Bratislava 28. februára 2023 (HSP/Foto:TASR-Roman Hanc)
O objektivite budúcich parlamentných volieb sa na Slovensku špekuluje už dlhšiu dobu. Debaty, že voľby môžu byť zmanipulované, prebiehajú aj na sociálnych sieťach, kde si občania navzájom vymieňajú svoje názory vo forme obáv či by nemohlo predsa len dôjsť k možnej manipulácii pri sčítavaní hlasov a následnom zadávaní výsledkov do elektronického systému. Svoje obavy potvrdil aj šéf hnutia Republika Milan Uhrík, keď v rozhovore potvrdil, že hnutie sa pripravuje na masívny monitoring budúcich parlamentných volieb
Možnosť slobodne voliť sa pokladá za základný prvok demokratickej spoločnosti, kedy občania štátu slobodne rozhodnú o tom, akým smerom sa bude uberať ich krajina. Keďže voľby dokážu ovplyvniť nielen vnútornú, ale aj zahraničnú politiku smerovania krajiny, otázka prípadnej manipulácie výsledkov volieb čoraz silnejšie rezonuje v spoločnosti. Najnovšie k tejto tematike poskytol pre TASR rozhovor predseda hnutia Republika Milan Uhrík.
Milan Uhrík vôbec nevylučuje predstavu, že by pri nadchádzajúcich parlamentných voľbách mohlo prísť k manipuláciám a podvodom pri sčítavaní hlasov. Hnutie Republika preto pripravuje masívny volebný monitoring, kde svojimi členmi i sympatizantmi chce obsadiť všetky okrskové volebné komisie. Hnutie taktiež pristúpi k inicializácii novely zákona, ktorá by zabezpečovala, že zápisnice z okrskových a okresných volebných komisií budú povinne zverejňované na internetových stránkach obecných úradov.
„Aby si ľudia vedeli porovnať, čo je tam uverejnené a čo sa reálne odhlasovalo,” uviedol Uhrík.
Predseda hnutia Republika poukázal na „legislatívnu dieru” a na moment, keď predseda okrskovej komisie príde so zápisnicou a nahadzuje údaje do systému „tam vzniká priestor na nejaké machinácie a podvody”. Ako doplnil, zápisnica sa schová do archívu a občan sa môže spoliehať iba na zverejnené údaje zo Štatistického úradu.
Na neprípustný zásah do konania volieb, kedy by páchatelia chceli zvrátiť výsledky v prospech iných politických strán pamätá z časti aj slovenská legislatíva. Problémom však je, že trestné sadzby pri týchto činoch sú vo veľkej miere stále veľkorysé s ohľadom na možné následky dokonania takéhoto trestného činu.
V slovenskej legislatíve je ukotvený napríklad trestný čin falšovania, či iného znehodnocovania volebnej dokumentácie alebo úmyselne nesprávne sčítavania hlasov či skresľovanie výsledkov hlasovania.
Medzi ďalšie „volebné” trestné činy je možné zaradiť marenie prípravy a priebehu volieb a referenda upravené v ustanovení § 351 TZ. Skutkovú podstatu tohto trestného činu naplní páchateľ, ktorý inému násilím alebo hrozbou násilia, alebo ľsťou bráni vo výkone ústavného práva voliť, alebo hlasovať v referende, alebo iného takým spôsobom k výkonu takýchto ústavných práv núti. Ten sa potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky. Ak by takto konal verejne, závažnejším spôsobom konania, ako verejný činiteľ alebo z osobitého motívu, môže mu byť uložený trest odňatia slobody na 1 až 5 rokov.
S hlasovaním sa spája aj pojem „volebná korupcia”. Tá je upravená v ustanovení § 336a Trestného zákona (TZ). Tej sa dopustí ten, kto priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok tomu, kto má právo voliť, zúčastniť sa na referende alebo na ľudovom hlasovaní.
Trestné sadzby za činy, ktoré sa zaoberajú zásahmi do volieb a manipuláciou či falšovaním ich výsledkov sú na Slovensku nedostačujúce vzhľadom na závažný dopad na celú spoločnosť. Preto je otázka na ich sprísnenie témou nanajvýš aktuálnou.
0.0°C
.jpg)
