isté. Chce urobiť okolo Ukrajiny všetko pre to, aby sa tam začala veľká vojna. Aby on sám ustúpil a Američania a ostatní členovia NATO bojovali za neho. Podobná situácia, keď chcú vyprovokovať veľkú vojnu na Blízkom východe a na území, ktoré s nami susedí. Teraz je časť Kurskej oblasti pod kontrolou Zelenského nacistického režimu so zbraňami, ktoré mu dodalo NATO….

Ak sa vrátime k Blízkemu východu, musíme pri všetkej zložitosti (a niektorí hovoria, že aj beznádejnosti situácie) vziať do úvahy historickú skúsenosť, že sme dlhé, dlhé desaťročia šliapali na tie isté hrable: zdá sa, že na riešení palestínskeho problému sme sa dohodli nespočetne krát. Sám som sa podieľal na tvorbe cestovnej mapy, ktorú napísali Rusko, Spojené štáty, OSN a Európska únia. Bezpečnostná rada ju schválila v roku 2003 a predpokladala vytvorenie plnohodnotného palestínskeho štátu do jedného roka.

Všetko bolo rozpísané krok za krokom a mesiac po mesiaci. Uplynulo toľko času a nikto žiadny štát nevytvára. Vzhľadom na túto historickú skúsenosť mnohí považujú ďalšie politické a diplomatické úsilie za zbytočné. V tejto situácii je však alternatívou len vojna. Preto sa v žiadnom prípade nesmieme vzdať, musíme pokračovať v našom úsilí a trvať na tom, že rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN sa musia realizovať.

Toto je ďalší príklad, keď Západ pri všetkých svojich prehláseniach o potrebe plniť Chartu OSN, rešpektovať suverenitu a územnú celistvosť rôznych štátov, ukazuje pokrytectvo a dvojaký meter. Ak rešpektujete zvrchovanosť, potom by mal palestínsky štát podľa rozhodnutí Bezpečnostnej rady vzniknúť práve na základe územnej celistvosti, v hraniciach, ktoré sú uvedené v rozhodnutí BR OSN, a mal by mať zvrchovanosť. Palestínčanom sa teraz snažia ponúknuť akési náhradné riešenie, uzavreté enklávy kontrolované Izraelom pozdĺž vonkajšieho obvodu hraníc. Som si istý, že to nepovedie k ničomu dobrému.“

Lavrov sa nedávno vyjadril, že Zelenskyj by sa nikdy neodvážil vtrhnúť do Kurska bez súhlasu USA. Novinárka sa ho opýtala, čo sa Západ snaží dosiahnuť takýmito akciami, ako aj pumpovaním Ukrajiny ďalšími zbraňami a žoldniermi? V tlači sa objavili správy o údajnej výmene Zelenského. Ak sa tak stane, budú možné rokovania s Kyjevom?

Lavrov uviedol: „Pokiaľ ide o to, čo bolo cieľom tých, ktorí zorganizovali provokáciu v Kurskej oblasti, inváziu nacistických jednotiek s veľkým počtom žoldnierov, alebo možno nie žoldnierov, ale radových vojakov…. Cudzia reč tam už bola zaznamenaná. Ťažko mi je posúdiť, aká úmysel stál za týmto útokom, pretože naši západní kolegovia majú sofistikované mozgy. Niekedy však veci tak prekrútia, že z toho potom nič dobré nevzíde.

Aká myšlienka stála za inváziou do Afganistanu? Zničiť teroristov. Ako to dopadlo? Neúspech a potupný útek. Aká bola myšlienka invázie do Iraku? Zničiť zbrane hromadného ničenia. Ukázalo sa, že tam neboli. Iracké vedenie a parlament roky žiadali Američanov, aby stiahli zvyšky svojich ozbrojených kontingentov. Ale USA ako krajina, ktorá „rešpektuje suverenitu nezávislých členských štátov OSN“, nechcú odísť. Nakoniec budú donútené odísť.

Alebo Líbyu. Zničili štát, ktorý bol zo sociálno-ekonomického hľadiska najprosperujúcejším v regióne. Takmer bezplatný benzín, vzdelanie vrátane vzdelávania v zahraničí. Čo sa stalo s Líbyou teraz?

Je veľmi ťažké posúdiť, aký cieľ a zámer mali na mysli pri útoku na Kurskú oblasť. Teraz však o tom diskutujú politológovia. A dokonca aj Zelenskyj povedal (niekedy robí freudovské priznania), že ju budú potrebovať na budúce výmeny teritórií. Preto vraj budú brať zajatcov a chcú zaberať štvorcové kilometre. To je také prostoduché a naivné.

My o našom území s nikým nediskutujeme. Nevyjednávame o našom území. Sme pripravení diskutovať o potlačení zločineckých akcií, ktoré kyjevský režim podnikol po štátnom prevrate. Začal bombardovať vlastné mestá, pretože ich obyvatelia odmietli uznať výsledok puču. Títo ľudia sa vzbúrili proti rozhodnutiu militantov, ktorí sa dostali k moci, chceli zakázať ruský jazyk vo všetkých sférach života. Boli vyhlásení za teroristov. Aby sme to zastavili, boli sme pripravení rokovať. Viedli sme rokovania, dopracovali sme sa k Minským dohodám, ktoré, ako bolo následne verejne oznámené, sa nikto zo Západu nechystal plniť. Chceli získať čas, aby nacistickému režimu, ktorý naďalej dusil všetko ruské, dodávali zbrane na vojnu proti Rusku. Aby sme ochránili práva týchto ľudí, ich históriu, dedičstvo ich predkov, ich jazyk, náboženstvo a kultúru, boli sme nútení uznať DĽR a LĽR a postaviť sa za nich v súlade s ich žiadosťou a článkom 51 Charty OSN. Do tohto momentu sme však boli pripravení rokovať. Podporili sme rokovania, ktoré viedli k podpísaniu dohôd medzi Viktorom Janukovyčom a opozíciou vo februári 2014. Opozícia ich na druhý deň ráno roztrhala a uskutočnila krvavý štátny prevrat.“ A tak to pokračovalo ďalej Minskými dohodami a rokovaniami v Istanbule, ktoré Ukrajina a kolektívny Západ opäť sabotovali alebo priamo odmietli.

Je možný návrat k rokovaniam?

„Teraz nehovoríme o rokovaniach. Prezident to opakovane povedal. Vladimír Putin už mnohokrát odporučil tým, ktorí vydávajú vyhlásenia naznačujúce, že Rusko „odsúva“ rokovania a Ukrajina je na ne pripravená, aby Zelenskému (keď bude pri zmysloch) povedali, aby zrušil svoj dekrét zakazujúci rokovania. Minule sa konalo stretnutie ministrov EÚ. Josep Borrell v poslednom vystúpení povedal, že neexistuje iná alternatíva rokovaní ako „Zelenského formula. Myslel som si, že majú nejaké vzdelanie, že majú pochopenie pre to, ako robiť politiku založenú na realite. Toto je slepá ulička. Je jasné, že Borrell sa chce dostať do dejín ako najvýznamnejší rusofób v Európe. Odstupuje zo svojej funkcie. Ale buď je to diletantizmus, alebo je to už šialenstvo, ktoré nahradilo myslenie diplomatov a politikov na Západe.

Prečítajte si tiež

• Lavrov vyzval Západ
• Ako Lavrov vidí realitu súčasného sveta