Bratislava 15. apríla 2021 (HSP/Sputnik/Foto:Pixabay)
Slovensko si pred niekoľkými dňami pripomenulo 17. výročie vstupu do Severoatlantickej aliancie. Avšak potichu, bez viditeľných prejavov. Niet sa čo čudovať. Zatiaľ čo politické vedenie krajiny dáva v zahraničí na známosť svoju oddanosť NATO, pripravenosť zbrojiť a kritický postoj voči Moskve, zvyšok Slovenska má diametrálne odlišný postoj
To bol prípad aj nedávneho stretnutia ministrov zahraničia členských štátov NATO v Bruseli. Ivan Korčok, síce deklaroval, že Slovensko má záujem na posilňovaní dialógu s Ruskom, vzápätí však dodal, že: „Moskva naďalej nejaví o takýto dialóg záujem a nesie tak plnú zodpovednosť za súčasný stav. Žiaľ, v súčasnom správaní Ruska nevidím perspektívu zlepšenia tohto stavu. Prípady ako otrava Alexeja Navaľného, tvrdé zákroky proti protestujúcim občanom v uliciach, ale aj kybernetické útoky proti výskumným zariadeniam na COVID-19 či zasahovanie do volieb sú zásadné rozhodnutia, ktoré nemôžeme prehliadať.“
Nekonečné zbrojenie
Slovensko sa najmä po minuloročných voľbách snaží vo výdavkoch na zbrojenie dosiahnuť hranicu 2 % HDP. Tento rok sa to, napriek pandemickým škrtom vo väčšine rezortov, podarilo. A od roku 2024 má táto suma zostať nemenná, resp. nebude sa znižovať. Pretože ministri zahraničia v Bruseli deklarovali opak.
„Pokročili sme v spravodlivejšom zdieľaní nákladov a v tomto smere vítame úsilie všetkých spojencov v Európe a Severnej Amerike, ktorí prispievajú k našej nedeliteľnej bezpečnosti. Musíme a urobíme ešte viac,“ píše sa v spoločnom vyhlásení ministrov.
Realita na Slovensku je však taká, že väčšina obyvateľstva vníma kriticky umelo navyšované sa výdavky na obranu či štvanie proti Rusku. Napríklad podľa nedávneho prieskumu GLOBSECu len 20 % Slovákov vníma Rusko ako hrozbu a naopak 61 % s takýmto tvrdením nesúhlasí. A takmer 45 % Slovákov je presvedčených, že Rusko nie je agresorom, ale naopak čelí konfrontačnej politike Západu.
Do tejto skupiny ľudí patrí aj Peter Palko, letecký inžinier, výsluhový dôstojník, ktorý v minulosti šéfoval podniku Letecké opravovne Trenčín (LOT).
Podľa Palka hranicu výdavkov na obranu štátu neurčuje umelo vytvorená hranica 2 % HDP. „Určuje ho nepriateľ, potenciálny nepriateľ, či pravdepodobne možný nepriateľ, ktorý by plánoval napadnúť našu štátnosť, či suverenitu. Ak ho viete definovať a máte reálnu, komplexnú informáciu o jeho armáde, potom môžete zbrojiť, prípadne modernizovať to, čo máte na dvore a letiskách. Toto je informácia, ktorá v našej obrannej doktríne zámerne chýba, aby sa mohlo bezhlavo, iracionálne zbrojiť na úkor kvality života vlastných obyvateľov,“ hovorí Palko pre Sputnik a dodáva: „Zabudol som poznamenať, že podľa ,,odborných pokynov z ambasády mierotvorcu…“
F-16 vs. MiG-29
Palko mimoriadne kriticky vníma posledné nákupy pre slovenskú armádu – nielen vrtulníky Black Hawk či izraelské rádiolokátory, ale najmä nákup amerických F-16, ktorý otriasol slovenským rozpočtom.
„V predraženom nákupe amerického šrotu, technicky a morálne zastaraného nenachádzam žiadne výhody,“ hovorí otvorene Palko a dodáva: „Denný a nočný stíhač MiG-29, určený na získanie teritoriálnej nadvlády vo vzduchu nenašiel do dnešnej doby premožiteľa. Prešiel niekoľkonásobnou generačnou modernizáciou. Dnes disponuje vysokovýkonnou pohonnou (2 ks) jednotkou s výstupným ústrojenstvom pre plynule meniteľný vektor ťahu, čo mu umožňuje doslova balet na minimálnom priestore a aktívnu protiraketovú obranu. Má nový výkonný rádiolokátor veľkého dosahu pre vedenie streľby raketami novej generácie, a tak ďalej.“
Vzápätí si Palko kladie otázku, prečo americká agentúra organizuje opravy v LOT, údajne zastaraných, sovietskych vrtuľníkov Mi-8 a Mi-17 v LOT z arabských krajín, keď sú také zastarané.
„Za každým nákupom vojenskej techniky sa skrýva vždy politika, korupcia a „riťolezectvo“. Kvalita a účinnosť ruskej vojenskej techniky bola názorne v priamom prenose predvedená na bojisku v Sýrii. Tam, kde je raketový komplex S-400 tam neprenikne ani sršeň či čmeliak. Členský štát NATO Grécko ho už vlastní a Turecko ho proti vôli Bruselu kupuje,“ hovorí Palko. Na záver upozorňuje, že nákup amerických lietadiel je nepotrebnosť, ktorá bude požierať pri prevádzke a servise astronomické peniaze vzhľadom na zastaranosť a nízku možnosť modernizácie.
Július Kukučka