Tím vedcov, ktorý viedol astrobiológ Stephen Kane z University of California – Riverside, skúmal koľko planét môžu mať hviezdy v takzvaných obývateľných zónach – oblastiach s priaznivými podmienkami pre život, ako ho poznáme na Zemi, a teda aj tekutou vodou – s pomocou modelového systému. V ňom simulovali planéty rôznych veľkostí obiehajúce okolo ich hviezd. Algoritmus započítal gravitačné sily a pomohol výskumníkom otestovať vzájomné pôsobenie planét v priebehu miliónov rokov. Ako zistili, niektoré hviezdy dokážu mať až sedem obývateľných planét, pričom tie podobné nášmu Slnku by ich mohli mať šesť. “Keď ich je viac ako sedem, planéty sú príliš blízko pri sebe a navzájom si destabilizujú obežné dráhy,” vysvetlil Kane.
Odborníci sa zaoberali aj otázkou, prečo má naša Slnečná sústava len jednu obývateľnú planétu, keď by ich mohla mať šesť. Podľa nich obývateľnosti planét pomáha, ak je ich pohyb skôr kruhový než oválny alebo nepravidelný, čím sa minimalizuje akýkoľvek úzky kontakt a udržiavajú sa stabilné obežné dráhy. Kane predpokladá, že má na obmedzenej obývateľnosti Slnečnej sústavy tiež podiel Jupiter, ktorý má dvaapolnásobne väčšiu hmotnosť ako všetky ostatné planéty v sústave dohromady. “Má veľký vplyv na obývateľnosť našej Slnečnej sústavy, pretože je obrovský a narúša ostatné obežné dráhy,” vysvetlil vedec.
Zatiaľ vedci poznajú len málo hviezd, ktoré majú v obývateľných zónach viacero planét. Kane sa plánuje venovať hľadaniu exoplanetárnych sústav, ktoré pozostávajú len z malých planét. Hviezdy s takýmito systémami budú hlavným cieľom priameho zobrazovania teleskopmi amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA), ako je plánovaný Habitable Exoplanet Observatory. Budúce štúdie by sa tiež mali zamerať na vytvorenie nových modelov určených na preskúmanie atmosférických chemických vlastností exoplanét v obývateľných zónach.